Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/416/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211210648 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211210648.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., Bratislava, Prievozská 37, IČO : 35 944 471, zastúpený AK Chabadová s.r.o., Bratislava, Pri Starej prachárni 13, proti odporcovi : G. L., R. R., Y.Á. XX, o zaplatenie 0,99 €, na odvolanie navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 5. 2012 č.k. 16C 62/2012 - 52, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ( pôvodne pod obchodným názvom BSP Lawyer Partners, a.s. ) sumu 0,99 € ako aj náhradu trov konania vo výške 0,99 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, titulom nedoplatku z koncesionárskych poplatkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na navrhovateľa boli postúpené pohľadávky Slovenského rozhlasu, Bratislava, Mýtna 1, na základe verejnej obchodnej súťaže, medzi ktorými pohľadávkami bola aj pohľadávka voči odporcovi. Odporca bol s postúpením pohľadávky oboznámený oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 10. 2005 a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov celkom vo výške 360,- Sk, z ktorej však navrhovateľ na súde uplatňoval len nepremlčanú časť dlhu vo výške 30,- Sk, v prepočte 0,99 €. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca ako platiteľ koncesionárskeho poplatku za používanie rozhlasového prijímača nezaplatil koncesionársky poplatok za mesiac júl 2003 vo výške 30,- Sk. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 20. 10. 2005 vyzval odporcu na úhradu dlhu, na ktorú výzvu odporca nereagoval. Slovenský rozhlas účinne postúpil uplatňovanú pohľadávku na navrhovateľa, ktorý sa tak stal jej nositeľom a preto aj aktívne legitimovaným na podanie návrhu v tomto konaní. Z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľa vyhovel. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 3 ods. 1, ods. 3, § 4 ods. 1, § 4a ods. 1, § 8 ods. 2, ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, ďalej § 524 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania; túto však na základe § 150 ods. 2 O.s.p. znížil na sumu 0,99 €, t.j. rovnajúcu sa výške uplatnenej pohľadávky, keď takto znížené trovy považoval za úmerné hodnote pohľadávky. Inak by trovy konania niekoľkonásobne prevyšovali výšku uplatňovanej pohľadávky, a teda by boli k žalovanej istine neprimerané. Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním ako navrhovateľ tak i odporca. Odvolanie navrhovateľa smerovalo proti výroku o trovách konania, v ktorom navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že mu odvolací súd prizná náhradu trov konania vo výške 65,19 €. Navrhovateľ označil rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania za nesprávne. Navrhovateľ poukazoval v odvolaní na to, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p., umožňujúce súdu znížiť náhradu trov konania, bolo do právneho poriadku zavedené novelou O.s.p., zákonom č. 384/2008 Z.z., s účinnosťou od 15. 10. 2008. Návrh na začatie konania v danej právnej veci však navrhovateľ podal na súde ešte v r. 2006; pohľadávku teda začal vymáhať ešte za iného právneho stavu, než aký platil v čase rozhodovania súdu. Súčasne argumentoval aj zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré boli spôsobené práve súdom. Náhrada trov konania priznaná súdom, nepokrýva ani náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že v konaní bude ich náhrada priznaná. Novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Ovplyvňuje súdne konania, začaté ešte pred jej prijatím. V dôsledku jej prijatia, avšak až v prípade jej aplikácie súdom, dochádza k zásahu do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo jednak v zmysle Ústavy SR a tiež Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zásah spočíva v tom, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta, z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť uhradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať uhradené. Je dôvodné predpokladať, že sa odporcovia z tohto dôvodu budú spoliehať na to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania. Súdy by takto podporovali neplatičov. Pokiaľ nebude odporcovi priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa navrhovateľ domáhať ochrany jeho základných práv pred Ústavným súdom SR a prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva a následne si uplatní náhradu vzniknutej škody od štátu. Odporca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, keď v odvolaní uviedol, že pohľadávku neuznáva a zároveň vzniesol námietku premlčania. Dodatočne sa v odvolaní ospravedlnil za neúčasť na pojednávaní, z dôvodu choroby ( ktorý dôvod ničím nezdokladoval ). Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20. 6. 2012 č.k. 16C 62/2012 - 59 vyzval odporcu, aby odstránil nedostatky svojho odvolania, a to identifikovaním rozhodnutia, proti ktorému smeruje, aby uviedol rozsah, v akom toto rozhodnutie napáda, ďalej aby uviedol odvolacie dôvody, pre ktoré považuje navrhovateľ predmetné rozhodnutie alebo postup prvostupňového súdu za nesprávne, aby uviedol, čoho sa svojím odvolaním domáha ( t.j. ako navrhuje, aby odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol ) a napokon, aby pripojil potrebný počet rovnopisov odvolania, a to všetko v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, s poučením, že jeho odvolanie bude odmietnuté, pokiaľ nebude mať náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 2. 7. 2012 ( doručenka pripojená na č.l. 62 spisu ). Na uvedené uznesenie prvostupňového súdu reagoval odporca písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 12. 7. 2012 ( č.l. 63 spisu ), v ktorom trval na tom, že pohľadávku neuznáva a aj na námietke premlčania. Uviedol, že voči navrhovateľovi nemá žiadne dlhy; dodal, že sa ho už pokúšali písomne kontaktovať. On sa snažil navštíviť firmu na Benediktiho ul. v Bratislave, a vysvetliť si záležitosť s dlhom, ale na tejto adrese firma nefunguje. Odporca navrhoval napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako nesprávny zrušiť. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu ani navrhovateľa a ani odporcu nemožno priznať úspech. V súdenej právnej veci sa navrhovateľ, na ktorého boli Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené pohľadávky Slovenského rozhlasu, predstavujúce nedoplatky z koncesionárskych poplatkov, domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 0,99 € ( v prepočte 30,- Sk ) titulom nedoplatku koncesionárskeho poplatku za mesiac júl 2003. Navrhovateľ v prípade odporcu na základe výpisu nedoplatkov odporcu ( ev. číslo odporcu XXXXXXXXXX ) eviduje celkový nedoplatok vo výške 360,- Sk, keď podľa výpisu odporca neuhradil koncesionársky poplatok za mesiace marec, apríl, máj, august, november a december v r. 2002, ďalej za mesiace január, marec, apríl, máj, jún, júl 2003, v ktorých bol poplatok v zmysle § 3 ods. 3 a § 4a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch stanovený sumou 30,- Sk mesačne. Uvedený poplatok bol splatný vždy do 15. dňa v mesiaci. Navrhovateľ súdnou cestou uplatnil z dlhu odporcu právo na zaplatenie koncesionárskeho poplatku len za mesiac júl 2003, keď v tejto časti považoval dlh odporcu za nepremlčaný. Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie pohľadávky uplatnil na súde dňa 31. 3. 2006 ( návrh bol súčasťou návrhov na DVD nosičoch ), ako to vyplýva z úradného záznamu spísanému k týmto návrhom na č.l. 12 spisu, t.j. neboli podané na súde až dňa 26. 7. 2006 ( prijímacia pečiatka prvostupňového súdu na č.l. 10 spisu ), kedy bol v danej veci doručený súdu prvého stupňa len sprievodný list k návrhu, zaevidovaný pod Spr. 3268/2006, keďže súd prvého stupňa nebol ku dňu 31. 3. 2006 technicky vybavený na prijímanie návrhov urobených elektronickými prostriedkami, hoci právna úprava už v tom čase platná takéto podávanie návrhov umožňovala. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci. Podľa § 4a ods. 1 zák. č. 212/1995 Z.z. ( v znení účinnom do 31. 7. 2003 ) mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30 Sk a televíznych prijímačov je 75 Sk. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi návrhom na začatie konania na súde z dlžnej pohľadávky zaplatenie len sumy 30,- Sk, v prepočte 0,99 €, ktorá suma má predstavovať nedoplatok odporcu na koncesionárskych poplatkoch za mesiac júl 2003. V zmysle cit. § 3 ods. 3 zák.č. 212/1995 Z.z. bol odporca povinný uhradiť koncesionársky poplatok za mesiac júl 2003 vo výške 30,- Sk ( v prepočte 0,99 € ) do 15. júla 2003. Odporca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz o úhrade koncesionárskeho poplatku za tento mesiac, jeho obrana, že voči odporcovi nemá žiadny dlh, nebola podložená žiadnym dôkazom. Keďže odporca tento poplatok neuhradil v súlade s ust. § 3 ods. 3 cit. zák. do 15. júla 2003, dňom 16. 7. 2003 začala navrhovateľovi plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie tohto dlhu na súde, podľa § 101 Obč. zák., keďže zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch nemá osobitnú úpravu o lehotách na uplatnenie tohto práva na súde. Posledný deň trojročnej všeobecnej premlčacej doby by potom pripadol na deň 15. 7. 2006, ktorým dňom bola sobota. V zmysle § 122 ods. 3 Obč. zák. by všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula s najbližším nasledujúcim pracovným dňom, t.j. 17. 7. 2006 ( pondelok ). Pretože navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 0,99 € titulom nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch za mesiaci júl 2003 uplatnil na súde ešte dňa 31. 3. 2006, svoje právo si uplatnil včas. Námietka premlčania navrhovateľovho práva na zaplatenie sumy 0,99 €, vznesená odporcom, tak nebola opodstatnená, v danej právnej veci nedošlo k premlčaniu navrhovateľovho uplatneného práva. Odvolací súd v konaní nepovažoval za sporné, že pohľadávka pôvodne Slovenského rozhlasu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15. 7. 2005 bola postúpená na obchodnú spoločnosť BSP Lawyer Partners, a.s., po zmene jej obchodného mena na Lawyer Partners, a.s. ( nezmenené IČO : 35 944 471 ). Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že platnosť spomínanej Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 7. 2005 uzavretej medzi ( bývalým ) Slovenským rozhlasom a medzi Lawyer Partners, a.s. bola napadnutá žalobou o určenie jej neplatnosti na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom konaní však súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh na určenie jej neplatnosti zamietol, s tým, že právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok medzi jej účastníkmi naďalej trvá ( rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 10. 2008 sp. zn. 7C 144/2006 ); o odvolaní Slovenského rozhlasu proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací tak, že odvolacie konanie zastavil, nakoľko odvolateľ Slovenský rozhlas, vzal svoje odvolanie proti prvostupňovému rozsudku späť ( uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 1. 2009 č.k. 4Co 292/2008 - 408 ). Navrhovateľ tak bol v konaní vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu, ako správne uzavrel prvostupňový súd. Navrhovateľ napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania, keď namietal správnosť aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prvostupňovým súdom, na základe ktorej mu súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania len vo výške 0,99 € ( t.j. vo výške uplatnenej istiny ). Za drobný spor v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( § 200ea ods. 1 O.s.p.), akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie 0,99 €, ako nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v prípade úspechu v konaní pred súdom prvého stupňa uplatňoval náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia, predžalobnej výzve na dobrovoľné plnenie a podaní návrhu na súd, spolu s režijným paušálom, celkom v sume 1.964,- Sk ( 3 x 500,- Sk + režijný paušál 2 x 150,- Sk , 1 x 164,- Sk ), v prepočte 65,19 €. Navrhovateľ teda v prípade úspechu v konaní uplatňoval náhradu trov vo výške, ktorá výrazne, niekoľkonásobne prekračovala výšku uplatňovaného peňažného plnenia. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa znížil výšku priznaných trov konania tak, že považoval za dôvodne uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške rovnajúcej sa uplatnenej pohľadávke, t.j. v sume 0,99 €. Bolo už uvedené, že súhrnná suma trov konania ( pred súdom prvého stupňa ) by inak prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky ( pričom ide o tzv. drobný spor, § 200ea O.s.p. ), a podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli ( výrazne ) vyššie ako pohľadávka, možno v danej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané. Z dikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. plynie podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore a ako už bolo uvedené v texte vyššie, takáto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka, ako je tomu aj v prejednávanej právnej veci. Pre postup prvostupňového súdu, ktorý s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil náhradu trov konania priznaných navrhovateľovi, boli preto splnené zákonné podmienky : konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané. Pokiaľ prvostupňový súd znížil navrhovateľovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu 0,99 €, znížil náhradu trov konania vzhľadom na povahu sporu primerane, správne aplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebránila použitiu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. skutočnosť, že samotný návrh na začatie konania bol navrhovateľom uplatnený ešte v čase účinnosti právnej úpravy, ktorá takéto zníženie trov ( prípadne nepriznanie trov konania vôbec ) nepoznala, t.j. pred 15. 10. 2008, a to s poukazom na prechodné ust. § 372p ods. 1 O.s.p., tak ako na to poukázal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.; v odvolacom konaní ani navrhovateľ ani odporca neboli úspešní so svojími odvolacími návrhmi, preto odvolací súd rozhodol, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania právo.