Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/272/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211210652 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211210652.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený: Advokátska kancelária Chabadová s.r.o.,Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti odporkyni: Z. S., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. 8, C., zastúpená opatrovníčkou R. Mačicovou, tajomníčkou X. súdu C. II, o zaplatenie 2,65 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 16C 76/2012-50 zo dňa 30.4.2012 do výroku o náhrade trov konania, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 16C 76/2012-50 zo dňa 30.4.2012 v napadnutej časti m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov prvostupňového konania 29,72 Eur na účet právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Účastníkom konania súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2,65 Eur a náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 2,65 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 26.07.2006 na tunajší súd dňa 27.04.2011, sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 2,65 Eur ( 80,-Sk) a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu bola na neho postúpená pohľadávka voči odporkyni. Odporkyňa bola oboznámená s postúpením pohľadávky Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bola vyzvaná na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 80,-Sk. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, Slovenský rozhlas, bol v rozhodnom období príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač, pričom odporkyňa ako platiteľ koncesionárskeho poplatku za používanie rozhlasového prijímača nezaplatila koncesionársky poplatok za mesiace júl 2003 až február 2004 spolu v sume 2,65 eur ( 80,-Sk). Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 20.10.2005 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžného koncesionárskeho poplatku, na čo odporkyňa nereagovala. Navrhovateľ zároveň v tomto konaní preukázal, že jeho právny predchodca Slovenský rozhlas, účinne postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, navrhovateľ sa stal nositeľom tejto pohľadávky a aktívne legitimovaným na podanie návrhu v tomto konaní. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy 80,-Sk, ktorá suma po prepočte konverzným kurzom 1 euro = 30,126 Sk predstavuje sumu 2,65 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1; 150 ods. 2 a 372p ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ si v podanom návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov konania vo výške 65,19 eur, ktorá bola advokátom vyčíslená za tri úkony právnej pomoci: 16,60 eur - prevzatie veci a príprava, 16,60 eur predsúdna upomienka, 16,60 eur - žaloba o vydanie platobného rozkazu + režijný paušál 2x 4,98 eur a 1x 5,44 eur. Navrhovateľovi by však pri plnom priznaní náhrady trov konania patrila náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. iba v sume 43,62 eur, pričom trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci á 16,60 eur (500,- Sk) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej) a hotových výdavkov advokáta (režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci v roku 2005 v sume 4,98 eur (150,-Sk) - prevzatie a príprava zastúpenia a za jeden úkon právnej pomoci v roku 2006 v sume 5,44 eur (164,-Sk) - písomné podanie na súd. Advokátovi by nepatrila odmena za uplatnenú predžalobnú upomienku, nakoľko z listinného dôkazu založeného do spisu vyplýva, že predžalobnú upomienku zasielal odporkyni Slovenský rozhlas dňa 20.10.2005 a nie právny zástupca navrhovateľa. Navyše predžalobná upomienka nie je úkonom právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a nejedná sa ani o úkon, ktorý by bolo možné zahrnúť k trovám právneho zastúpenia, ktoré možno priznať iba za úkony vykonané advokátom v rámci prebiehajúceho súdneho konania a nie pred jeho začatím. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou od 15.10.2008 v súlade s Nariadením EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval cieľ pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za splnenia podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho ods. 29, trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné. Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej správy používa len ako príklad, a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať zo zásady primeranosti, resp. úmernosti. Za primeranú považoval súd náhradu trov konania do výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky. Vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené trovy prevyšovali viac ako 24-násobne, súd v zmysle citovaného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil výšku náhrady trov tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval súd za vyvážený tak v prospech navrhovateľa, ako aj v prospech odporkyne a v súlade so zámerom zákonodarcu. Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky (napr. hromadné doručovanie pošty a pod.) Odporkyňa je preto povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2,65 eur do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie podaním zo dňa 28.5.2012. Predovšetkým namietol, že v dôsledku súdnych prieťahov bolo o trovách konania rozhodnuté až v čase účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 15.10.2008, a ktorá umožňuje súdu v drobných sporoch znížiť náhradu trov konania. Náhrada trov, ktorá bola navrhovateľovi priznaná, nepokrýva ani náklady na služby advokáta, ktoré navrhovateľovi poskytol do doby prijatia uvedenej novely - za prevzatie a prípravu veci a podanie žalobného návrhu. Navyše novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Rozhodnutím súdu o náhrade trov konania bolo zasiahnuté do práv navrhovateľa na súdnu ochranu, ktorý si nemôže hájiť svoje právo na súde prostredníctvom advokáta, pretože trovy konania neúspešný odporca nebude musieť nahradiť.. Súdy by takto prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. Pokiaľ navrhovateľovi v prejednávanej veci nebude priznaná náhrada trov konania v primeranej výške, bude sa domáhať ochrany svojich základných práv aj pred Európskym súdom pre ľudské práva. Žiada, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok tak, že odporkyňu zaviaže zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 65,19Eur. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Odvolací súd úvodom zdôrazňuje, že považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, ktorým súd odôvodnil svoj postup pri aplikácii citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. za správny, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. S jeho závermi nesúhlasí len čiastočne pri určení výšky primeranej náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa v prvostupňovom konaní. Je nesporné, že predmetom sporu je extrémne nízka pohľadávka vo výške 2,65 Eur, a ide o tzv. bagateľný spor. Navrhovateľ požaduje náhradu trov až vo výške 65,19 Eur, čo je (ako konštatoval prvostupňový súd) 24-násobok žalovanej pohľadávky. V odvolaní požaduje náhradu aj za úkon právnej služby, na ktorý súd prvého stupňa poukázal ako na neúčelne, resp. nedôvodne uplatnený aj za predpokladu, ak by súd nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. Aj tieto závery súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za plne legitímne a správne a poukazuje na ich správne odôvodnenie. Považuje však za neprimerane tvrdé navrhovateľovi priznať náhradu trov za právnu pomoc len vo výške žalovanej pohľadávky 2,65 Eur, pretože je nesporné, že právny zástupca urobil nejaké úkony a vznikli mu s tým aj náklady. Výška žalovanej istiny je bagateľná, ide o právne aj skutkovo nenáročnú vec, a obdobné nároky navrhovateľ uplatňuje v desiatkach iných vecí, teda o tzv. formulárovú žalobu, v ktorej sa len menia identifikačné údaje odporcov. Rovnako aj obsah podaného odvolania je v obdobných veciach úplne rovnaký. Je preto vždy nutné prihliadať v takýchto veciach aj na účelnosť vynaložených nákladov na právnu pomoc. Odvolací súd posúdil ako primeranú náhradu priznanie polovice odmeny za jeden úkon - prevzatie veci, za ktorý podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. prináleží odmena vo výške 16,60 Eur s paušálnou náhradou 5,44 Eur (v roku 2006 bola paušálna náhrada vo výške 164,- Sk) a DPH vo výške 20%, t.j. 4,40 Eur, spolu v sume 26,44 Eur. Polovičná hodnota predstavuje čiastku 13,22 Eur. Súčasne navrhovateľovi priznal náhradu za súdny poplatok v čiastke 16,50 Eur. Spolu mu tak priznal sumu 29,72 Eur. Ostatné náklady musí znášať navrhovateľ zo svojho, pretože je len na účastníkovi konania, aby v drobných sporoch vzhľadom na možnosť zníženia, resp. nepriznania neprimerane vysokých trov konania súdom, zvážil potrebu svojho zastupovania v spore advokátom. Zníženie priznaných trov konania navrhovateľovi neodporuje citovanému Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES, pretože odporca ako neúspešný účastník konania bol zaviazaný na náhradu trov konania navrhovateľovi, avšak v zníženej výške s prihliadnutím na predmet sporu a jeho výšku. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil len čiastočne rozsudok v napadnutej časti a navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov právnej pomoci vo výške 29,72 Eur. Navrhovateľ bol v spore len čiastočne úspešný, pričom si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.