Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/305/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211030 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211211030.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov: X./. W.. G. I., J. C., K. Č.. XX, X./. I. I., O.. I., J. C., K. Č.. XX, obaja zastúpení: JUDr. Milanom Lachkovičom, advokátom v Bratislave, Nám. 1. Mája č. 6 proti odporcovi: Slovenský zväz chovateľov, Základná organizácia Bratislava - Trnávka, IČO: 00178322107, Bratislava, Bulharská č. 27, zastúpený Mgr. Miroslavom Semancom, advokátom v Bratislave, Karadžičova č. 39, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 58C 102/2011-68 zo dňa 15.marca 2012, v pomere hlasov 3:0 rozhodol r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a . Navrhovatelia 1./, 2./ sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 99,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 194,30€ na účet Mgr. Miroslava Semanca, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti vypratať zadnú časť budovy s. č. XXXX nachádzajúcu sa v J. na J. A. Č.. XX, na pozemku parc. č. XXXXX, XXXXX/X S. XXXXX/ X, v k. ú. P., M. J. - C. O., M. J. W., zapísanú na LV č. XXXX, Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu s prístupom z ulice Pri strelnici, vo vlastníctve navrhovateľov, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 260,12 €, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Lachkoviča, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 14, § 68, § 374 ods. 1,2,3,5 Hospodárskeho zákonníka, ustanoveniami § 1 ods. 1,2, § 12 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, § 39, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že návrh je dôvodný a v konaní bol riadne preukázaný. Navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okrem iného aj budovy so súp. č. XXXX, L.Q. D. na J. A. Č.. XX E. J., na pozemku parc. č. XXXXX, XXXXX/X S. XXXXX/X E. T.. Ú.. P., obec J. - C. O.W., M. J. W.. Ako vyplýva z textu Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. 4232-V/1-89, uzatvorenej dňa 05. 10. 1989 podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka medzi Správou pôšt a telekomunikácií, š.p. Riaditeľstvo pôšt a odporcom, časť tejto budovy ako národného majetku bola bezodplatne odovzdaná do správy odporcu. Slovenská pošta, a.s., Partizánska 9, Banská Bystrica kúpnou zmluvou zo dňa 03. 05. 2006 previedla predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva fyzickej osoby, I. P., ktorý ich následne kúpnou zmluvou zo dňa 04. 09. 2006 predal navrhovateľom. Ešte pred predajom uvedených nehnuteľností Slovenská pošta, a.s., ako pôvodný vlastník, vyzývala odporcu na uvoľnenie a odovzdanie nehnuteľnosti, užívaných odporcom bez akéhokoľvek titulu, avšak bezúspešne. Užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov potvrdil aj samotný odporca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/174/2008. Navrhovatelia boli síce presvedčení, že odporca užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, avšak z dôvodu opatrnosti listom zo dňa 25. 11. 2010 v spojení s listom zo dňa 19. 01. 2011 odporcovi vypovedali nájomný vzťah a vyzvali ho na vypratanie užívaných nehnuteľností. Prvostupňový súd mal za to, že nie je daný žiaden právny dôvod, na základe ktorého by bol odporca oprávnený predmetné nehnuteľnosti užívať. V konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz o existencii nájomného vzťahu v zmysle zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a platnej nájomnej zmluvy. Naviac súd dospel k záveru, že Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. 4232- V/1-89, uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 347 Hospodárskeho zákonníka dňa 05. 10. 1989, nedošlo k platnému prevodu správy národného majetku na odporcu, nakoľko aj s poukazom na vykonávaciu vyhl. č. 119/1988 Zb., ktorá v rozhodnom čase upravovala podmienky pri prevodoch práva hospodárenia s národným majetkom, takýto prevod bol možný len medzi štátnymi hospodárskymi organizáciami, rozpočtovými organizáciami a inými štátnymi organizáciami navzájom alebo medzi týmito organizáciami a štátnymi podnikmi (§ 1, § 14, § 68 Hospodárskeho zákonníka, § 12 vyhl. č. 119/1988 Zb.). Nakoľko odporca tieto podmienky nespĺňal a nebol štátnou organizáciou, nemohla byť naň ani platne prevedená správa národného majetku. Pokiaľ ide o výpovede z nájmu, ktoré navrhovatelia adresovali odporcovi, tieto súd považuje za irelevantné pre právne posúdenie sporu, a to z dôvodu absencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Tieto výpovede boli súdom posúdené len ako výzvy na dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti, na ktoré však odporca nereagoval. V konaní nebol zistený a odporcom preukázaný žiadny právny dôvod, na základe ktorého odporcovi prislúcha právo užívať nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa navrhovateľ domáha. Užívaním nehnuteľného majetku vo vlastníctve navrhovateľov bez právneho titulu preto dochádza k neoprávnenému zásahu do ich vlastníckeho práva, ktorému poskytuje zákon právnu ochranu . O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní plne úspešným navrhovateľom náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia priznaných v sume 260,12 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že Hospodárska zmluva č. 4232-V/1-89 zo dňa 5.10.1989 uzatvorená medzi Správou pôšt a telekomunikácií, š. p. a odporcom (ďalej len „hospodárska zmluva“) je iba chybne označená ako zmluva o prevode správy národného majetku, nakoľko v skutočnosti sa jedná o zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku podľa § 347 zákona číslo 109/1964 Hospodársky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia hospodárskej zmluvy (ďalej len „HZ“). V čase uzatvorenia hospodárskej zmluvy totiž platná právna úprava nepripúšťala možnosť prevodu správy národného majetku zo štátnej socialistickej organizácie na socialistickú organizáciu inú než štátnu. Poukázal na príslušné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka, vyhlášky č. 1119/1988 Zb. a nato, že prvostupňový súd sa možným vznikom vlastníckeho práva odporcu k sporným nehnuteľnostiam vôbec nezaoberal a k otázke právneho vzťahu odporcu k sporným nehnuteľnostiam len stroho konštatoval, že na odporcu nemohla platne prejsť správa národného majetku. Podľa jeho názoru však úmyslom a skutočnou vôľou zmluvných strán hospodárskej zmluvy bolo uskutočniť prevod vlastníckeho práva zo Správy pôšt a telekomunikácií, š. p. na neho. Navyše tým, že prvostupňový súd bez odôvodnenia posúdil hospodársku zmluvu ako zmluvu o prevode správy národného majetku, ktorú následne uznal za absolútne neplatnú, znegoval tak akúkoľvek možnosť existencie iného právneho vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a tým mu bezdôvodne odňal súčasné užívacie právo k nim. Nesporným zostáva, že on ako vlastník predmetné nehnuteľnosti užíva v dobrej viere od konca roku 1989, keď ho na spornosť vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam upozornila až Slovenská pošta a. s. listom v roku 2005. Držby nehnuteľností sa chopil už v roku 1989, tieto následne nepretržite a nerušene užíval v dobrej viere, že je ich vlastníkom, platil príslušnú daň z nehnuteľnosti, vykonával viaceré opravy a úpravy predmetnej stavby. Vzhľadom na uvedené, vydržavacia lehota v jeho prospech uplynula už v roku 1999, teda 6 rokov predtým, ako sa vôbec dozvedel o spornosti vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí odvolanie odporcu považovali za nedôvodné aj z dôvodov značných rozporov v argumentácii odporcu v konaní a žiadali aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a rozsudok potvrdil. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom Hospodársku zmluvu č. 4232-V/1-89 zo dňa 5.10.1989, ktorou sa tak ako je opakovane v zmluve vyznačené prevádza Správa národného majetku a v danom prípade sa nemohlo jednať o prevod vlastníctva národného majetku, keďže okrem toho, že v zmluve je jasne a opakovane vyznačený prevod správy národného majetku, nejednalo sa ani o obvyklé hospodárenie s majetkom, nedošlo k odplate za plnenie zmluvy a zmluva nebola uzavretá ani v zákonom požadovanej forme, navyše aj keby bola zmluva vecne aj formálne správna, je faktom, že táto ani nebola podaná na rozhodnutie, teda podľa § 47 Občianskeho zákonníka, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal, prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p. oboznámením sa s listinným dôkazom a to výpisom z LV č. XXXX zo dňa 14.1.2014 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku. Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva navrhovateľov v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka konania, ktorým sa voči odporcovi domáhali vypratania nehnuteľnosti - zadnú časť budovy s. č. XXXX nachádzajúcu sa v J. na J. A. Č.. XX, na pozemku parc. č. XXXXX, XXXXX/X S. XXXXX/X, v k. ú. P., M. J. - C. O.W., M. J. W., zapísanú na LV č. XXXX, Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu s prístupom z ulice Pri strelnici. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Citované ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, keď žaloba na vydanie veci, resp. na vypratanie nehnuteľnosti predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Vlastnícke právo ale musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po doplnení dokazovania oboznámením sa s listinným dôkazom a to výpisom z LV č. XXXX zo dňa 14.1.2014 odvolací súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom stavba s. č. XXXX nachádzajúca sa v Bratislave na J. A. Č.. XX, na pozemku parc. č. XXXXX, XXXXX/X S. XXXXX/X, v k. ú. P.E., M. J. - C. O., M. J. W., zapísanú na LV č. XXXX nie sú navrhovatelia, ale Ľ. T.W. S. X. T., O.. I., obaja bytom L. Č.. XX, L. E. G. X/X, ktorí nadobudli vlastnícke právo Kúpnou zmluvou E. - XXXXX/XX X. XX.XX.XXXX. To znamená, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu navrhovatelia už neboli v konaní aktívne legitimovaní, keď nedostatok vecnej legitimácie v tomto prípade aktívnej je dôvodom na zamietnutie návrhu a z tohto dôvodu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému odporcovi , ktorý podal návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konanie v sume 99,50€ / súdny poplatok za odvolanie / a trov právneho zastúpenia vo výške 194,30€, ktoré zaviazal navrhovateľov 1./, 2./ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu. Právny zástupca odporcu v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.3.2014 vyčíslil trovy konania odporcu, keď žiadal priznať trovy konania vo výške 99,50,-€ / súdny poplatok za odvolanie / a trovy právneho zastúpenia spolu v sume 194,30€ ako odmenu za 3 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.5.2012, písomné podanie - odvolanie zo dňa 14.5.2012, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20.3.2014. Za tieto úkony právne služby žiadal v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznať odmenu 194,30€ / 3 x 57,-€ + 2 x 7,63€ režijný paušál za úkony v roku 2012+ 1 x 8,04€ režijný paušál za úkon v roku 2014/. Odvolací súd priznal s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. odporcovi len náhradu trov konania, tak ako si ich vyčíslil jeho právny zástupca, aj keď by im prináležali trovy právneho zastúpenia vo vyššej výške, keď odmena za jeden úkon právnej predstavuje s poukazom na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkon v roku 2012 sumu 58,69€ a v roku 2014 sumu 61,87€. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.