Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/416/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212684 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211212684.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U. S. ( N. K. ), D. J., H. XX, zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, Bratislava, Račianska 62, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Bratislava - Dúbravka, Prešov, Važecká 16, zastúpené AK JUDr. Igor Šafranko, advokát, Svidník, Ul. Sov.hrdinov 163/66, proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO : 35 805 731, zastúpená AK De minimis, s.r.o., Bratislava, Mateja Bela 6, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľky a vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 3. 2013 č. k. 12C 62/2011-199, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie návrhu p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX U. A. XX. X. XXXX a primeraného finančného zadosťučinenia, poukazujúc na to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení, rovnako tak neuniesla dôkazné bremeno na tvrdenie, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 1.250,69 €. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka i vedľajší účastník na strane navrhovateľky. Navrhovateľka vytýkala prvostupňovému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s európskymi normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ. Rozhodnutie prvostupňového súdu označil vedľajší účastník za nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu práva na prístup k súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Rozhodnutie odporuje ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR. Trval na tom, že dôvody neprijateľnosti zmluvných podmienok boli dostatočne a podrobne konajúcemu súdu ozrejmené jednak v žalobnom návrhu ale tiež v písomnom vyjadrení, ako aj niekoľkých pojednávaniach vo veci. Súd nedostatočne skúmal znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky vymedzenej v § 53 ods. 1 Obč. zák. a touto sa nezaoberal z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Vedľajší účastník navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa buď zmeniť tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľky vyhovie, alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vedľajší účastník napadol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho zistenia skutkového stavu veci. Trval na ním uvádzaných dôvodoch neprijateľnosti administratívneho poplatku, uvádzaných v jeho skorších podaniach. Pokiaľ by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, žiadal, aby na otázku, či je predmet administratívneho poplatku určitý pripustiť dovolanie, s poukazom na to, že už boli vydané rozhodnutia súdov s odlišným záverom. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je nezávislá na úverovej zmluve. Aj uvedenú zmluvnú podmienku vedľajší účastník naďalej považuje za neprijateľnú, v zmysle jeho predchádzajúcich prednesov. Žiadal, aby sa odvolací súd zaoberal výhradou vedľajšieho účastníka, že na účely § 53 ods. 1 Obč. zák. nie je relevantné, že sa spotrebiteľ dobrovoľne rozhodol uzavrieť zmluvu, ale relevantné sú objektívne okolnosti zmluvného vzťahu. Na odvolanie navrhovateľky i vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky sa odporca vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Trval na tom, že navrhovateľka doposiaľ nesplatila ani len istinu poskytnutého úveru súdny dvor EÚ jasne judikoval, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky možno urobiť len ako dôsledok vykonaného dokazovania, pričom v danom prípade navrhovateľka ani vedľajší účastník nepreukázali, že niektoré ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú neplatné pre neprijateľnosť. Právo EÚ vylučuje paušálne závery o neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez zohľadnenia konkrétnych okolností veci navrhovateľka tiež nepreukázala splnenie ani jednej z troch zákonných podmienok vzniku nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. V súčasnosti je to výlučne odporca, kto bol poškodený konaním navrhovateľky, nakoľko táto nesplatila ani len istinu poskytnutého úveru. Osobitne k odvolaniu navrhovateľky k námietke o nepreskúmateľnosti rozsudku prvostupňového súdu odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že súd nie je povinný odpovedať na všetky možné argumenty účastníka konania, ale len na tie, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci. Uvedený postup prvostupňový súd zachoval, nakoľko vo svojom rozsudku sa vysporiadal so všetkými argumentami navrhovateľky, ktoré mohli byť relevantné pre jeho rozhodnutie vo veci. Pokiaľ aj navrhovateľka uvádza odkazy na početnú judikatúru, nijako ďalej nerozvádza, ako konkrétne mala byť navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca zotrval na svojom názore, že navrhovateľka nebola v tiesni a že nezneužil žiadnu nadvládu nad navrhovateľkou. Navrhovateľka ako skutočný dôvod čerpania úveru potvrdila ten, že ním bola pomoc matke, ktorá by úver nezískala. Avšak ani tieseň matky navrhovateľky - ktorá by inak ani nemala právnu relevanciu - navrhovateľka v konaní nepreukázala. Podľa odporcu ani v prípade zmluvy o úvere, ani v prípade zmluvy o zabezpečení splátok úveru nedošlo k vzniku výhodnejšieho postavenia, než je zakotvené v platnom vnútroštátnom práve - platná právna úprava v čase ich uzatvorenia bola plne rešpektovaná. Dodal, že ani ustanovenie čl. 38 Charty v žiadnom prípade nezakladá bez ďalšieho právo spotrebiteľa na úspech v súdnom konaní len preto, že navrhovateľka má hmotnoprávne postavenie spotrebiteľa. Navrhovateľka namieta, že súd prvého stupňa porušil viaceré ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v platnom znení, s čím odporca nesúhlasil, argumentujúc tým, že v predmetnej právnej veci nemožno čl. 6 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 priznať priamy účinok, pretože v danom spore ide o spor dvoch súkromných osôb, čo sa v úniovom práve označuje ako horizontálny spor. V horizontálnych sporoch podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že je vylúčené, aby sa účastník mohol dovolávať priameho účinku smernice proti súkromnej osobe. Predmetná smernica bola do slovenského právneho poriadku riadne transponovaná, z ktorého dôvodu sa navrhovateľka nemôže dovolávať jej priameho účinku. Opakované početné odkazy navrhovateľky na judikatúru Súdneho dvora samy o sebe nezakladajú úspešnosť navrhovateľky v konaní. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 18. 2. 2014 ( č.l. 264 spisu ) vzala navrhovateľka návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, bez uvedenia bližšieho dôvodu, konanie navrhla zastaviť, pričom si neuplatňovala náhradu trov konania. Dňa 11. 3. 2014 ( č.l. 266 spisu ) bolo prvostupňovému súdu doručené písomné oznámenie odporcu, že so späťvzatím návrhu navrhovateľkou súhlasí, navrhuje zastaviť konanie, pričom výslovne nepožaduje priznať náhradu trov konania. Odporca navrhol rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov súd neprizná právo na náhradu trov konania. Späťvzatie návrhu navrhovateľkou spolu s písomným súhlasom odporcu so späťvzatím návrhu bolo doručené vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky dňa 31. 3. 2014 ( doručenka pripojená na č.l. 267 spisu ). Podľa § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier. Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vzhľadom na ust. § 208 O.s.p. a vyjadrenie odporcu, ktorý súhlasil so späťvzatím návrhu na začatie konanie, pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľom, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zrušil a konanie zastavil. O trovách ( celého ) konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Navrhovateľka späťvzatím návrhu zavinila zastavenie konania, preto jej ( rovnako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky ) vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi, ktorý si však náhradu trov konania v konečnom dôsledku neuplatňoval, z ktorého dôvodu mu náhrada trov konania nemohla byť priznaná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.