Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/492/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213747 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211213747.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Industrie-Technik, s.r.o., Stará cesta 361/34, Šamorín - Mliečno, IČO: 36 231 665, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti odporcovi: BIOCLAR, a.s., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 35 806 621, zast. STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava, IČO: 36 869 571, o zaplatenie 12.051,46 eur istiny s prísl., o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.03.2012 č. k. 22Cb/273/2011-128, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.03.2012 č. k. 22Cb/273/2011-128 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.07.2012 č. k. 22Cb/273/2011-174 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia zo dňa 12.07.2012 č. k. 22Cb/273/2011-174 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.127,64 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.462,40 eur od 25.01.2011 do 12.05.2011, zo sumy 1.462,40 eur od 13.05.2011 do 17.05.2011, zo sumy 1.000,- eur od 18.05.2011 do 30.05.2011, zo sumy 2.462,40 eur od 25.02.2011 do 09.06.2011,zo sumy 1.800,- eur od 10.06.2011 do 27.10.2011, zo sumy 1.435,82 eur od 28.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.462,40 eur od 25.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 276,92 eur od 18.03.2011 do 14.07.2011, zo sumy 16,98 eur od 18.03.2011 do 14.07.2011, zo sumy 200,- eur od 14.04.2011 do 04.07.2011, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.462,40 eur od 25.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 311,29 eur od 21.04.2011 do 04.07.2011, zo sumy 12,73 eur od 21.04.2011 do 14.06.2011, zo sumy 140,02 eur od 08.05.2011 do 04.07.2011, zo sumy 48 eur od 15.05.2011 do 04.07.2011, zo sumy 200,- eur od 13.05.2011 do 04.07.2011, zo sumy 2.462,40 eur od 25.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 270,44 eur od 18.05.2011 do 04.07.2011, zo sumy 14,88 eur od 19.05.2011do 04.07.2011, zo sumy 2.462,40 eur od 25.06.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.462,40 eur od 25.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.462,40 eur od 25.08.2011 do 30.09.2011, zo sumy 2.074,93 eur od 01.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.462,40 eur od 25.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 324,78 eur od 30.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 140,02 eur od 08.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 72,- eur od 08.10.2011 do 04.11.2011, zo sumy 331,96 eur od 05.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 45,73 eur od 05.11.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 2.844,28 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 12.051,46 eur s úrokmi z omeškania titulom neuhradeného nájomného. Skutkovým základom návrhu bolo, že navrhovateľ v rámci zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 6/2006 zo dňa 6.11.2006 odporcovi prenechal do užívania nebytové priestory a odporca sa zaviazal platiť dojednané nájomné a úhrady za ostatné služby spojené s prevádzkou budovy. Nájomné a ostatné služby boli odporcovi vyfakturované, ten ich však i napriek výzve navrhovateľa neuhradil. Podstatou odporcovej obrany podľa podaného odporu bolo, že časť prenajatých priestorov o výmere 382 m2 zo 703 m2 nebola vykurovaná, a teda odporca mohol predmetné priestory využívať len obmedzene, za čo mu mal vzniknúť nárok na zľavu z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý si odporca u navrhovateľa uplatnil listom v apríli 2011. Na pojednávaní dňa 19. 03. 2012 súd pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania zvýšením žalovanej sumy na 19.127,64 eur spolu s úrokmi z omeškania. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého navrhovateľ na základe cenovej ponuky zo dňa 09.10.2006 ponúkol odporcovi prenájom nebytových priestorov v priemyselnom areáli v Zlatých Klasoch o výmere 703 m2 - výrobné skladové a sociálne priestory, pričom v cenovej ponuke sa ako podmienka prenájmu pod písmenom a) uvádza, že pred prevzatím a odovzdaním priestorov prenajímateľ zabezpečí na vlastné náklady vykurovanie výrobných a sociálnych priestorov a skladové priestory bez vykurovania. Nájomné a ostatné služby boli odporcovi vyfakturované, pričom odporca si listom zo dňa 11.5.2011 uplatnil u navrhovateľa nárok na zľavu z nájomného. V liste poukázal na článok III bod 6 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 6/2006, podľa ktorého je prenajímateľ povinný v súvislosti s užívaním predmetu nájmu zabezpečiť pre nájomcu dodávku elektrickej energie, dodávky plynu, dodávku vody, odvod použitej vody a ostatné služby spojené s prevádzkou budovy, a to v rozsahu a spôsobom dojednaným v prílohe č. 2 zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy. Podľa názoru odporcu tieto povinnosti neboli zo strany prenajímateľa riadne splnené, keď priestory neboli plne vykurované v časti parcely o výmere 382 m2, čím bolo nájomcovi znemožnené užívať priestor neobmedzene. Odporca preto navrhovateľa žiadal o poskytnutie pomernej zľavy z nájomného vo výške 52,54 %, teda vo výške pomeru nevykurovanej časti k celkovej výmere parcely. Listom zo dňa 25.5.2011 navrhovateľ odpovedal na uplatnenú reklamáciu, pričom žiadosť o uplatnenie zľavy považoval za neoprávnenú a účelovú z dôvodu, že skladové priestory boli odporcovi prenajaté bez vykurovania tak ako bolo uvedené v cenovej ponuke. Poukazujúc na to, že za týchto podmienok bol nájom dohodnutý a nebytový priestor nájomcom užívaný vyše 3 rokov, navrhovateľ v závere listu požiadal, aby odporca do 5 dní od doručenia výzvy uhradil peňažné záväzky vzniknuté zo splatných faktúr vo výške 12.051,46 eur. Vykonaným dokazovaním teda bolo súdu preukázané, že účastníci konania platne uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou sa navrhovateľ zaviazal prenechať odporcovi do užívania nebytový priestor a odporca sa zaviazal zaplatiť mu za to nájomné v dohodnutej výške, pričom súčasťou nájomného nebola cena služieb poskytovaných v súvislosti s nájmom. Nájomné, ako aj služby spojené s nájmom bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi na základe navrhovateľom vystavených faktúr. V konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas splnil, keď odporcovi prenechal do užívania zmluvne špecifikovaný nebytový priestor a z toho dôvodu mu vzniklo právo na nájomné, ako aj právo na zaplatenie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, ktoré odporcovi vyúčtoval vystavenými faktúrami. Obranu odporcu vo forme tvrdeného nároku na zľavu z ceny nájomného súd v danom prípade považoval za neopodstatnenú, pretože z cenovej ponuky predloženej odporcovi ešte pred uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov je zrejmé, že skladové priestory mu navrhovateľ ponúkol ako nevykurované. Nie je preto dôvodné vykladať súpis prác, ktoré mal navrhovateľ na predmete nájmu vykonať pred začatím nájmu, spôsobom, ktorý uviedol odporca, teda, že navrhovateľ sa zaviazal namontovať do skladových priestorov vykurovacie telesá. Podľa názoru súdu zo súpisu prác vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal zrekonštruovať vykurovanie priestorov, avšak už len samotné slovo rekonštrukcia predpokladá existenciu vykurovacích telies. Ak sa v skladových priestoroch žiadne takéto telesá nenachádzali, navrhovateľ ich nemohol zrekonštruovať, a preto je nesprávna domnienka odporcu, že navrhovateľ porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď nezabezpečil aj vykurovanie prenajatých skladových priestorov. Naopak, navrhovateľ ešte pred uzavretím zmluvného vzťahu skladovací priestor ponúkol bez vykurovania a odporca ho v tomto stave na základe uzavretej nájomnej zmluvy akceptoval a užíval s tým, že zľavy z nájomného sa začal domáhať až po 3 rokoch trvania zmluvného vzťahu. S prihliadnutím na uvedené súd nemal za preukázané, že by zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu povinností, ktoré mal ako prenajímateľ nebytového priestoru počas trvania zmluvného vzťahu s odporcom, a preto dospel k záveru, že nie je splnený základný predpoklad pre vznik nároku na zľavu z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. Nakoľko odporcovi nárok na zľavu z nájomného nevznikol, nie je možné, aby si ho uplatňoval kompenzačnou námietkou v rámci tohto súdneho konania. Odporca si svoj záväzok nesplnil riadne a včas, keď navrhovateľom vystavené faktúry neuhradil v lehote ich splatnosti, čím sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a vznikla mu povinnosť platiť navrhovateľovi úroky z omeškania, ktoré súd navrhovateľovi priznal v zákonnej výške, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej z navrhovateľom vystavených faktúr. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na ust. § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 8 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 269 ods. 6, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd považoval žalobný návrh za dôvodný v celom rozsahu, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti odporcovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 723,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. za 6 úkonov právnej služby v základnej sadzbe tarifnej odmeny po 287,14 eur/1úkon, čo spolu s režijným paušálom a náhradou 20 % DPH predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 2.121,28 eur. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., pričom namietal, že s právnym názorom odporcu ohľadom nedodržania podmienok zmluvy a údajnej vedomosti odporcu, že väčšia časť nehnuteľnosti nebude vykurovaná, sa súd prvého stupňa nevysporiadal správne a dospel tak k nesprávnym záverom. Odporca mal za to, že právny názor súdu je založený na chybnej interpretácii tak právneho predpisu, ako aj listinných dôkazov, súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, a to vyhlášku MHSR č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa, a tiež nedostatočne zistil skutkový stav, čím došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odporca argumentoval, že časť prenajatých priestorov o výmere 382 m2 nebola vykurovaná a odporca tak nemohol prevádzkovať svoje zariadenia v čase nízkych teplôt, pretože by hrozilo ich poškodenie. Odporca teda mohol užívať predmetné priestory len obmedzene, čím došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu čl. III bod 6 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 6/2006, a zároveň odporcovi vznikol nárok na pomernú zľavu z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. Odporca poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ nebol schopný, resp. skôr ochotný zabezpečiť vykurovanie celého predmetu nájmu - polyfunkčnej haly, neplnil nielen zmluvu o nájme, kde predmetná povinnosť je daná v čl. III bod 6, ale aj kogentné ustanovenie vyhlášky MHSR č. 152/2005 Z. z., v ktorej prílohe je minimálne daná teplota 10 ° Celzia pri položke výrobná hala pre hrubú montáž, ktorá je zrejme k pojmovému a obsahovému vymedzeniu - polyfunkčná hala najbližšie. Odporca spochybnil cenovú ponuku č. 2 na prenájom nebytových priestorov zo dňa 9.10.2006 ako dôkaz a uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, že by tento dokument riadne doručil odporcovi, pričom dokument bol podpísaný nekompetentnou osobou, ktorá ani nebola štatutárnym orgánom navrhovateľa a chýba na ňom aj riadne označenie odporcu. Odporca tiež poukázal na to, že z účelu nájmu, čo je výroba a skladovanie technologických zariadení odporcu, zjavne vyplýva, že predmet nájmu musel byť vykurovaný, pričom minimálne vykurovacie limity sú potrebné nielen pre ľudskú činnosť, ale aj pre uchovanie akéhokoľvek zariadenia či technológie v prevádzkyschopnom stave. Vzhľadom na uvedené mal za to, že odporca správne predpokladal, že rekonštruovať sa má celý vykurovací systém predmetu nájmu, teda nie oddelene. Čo sa týka rozšírenia návrhu navrhovateľom o platby za mesiac júl, august a september 2011, resp. rozšírenie o údajne vystavené faktúry, odporca tieto považoval za odporujúce dobrým mravom, nakoľko boli vystavené po tom, čo odporca opustil priestory predmetu nájmu po odstavení energií prenajímateľom - navrhovateľom. V závere svojho odvolania odporca uviedol, že z opatrnosti rozširuje svoju kompenzačnú námietku o sumu 9.266,50 eur o dodatočne vyúčtované faktúry, a to č. 185/2011 na sumu 2.462,40 eur v rozsahu 54,52 %, t.j. 1.342,50 eur, č. 217/2011 na sumu 2.462,40 eur v celom rozsahu 2.462,40 eur, č. 253/2011 na sumu 2.462,40 eur v celom rozsahu 2.462,40 eur, č. 286/2011 na sumu 2.462,40 eur v celom rozsahu 2.462,40 eur, č. 294/2011 na sumu 324,78 eur v celom rozsahu 324,78 eur, č. 300/2011 na sumu 140,02 eur v celom rozsahu 140,02 eur, č. 308/2011 na sumu 72,- eur v celom rozsahu 72,- eur, pričom tak vzájomný návrh proti návrhu navrhovateľa celkom predstavuje sumu 24.791,44 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 3.622,50 eur, t.j., aby súdom prvého stupňa priznanú náhradu trov konania zvýšil o náhradu súdneho poplatku za rozšírenie návrhu na začatie konania v sume 424,50 eur, ako aj o trovy právneho zastúpenia za úkon - odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade trov konania zo dňa 02. 05. 2012. Mal za to, že súd nesprávne postupoval, keď súdny poplatok za rozšírenie návrhu na začatie konania navrhovateľovi neuložil po vydaní uznesenia, ktorým súd pripustil zmenu petitu, ale až po vyhlásení rozsudku, čím mu odňal možnosť požadovať od odporcu náhradu súdneho poplatku za rozšírenie návrhu pred vyhlásením rozsudku a zmaril tak možnosť zaviazať odporcu v rozsudku na náhradu tohto súdneho poplatku ako nákladu navrhovateľa účelne vynaloženého na uplatnenie svojho práva. Navrhovateľ bol toho názoru, že pokiaľ by súd prvého stupňa postupoval procesne správne, došlo by zo strany súdu k správnemu rozhodnutiu nielen vo veci samej, ale aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže navrhovateľ mal v súdnom spore úspech v plnom rozsahu a súd prvého stupňa mal odporcu zaviazať na úhradu všetkých trov konania, ktoré navrhovateľ za účelom uplatňovania svojho práva v rámci predmetného súdneho konania musel účelne vynaložiť. Súd nesprávne právne posúdil vec, keď odporcu nezaviazal aj na úhradu súdneho poplatku za rozšírenie návrhu v sume 424,50 eur. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý týmto podaním (č.l. 176 - 190 spisu) vzal svoj návrh na začatie konania sčasti späť, a to v rozsahu úhrad na faktúry navrhovateľa č. 294/2011, č. 300/2011 a č. 331/2011 v celkovej výške 510,53 Eur, pričom zároveň navrhol túto zmenu návrhu na začatie konania súdom pripustiť, konanie v tejto časti zastaviť, vzájomný návrh odporcu zamietnuť a návrhu navrhovateľa, ktorý po jeho čiastočnom späťvzatí má znieť na sumu 18.617,11 eur s príslušenstvom, v celom rozsahu vyhovieť. K tvrdeniu odporcu ohľadom porušenia vyhlášky MHSR č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa uviedol, že navrhovateľ žiadnu svoju povinnosť neporušil, keď zo žiadneho ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike navrhovateľovi ako odberateľovi nevyplýva povinnosť samotné teplo odporcovi dodávať, pričom v priestoroch, v ktorých sa zaviazal odporcovi zabezpečiť vykurovanie, teplotné limity ustanovené uvedenou vyhláškou navrhovateľ dodržal. Rovnako ani záväzok navrhovateľa týkajúci sa rekonštrukcie vykurovania priestorov nie je možné stotožňovať so záväzkom vybudovania a zabezpečenia vykurovania v priestoroch, kde nie sú vykurovacie telesá. Navrhovateľ argumentoval, že cenová ponuka na prenájom nebytových priestorov bola podpísaná oprávnenou osobou, a to zamestnankyňou navrhovateľa, ktorá je ako účtovníčka oprávnená na vystavovanie faktúr v mene navrhovateľa, na iné obdobné činnosti, ktoré patria do náplne práce účtovníčky, ako aj na prípravu, organizovanie a riadenie nájomných vzťahov navrhovateľa. K rozšíreniu vzájomného návrhu odporcu uplatneného v jeho odvolaní sa navrhovateľ vyjadril tak, odporcovi nemohol vzniknúť nárok na zľavu z nájomného, keď navrhovateľ neporušil žiadnu zo svojich povinnosti vyplývajúcich mu zo zmluvy a zo zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, a teda nedošlo ku žiadnemu obmedzeniu dohodnutého spôsobu užívania prenajatých priestorov. Odporca si bol už pred uzavretím zmluvy vedomý, že skladové priestory budú prenajaté bez vykurovania a túto skutočnosť nenamietal ani pri prevzatí nebytových priestorov, pričom za dohodnutých podmienok užíval predmetné priestory vyše 3 rokov, a to bez toho, aby počas tejto doby predmetné podmienky namietal či spochybňoval. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby súd vzájomný návrh odporcu zamietol. Odporca v podaní doručenom súdu dňa 25. 06. 2014 uviedol rovnaké argumenty, ako vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom oznámil, že s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľa v jeho vyjadrení zo dňa 12. 11. 2012 nesúhlasí. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania navrhovateľa a odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a podaných odvolaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v spojení s opravným uznesením zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s kompenzačnou námietkou odporcu (č.l. 58, 121 spisu) uplatnenou z titulu zľavy z nájomného vo výške 15.524,94 Eur, pričom vyslovil názor, že nakoľko súd nemal za preukázané, že by zo strany navrhovateľa ako prenajímateľa nebytového priestoru došlo k porušeniu povinností, a tým zároveň k vzniku odporcovho nároku na zľavu z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb., nebolo možné, aby si odporca tento nárok uplatňoval kompenzačnou námietkou v rámci predmetného súdneho konania. Odporca vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu (č.l. 154-158 spisu) rozšíril svoju doterajšiu kompenzačnú námietku o sumu 9.266,50 Eur o dodatočne vyúčtované faktúry, a to č. 185/2011 na sumu 2.462,40 eur v rozsahu 54,52 %, t.j. 1.342,50 eur, č. 217/2011 na sumu 2.462,40 eur v celom rozsahu 2.462,40 eur, č. 253/2011 na sumu 2.462,40 eur v celom rozsahu 2.462,40 eur, č. 286/2011 na sumu 2.462,40 eur v celom rozsahu 2.462,40 eur, č. 294/2011 na sumu 324,78 eur v celom rozsahu 324,78 eur, č. 300/2011 na sumu 140,02 eur v celom rozsahu 140,02 eur, č. 308/2011 na sumu 72,- eur v celom rozsahu 72,- eur, pričom tak návrh odporcu proti návrhu navrhovateľa celkom predstavuje sumu 24.791,44 eur. Pokiaľ odporca v dôsledku tohto rozšírenia kompenzačnej námietky navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ (19.127,64 Eur), tento jeho prejav treba považovať v zmysle ust. § 98 O.s.p. za vzájomný návrh. Nakoľko vzájomný návrh možno podať do skončenia konania, t.j. aj v odvolacom konaní, pričom ust. § 216 ods. 1 O.s.p. vylučuje, aby o takto uplatnenom vzájomnom návrhu odporcu bolo rozhodnuté v odvolacom konaní, odvolací súd nemohol v danej procesnej situácii postupovať inak, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude možné rozhodnúť o celej prejednávanej veci, t.j. aj o vzájomnom návrhu odporcu, a zároveň nedôjde zo strany odvolacieho súdu k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2011 sp. zn. 5Obdo/9/2011). Nakoľko sa na vzájomný návrh v zmysle ust. § 97 ods. 3 O.s.p. primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí, bude potrebné pred vecným prejednaním protinávrhu vykonať vo vzťahu k nemu prvotné úkony súdu (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, podľa potreby výzva podľa § 43 O.s.p.). Bude tiež potrebné vysporiadať sa s čiastočným späťvzatím návrhu na č.l. 186 spisu. Odvolací súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že predmetný rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený výlučne na základe uvedených skutočností, pričom odvolací súd danosť dôvodov odvolania odporcu uplatnených podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. bližšie neskúmal. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.