Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/539/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211215561 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211215561.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: V. M., I.. XX.X.XXXX, I. Y. Č.. X, W., zastúpený JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom ul. kpt. Nálepku č. 8, Michalovce, proti odporcovi: NAFTA a.s., so sídlom Votrubova č. 1, Bratislava, IČO: 36 286 192, zastúpený JUDr. Emilom Molnárom, advokátom, so sídlom Záhradnícka č. 9, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C 74/2011-296 zo dňa 28.júna 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m e ň u j e tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 8.444,44€ k rukám právneho zástupu odporcu, JUDr. Emila Molnára, advokáta, so sídlom Záhradnícka č. 9, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 713,96€ k rukám právneho zástupu odporcu JUDr. Emila Molnára, advokáta, so sídlom Záhradnícka č. 9, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 5.763,04 € na účet právneho zástupcu odporcu, JUDr. Emila Molnára, zriadený v Tatra banke, a.s., číslo účtu: 2628080543/1100 a k povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 125,37 € na účet Okresného súdu Bratislava II, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporcovi priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý nemal vo veci úspech. Trovy konania odporcu pozostávanú z trov právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca odporcu uplatnil podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov v sume 8.444,60 €. Súd sa nestotožnil s uplatnenou výškou trov právneho zastúpenia a priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.763,04 €. Predmetom konania v danej veci boli dva uplatnené nároky navrhovateľa, a to určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nárok na zaplatenie náhrady mzdy. Išlo teda o spojenie dvoch vecí, preto je pri určovaní výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby opodstatnená aplikácia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorej pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Na základe uvedeného sa tarifná odmena za 1 úkon právnej služby určí súčtom 1./ plnej tarifnej odmeny za vec s vyššou hodnotou, ktorou je nárok na náhradu mzdy vo výške 1.132,42 € (upresnený zmenou petitu pripustenou tunajším súdom uznesením č.k. 12C/74/2011-123 zo dňa 24.4.2012) mesačne od 18.01.2011 do 21.03.2013, keď pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty veci 29.590,13 € ako súčinu priemernej mesačnej mzdy navrhovateľa a počtu mesiacov od 18.01.2011 do 21.03.2013 (26,13 x 1.132,42 €), z čoho tarifná odmena za jeden úkon je vo výške 453,14 € bez DPH a 2./ 1/3 tarifnej odmeny za vec s nižšou hodnotou, ktorou je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keď pri určení výšky tarifnej odmeny vychádzal zo zákonom stanovenej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004Z.z., nakoľko v tomto prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva, t.j. tarifná odmena je teda stanovená ako 1/3 z jednej trinástiny výpočtového základu pre ten ktorý rok a pre úkony vykonané v roku 2011 je tarifná odmena 19 €, pre úkony vykonané v roku 2012 odmena 19,58 € a pre úkony vykonané v roku 2013 odmena 20,03 €. Prvostupňový súd priznal odmenu za 10 úkonov právnej služby 1. príprava/prevzatie veci rok 2011: 472,14 € + 7,41 € (režijný paušál) = 479,55 €; 2. písomné podanie na súd rok 2011: 472,14 € + 7,41 € (režijný paušál) = 479,55 €; 3. zastupovanie na poj. rok 2012 (1hod): 472,72 € + 7,63 € (režijný paušál) = 480,35 € ; 4. písomné podanie na súd rok 2012: 472,72 € + 7,63 € (režijný paušál) = 480,35 €; 5. zastupovanie na poj. rok 2012 (1hod 15 min): 472,72 € + 7,63 € (režijný paušál) = 480,35 €; 6. podanie na súd rok 2012: 472,72 € + 7,63 € (režijný paušál) = 480,35 €; 7. zastupovanie na poj. rok 2012: 472,72 € + 7,63 € (režijný paušál) = 480,35 €; 8. zastupovanie na poj. rok 2012: 472,72 € + 7,63 € (režijný paušál) = 480,35 €, 9. pís.podanie na súd rok 2012: 472,72 € + 7,63 € (režijný paušál) = 480,35 €; 10. zastupovanie na poj. rok 2013: 473,17 € + 7,81 € (režijný paušál) = 480,98 €; t.j. spolu: 4.802,53 € + 20% DPH (960,51 €) = 5.763,04 €. Prvostupňový súd nepriznal odmenu a režijný paušál za písomné podanie doručené súdu dňa 10.06.2011 a písomné podanie doručené súdu dňa 20.06.2011, nakoľko súd tieto úkony nepovažuje sa účelne vynaložené trovy konania, ktorých náhradu by mal v zmysle § 142 O.s.p. znášať neúspešný účastník konania. Išlo o vyjadrenia, ktoré súdom neboli vyžadované, odporca sa nimi len vyjadroval k procesnému postupu súdu, avšak tieto vyjadrenia neboli nutné a potrebné pre pokračovanie súdu v konaní. Označené podania sa bezprostredne netýkali veci samej, ale len procesného postupu súdu, preto má súd za to, že právnemu zástupcovi odporcu náhrada za tieto úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. neprislúcha. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorú v danej veci navrhol právny zástupca navrhovateľa, prvostupňový súd mal za to, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ inicioval začatie súdneho sporu a vzhľadom na výšku uplatneného nároku ako aj na skutočnosť, že bol od začiatku zastúpený advokátom, mal a mohol vedieť, v akej výške sa prípadné trovy súdneho konania budú pohybovať. V žiadnom konaní nemožno vopred vylúčiť možnosť neúspechu vo veci samej, preto bolo na navrhovateľovi, aby aj s prihliadnutím na svoje majetkové pomery zvážil, či je ochotný podstúpiť riziko prípadného neúspechu vo veci, s ktorým sa spája aj povinnosť náhrady trov konania. Ak sa navrhovateľ aj napriek svojim majetkovým pomerom, ktoré označuje za nepriaznivé, rozhodol, že riziko neúspechu v konaní podstúpi a žalobný návrh podal, nie je dôvodné, aby súd neskôr nepriaznivé následky tohto rozhodnutia bez ďalšieho odstraňoval aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., a to na úkor druhého účastníka konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd berie do úvahy majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania. V navrhovateľovom prípade však z objektívneho hľadiska nemožno hovoriť o tom, že by bol nemajetný, resp. že by trpel hmotnou núdzou. Z internetového výpisu z katastra nehnuteľností SR prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - zastavané plochy nádvoria a rodinného domu evidovanými na LV č. XXX ako i bezpodielovým spoluvlastníkom bytu evidovanom na LV č. XXXX a uvedené poukazuje na záver, že majetkové pomery navrhovateľa nie sú natoľko nepriaznivé, aby trovy konania pre neho predstavovali citeľnú ujmu na jeho majetku. O povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy štátu vo výške 125,37 € prvostupňový súd rozhodol v zmysle §148 odsek 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ bol v konaní neúspešný. Výška trov štátu pozostáva zo svedočného vyplateného tunajším súdom svedkom v zmysle uznesení tunajšieho súdu č.k. 12C/74/2011-234 vo výške 43,86 € a č.k. 12C/74/2011-236 vo výške 81,51 €. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o náhrade trov konania odporcu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca. Navrhovateľ svojím odvolaním žiadal zmenu uznesenia v napadnutej časti tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd vychádzal v časti o zaplatenie náhrady mzdy pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci vo výške 29.590,13 €. V zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce má navrhovateľ nárok len na náhradu za obdobie 12 mesiacov a len v odôvodnených prípadoch je možné túto náhradu priznať aj za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Mal zato, že v žiadnom prípade nie je možné vychádzať z ust. § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., že sa jedná o plnenie za čas od 18. 1. 2011 do dňa vydania rozhodnutia vo veci samej, teda do 21. 03. 2013, ktoré obdobie predstavuje 26 mesiacov, z ktorého obdobia súd vychádzal ako súčinu priemernej mesačnej mzdy a počtu mesiacov. V prípadoch žalôb, ktorými sa domáha účastník okrem iného náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, je povinný navrhovateľ upraviť petit žaloby tak, aby nárok na náhradu mzdy, ktorý je uplatňovaný v konaní, bol presne špecifikovaný, (konkrétne určená suma). On si uplatnil nárok na náhradu mzdy vo svojom žalobnom návrhu doručeného súdu dňa 21. 01. 2011, kde uviedol, že sa domáha náhradu mzdy od 18. 01. 2011 ku dňu vyhlasovania rozsudku a svojím písomným podaním zo dňa 29. 04. 2011, upresnil petit kde si uplatnil voči náhradu mzdy vo výške 1.132,42€ mesačne od 18. 01. 2011 ku dňu kedy mu odporca umožní pokračovať v práci. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa pochybil, keď nevyzval ho na presné určenie výšky jeho nároku čo do náhrady mzdy, kde v takýchto prípadoch sa jedná o vadu žaloby a odporcovi, ak by mu mala byť priznaná náhrada trov konania, tak aj v časti o zaplatení náhrady mzdy, mu patrí len 1/13 výpočtového základu v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhláška č. 655/2004 Z.z.. Ďalej navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s dôvodmi, čo do aplikácie ust. § 150 O.s.p. . Uviedol , že písomným podaním zo dňa 19. 09. 2012 v prílohe doručil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 12. 2011, č. 580 226 7603. V zmysle predmetného rozhodnutia bol uznaný invalidným, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť je viac ako 70% oproti zdravej fyzickej osobe a zároveň na poslednom pojednávaní konanom veci bola súdu doručená lekárska správa, v zmysle ktorej je zrejmé, že taktiež trpí vážnym ochorením srdca. Súd pri rozhodovaní o trovách konania tieto dôležité skutočnosti vôbec nebral na zreteľ a napriek podľa jeho názoru týmto dôležitým okolnostiam ho zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi tak horibilnú sumu titulom náhrady trov konania. Poukázal na tú skutočnosť, že základné imanie odporcu, ktorému bola priznaní náhrada trov konania je vo výške 107.235.562,40 € a pokiaľ by súd aplikoval ust. § 150 O.s.p. by tým nebola žiadnym spôsobom dotknutá majetková sféra odporcu. On u odporcu odpracoval celý svoj produktívny život 20 rokov, bol zodpovedným a dobrým pracovníkom a v prípade pokiaľ by ho súd zaviazal k úhrade sumy 5.763,04 € titulom náhrady trov konania za 10 úkonov právnej pomoci, bolo by to pre neho likvidačné, nakoľko ako bolo uvedené je invalid s vážnym ochorením srdca a bez majetku okrem vlastníctva bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Záverom uviedol, že napadnuté uznesenie v časti čo do uloženia povinnosti zaplatiť pre odporcu náhradu trov konania je toto nepreskúmateľné a nezrozumiteľné nakoľko súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťami uvedenými na pojednávaní konanom vo veci dňa 21. 03. 2013 a zároveň žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril prečo neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Odporca svojím odvolaním žiadala aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil, priznal mu náhradu trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.444,60 € a zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní namietal, že prvostupňový súd nesprávne určil výšky tarifnej odmeny za nárok na náhradu mzdy, keď vzhľadom na petit / odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 1.132,42 € mesačne, od 18.1.2011 ku dňu, kedy odporca navrhovateľovi umožní pokračovať v práci / je zrejmé, že nárok na náhradu mzdy nebol uplatnený do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ale do času, kedy navrhovateľovi umožní pokračovať v práci. Nárok bol teda uplatnený za neurčitý čas, pričom je v tomto smere irelevantné, či súd mohol (v prípade úspechu navrhovateľa) nárok za čas nasledujúci po vyhlásení rozsudku priznať. Súd prvého stupňa mal preto tarifnú hodnotu nároku na náhradu mzdy určiť podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, ako päťnásobok požadovaného ročného plnenia, teda 5 x 12 x 1.132,42 € = 67.945,20 €. Na základe uvedených skutočností by mala byť tarifná odmena za jeden úkon právnej služby (len vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy) určená na 559,33 € bez DPH. Odporca ďalej namietal nesprávny postup pri nepriznaní odmeny a režijného paušálu za dva úkony právnej služby a to písomné podanie doručené súdu dňa 10.06.2011, písomné podanie doručené súdu dňa 20.10.2011. Obe uvedené písomné podania sa týkali síce procesného postupu súdu, ale boli nevyhnutné pre zabezpečenie ústavného práva na spravodlivý súdny proces a zákonného sudcu, keď uvedenými podaniami sa vyjadroval k námietke navrhovateľa podanej podľa § 105 ods. 3 O.s.p., pričom tieto úkony považoval za relevantné v predmetnom spore. On pri prvom úkone, ktorý mu patril (podanie doručené súd dňa 13.05.2011), podal námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce na konanie a rozhodnutie vo veci, na základe čoho Okresný súd Michalovce postúpil spis na Okresný súd Bratislava II. Navrhovateľ však podal dňa 02.06.2011 námietku podľa § 105 ods. 3 O.s.p., po ktorej malo nasledovať predloženie spisu na rozhodnutie o miestnej príslušnosti „nadriadenému súdu“, ktorým bol Krajský súd Bratislava. K tejto námietke sa vyjadroval vyššie uvedenými písomnými podaniami a to aj vzhľadom na neprávny postup Okresného súdu Michalovce v iných obdobných veciach napr. sp. zn. 11C/143/2011 je teda evidentné, že v období vykonania predmetných úkonov (jún až október 2011) boli tieto úkony nevyhnutné pre obranu ústavou garantovaných práv účastníkov a teda boli aj účelnými úkonmi bránenia práva odporcu, za ktoré podľa názoru odporcu prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Záverom vo svojom odvolaní namietal nesprávne časové zaradenie úkonov právnych služieb, keď úkon zaradený v zozname súdu pod por. č. 8 je úkonom vykonaným 07.02.2013, spočívajúcim v zastupovaní na pojednávaní a úkon zaradený v zozname súdu pod por. č. 9 je úkonom vykonaným 27.02.2013, spočívajúcim v písomnom vyjadrení adresovanom súdu vo veci samej. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že za predmetné úkony mu mala byť priznaná tarifná odmena a režijný paušál platný vo výške platnej v roku 2013 (a nie v roku 2012, ako postupoval súd prvého stupňa) t.j. režijný paušál vo výške 7,81 €. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril v tom zmysle, že žiadal rozhodnúť v zmysle svojho podaného odvolania. Čo sa týka nepreskúmateľnosti uznesenia mal zato, že odôvodnenie nemožnosti aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré je obsiahnuté v uznesení, v plnej miere obstojí v tomto konaní a o nepreskúmateľnosti nemožno hovoriť. K otázke tarifnej hodnoty uplatneného nároku na náhradu mzdy uviedol, že trvá na svojom odvolaní , keď v žiadnom prípade sa nejedná o prípad, kedy nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení). Naopak, tarifnú hodnotu uplatneného nároku na náhradu mzdy je možné veľmi jednoducho určiť z úpravy petitu zo dňa 24.04.2012 (pripustenej uznesením súdu č. k. 12C/74/2011-123 zo dňa 24.04.2012) podľa § 10 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Tarifnou hodnotou uplatneného nároku na náhradu mzdy je päťnásobok požadovaného ročného plnenia, teda 5 x 12 x 1.132,42 € = 67.945,20 €. Odporca namietal, že nie súd dané dôvody na použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. keď dôvodom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa , bol to navrhovateľ, ktorý sa rozhodol podať na súd návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného a stratu zamestnania a tým aj pravidelného príjmu z pracovnej činnosti na strane navrhovateľa bola dôsledkom závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa navrhovateľ dopustil, teda si ich de facto navrhovateľ sám zavinil a osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov sú z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania irelevantné, keď on pred skončením pracovného pomeru riadne prideľoval navrhovateľovi prácu, platil mu za vykonanú prácu mzdu a žiadnym spôsobom nezavinil skončenie pracovného pomeru navrhovateľa, ako ani súčasnú sociálnu situáciu navrhovateľa. Preto podľa jeho názoru z hľadiska rozhodovania o aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. je majetková sféra účastníkov (a teda aj navrhovateľom tvrdený sociálny aspekt prípadu) irelevantná, keďže si tvrdenú nepriaznivú majetkovú situáciu spôsobil sám navrhovateľ tým, že závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu počas pracovného pomeru u odporcu, v dôsledku čoho s ním bol skončený pracovný pomer. Záverom uviedol, že majetková situácia navrhovateľa nie je taká ako ju on prezentuje a čo sa týka zhoršenia jeho zdravotného stavu tak viacerí z bývalých zamestnancov boli následne uznaní invalidnými a takáto zhoda náhodného zhoršenia zdravotného stavu všetkých bývalých zamestnancov po skončení ich pracovného pomeru v novembri 2010 je málo pravdepodobná, až vylúčená. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací /§ 10 ods. 1 O.s.p/ preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je dôvodné a dôvodné je len odvolanie odporcu. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., ale trovy konania nesprávne vyčíslil. Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb / ďalej len „vyhláška“ / ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. Podľa 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky , sa pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby z tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Po oboznámením sa s obsahom spisu a vzhľadom na uplatnený petit v časti náhrady mzdy / odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 1.132,42 € mesačne, od 18.1.2011 ku dňu, kedy odporca navrhovateľovi umožní pokračovať v práci / prvostupňový súd nesprávne vyhádzal z tarifnej hodnoty veci 29.590,13 € ako súčinu priemernej mesačnej mzdy navrhovateľa a počtu mesiacov od 18.01.2011 do 21.03.2013 /26,13 x 1.132,42 €/, keď tarifnú hodnotu veci bolo potrebné určiť v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky, keďže navrhovateľ si uplatnil opakujúce plnenie na čas neurčitý a nie za 12 mesiacov. Nedôvodná je v tomto smere aj jeho námietka uplatnená v odvolaní, že súd prvého stupňa pochybil, keď ho postupom v zmysle § 43 O.s.p. nevyzval na presné určenie výšky jeho nároku čo do náhrady mzdy, kde v takýchto prípadoch sa jedná o vadu žaloby. Odvolací súd má zato, že nárok uplatnený navrhovateľom v časti náhrady mzdy bol po jeho doplnení na základe výzvy Okresného súdu Michalovce uznesením č.k. 11 C 12/2011-23 riadne špecifikovaný a určitý. Tarifná hodnota veci potom v zmysle § 10 ods. 3 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 67.945,20 € / 5 x 12 x 1.132,42 € / a odmena za jeden úkon právnej služby § v zmysle 10 ods. 1 vyhlášky sumu 559,33€. Odmena za úkon právnej služby v spojení s ustanovením 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky predstavuje za rok 2011 sumu 578,33€ / 559,33€ + 19,-€ t.j. 1/3 zo sumy 57,-€ /, za rok 2012 sumu 578,89€ / 559,33€ + 19,56€ t.j. 1/3 zo sumy 58,69€ / a za rok 2013 sumu 579,35€ / 559,33€ + 20,02€ t.j. 1/3 zo sumy 60,07€ /. Odvolací súd má ďalej zato, že prvostupňový súd nesprávne nepriznal odmenu aj za ďalšie dva úkony právnej služby a to písomné podanie - vyjadrenie odporcu k námietke navrhovateľa podľa § 105 ods. 3 O.s.p. zo dňa 8.6.2011 a písomné podanie - doplnenie vyjadrenie odporcu k námietke navrhovateľa podľa § 105 ods. 3 O.s.p. zo dňa 20.10.2011. V danom prípade tieto úkony boli potrebné pre účelné uplatňovanie a bránenie práva, ktorými sa odporca cestou svojho právneho zástupcu vyjadroval k námietke navrhovateľa ohľadne postúpenie veci v zmysle § 105 ods. 3 O.s.p. a išlo v danom prípade o úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 8 za ktoré prináleží odmena. Trovy konania, ktoré boli súdom prvého stupňa nesprávne vyčíslené potom predstavujú odmenu advokáta za 12 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 21.2.20111, písomné podanie- vyjadrenie k návrhu a námietka miestnej príslušnosti zo dňa 13.5.2011, písomné podanie - vyjadrenie odporcu k námietke navrhovateľa podľa § 105 ods. 3 O.s.p. zo dňa 8.6.2011, písomné podanie - doplnenie vyjadrenie odporcu k námietke navrhovateľa podľa § 105 ods. 3 O.s.p. zo dňa 20.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 17.4.2012, písomné podanie - vyjadrenie odporcu k otázke kompetencie Ing. K. konať a predloženie dôkazov zo dňa 27.8.2012, účasť na pojednávaní dňa 11.9.2012, písomné podanie - vyjadrenie odporcu vo veci samej zo dňa 15.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2012, 7.2.2013, písomné podanie - vyjadrenie odporcu k dokazovaniu a k právnej stránke veci j zo dňa 26.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 21.3.2013. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby predstavuje potom aj s poukazom na § 15 písm. a) vyhlášky sumu 7.037,04€ / 4 x 578,33€ + 4 x 7,41 € režijný paušál + 5 x 578,89€ + 5 x 7,63 € režijný paušál + 3 x 579,35€ + 3 x 7,81 € režijný paušál /, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 1.407,40€ / 7.037,04€ x 20% = 1.407,40€ /. Námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní, že v danom prípade bolo potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. nie je dôvodná. Vyššie citované ustanovenie § 150 Os.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd rovnako ako prvostupňový nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery oboch účastníkov a rovnako nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na okolnosti a dôvody , za ktorých navrhovateľ uplatnil svoj návrh v konaní a jeho postoj v konaní. Odvolací súd záverom, dodáva, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. považovať len zlé majetkové pomery jedného účastníka, resp. nesolventnosť účastníka ktoré nadovšetko aj vzhľadom na vyjadrenie odporcu a listinné dôkazy neboli riadne preukázané, keď uvedená skutočnosť oprávňuje tohto účastníka požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď odporca cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 713,96€, ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to písomné podanie - odvolanie zo dňa 30.7.2013, písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.8.2013. Odmena za tieto úkony právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, § 14 ods. 3 písm. b) a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 594,97€ / 2 x 289,67€ t.j. 1 zo sumy 579,35€ + 2 x 7,81 € režijný paušál /, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 118,99€ / 594,97€ x 20% = 118,99€ /. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.