Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/538/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211220753 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211220753.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: GUZEP, s.r.o., Súvoz 1/632, 911 01 Trenčín, IČO: 36 340 308, zastúpený: A3 advokátska kancelária, s.r.o., Horný Šianec 232, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311, proti povinnému: Mundo, s.r.o., Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 771 750, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivona Babušková, Exekútorskú úrad so sídlom Športová 45, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie povinnosti, o odvolaní súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/1749/2011-16, EX 1954/2011 zo dňa 02.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/1749/2011-16, EX 1954/2011 zo dňa 02.07.2013 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením odvolaním, zastavil exekúciu postupom podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra „ex offo“ ku dňu 31.07.2012. V druhom výroku vydaného uznesenia súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov exekučného konania tak, že oprávnenému ani povinnému náhradu trov nepriznal. Taktiež v treťom výroku vydaného uznesenia nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad Športová 45, 915 01 Nové Mesto nad Váhom náhradu trov exekúcie. Exekučné konanie začalo na podnet oprávneného dňa 16.08.2011 doručením návrhu súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad so sídlom Športová 45, Nové mesto nad Váhom. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania, s tým odôvodnením, že k zastaveniu exekúcie ako takej prišlo z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra SR „ ex offo“, a výmaz z obchodného registra povinného nie je možné pripísať na ťarchu oprávneného, ani považovať za nemajetnosť povinného a o trovách súdneho exekútora rozhodnúť s poukazom na ust. § 203 ods. 1, 2 Ex. poriadku, tak, že tieto trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený. Náhradu trov exekučného konania účastníkom exekučného konania súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP nepriznal. Voči III. výroku vydaného uznesenia ohľadne nepriznania trov exekúcie podala odvolanie súdna exekútorka, ktorá namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie, a tým aj nesprávne v časti nepriznania trov súdneho exekútora vo veci rozhodol. Mala za to, že na uvedený prípad bolo potrebné aplikovať analogicky ust. § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Poukázala na zákonné ustanovenie § 196, § 197, ako aj ust. § 200 ods. 1 Ex. poriadku s tým, že v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, a preto právnym základom jeho výmazu bola nemajetnosť na strane povinného, čím prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku s následným priznaním a znášaním trov súdneho exekútora na ťarchu oprávneného. Na základe uvedeného namietala, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, oprávnený je povinný znášať náhradu trov konania z dôvodu, že pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený. Súdna exekútorka taktiež poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011. Ďalej súdna exekútorka v odvolaní uviedla, že podľa ust. § 2 ods. 1 Ex. poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych rozhodnutí. Podľa ust. § 4 činnosť súdneho exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti. Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba, ktorá vykonáva súdnu moc presne podľa procesných noriem. Exekútor vykonáva svoju činnosť ako predstaviteľ štátu (v mene štátu) a nie vo vlastnom mene. Ďalej poukázala, že na daný prípad nie je možné aplikovať rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983 a nie je možné poukázať na postavenie exekútora ako podnikateľa. Taktiež poukázala na znenie Exekučného poriadku, ktoré nikde neustanovuje, že trovy v exekučnom konaní má znášať súdny exekútor zo svojho. Exekučný poriadok stanovuje a určuje, aká náhrada prislúcha súdnemu exekútorovi za jeho činnosť. Súdna exekútorka si vyčíslila náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 160,69 Eur, s tým, že žiadala vydané uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať náhradu trov vo výške 160,69 Eur na ťarchu oprávneného. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdnej exekútorky nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolaním podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a na základe predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že vydané uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Z predloženého spisu mal odvolací súd zistené, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený dňa 12.09.2008, domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na sumu 6.188,- Sk spolu s nákladmi konania 500,- SK. Z predloženého výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je zrejmé, že súd prvého stupňa na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie uznesením sp.zn. 33 Cbr 92/2010 zo dňa 09.05.2012 realizoval výmaz spoločnosti ROXANA PLUS s.r.o., Vinohradnícka 3, 821 06 Bratislava z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I ku dňu 11.07.2012. Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V tomto prípade bolo jednoznačne preukázané výpisom z obchodného registra, že povinný výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro vložka číslo 40678/B stratil postavenie účastníka konania, a tým i spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Ustanovenie § 57 ods. 2 Ex. poriadku ukladá možnosť exekučnému súdu exekúciu zastaviť aj v prípade, že táto povinnosť vyplýva z ustanovení iného zákona (§ 19 OSP, § 107 ods. 4 OSP). Ohľadne povinnosti zaplatiť náhradu trov exekučného konania, trov súdneho exekútora odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania a vydaného rozhodnutia dospel k záveru, že podľa ust. § 203 Ex. poriadku ako aj vzhľadom na vyvíjajúcu sa judikatúru všeobecných súdov SR, je potrebné vydané rozhodnutie postupom podľa ust. § 219 OSP potvrdiť ako vecne správne. Je nesporné, že oprávnený po nadobudnutí exekučného titulu zo dňa 20.03.2008 podal dňa 12.09.2008 návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 9 C 296/2007-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2008 a vykonateľnosť dňa 18.07.2008. Vydaným poverením zo dňa 21.10.2008 súdny exekútor bol oprávnený vykonať exekučné konanie ako také, postupom podľa ust. § 46 Ex. poriadku. Z čísla listu 11 spisu je zrejmé, že súdny exekútor podal dňa 04.07.2013 návrh na zastavenie exekúcie a vyčíslil trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.288/1995 Zb. v platnom znení, v celkovej sume 143,52 Eur vrátane DPH z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Podľa ust. § 203 ods. 2 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 200 ods. 2 Ex. poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Je potrebné uviesť, že platná právna úprava ohľadne náhrady trov exekučného konania dôsledne nezahŕňa všetky varianty ukončenia exekučného konania s priznaním nároku na trovy exekúcie ako také. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že platná právna úprava pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie popiera všeobecne uznávaný princíp zodpovednosti za výsledok konania. Platné právo totiž neumožňuje vždy priznať hoci aj plne úspešnému účastníkovi exekučného konania, náhradu trov konania. O trovách exekúcie musí však súd vždy rozhodnúť. K zastaveniu exekúcie došlo postupom podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s § 19 OSP pre výmaz povinného z obchodného registra, ktorému predchádzalo šetrenie súdu prvého stupňa postupom podľa ust. § 68 ods. 9 Obch. zák., s následkom zrušenia a výmazu spoločnosti, bez právneho nástupcu (nie z dôvodu nemajetnosti), čím prišlo k strate procesnej spôsobilosti na strane povinného. Je nesporné, že v tomto prípade exekúcia bola zastavená postupom podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. poriadku s poukazom na zánik povinného ako právneho subjektu, strata procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania (povinný zanikol bez likvidácie, bez právneho nástupcu). Pri posúdení otázky, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku, v tomto prípade strata procesnej spôsobilosti na strane povinného a či možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, rozhodujúcim kritériom v zmysle ust. § 203 ods. 1 Ex. poriadku z dikcie zákona je posúdenie a existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie ako takej. Oprávnený podal návrh na začatie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu ako takého ku dňu 12.09.2008, s tým, že exekúcia prebiehala cca 5 rokov. Zastavenie exekúcie oprávnený nezavinil, ani nemohol predpokladať jej zastavenie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto záver a výsledok predvídať. Odvolací súd ďalej poukazuje i na prijatú judikatúru ČR vzhľadom na obsahovú podobnosť § 203 ods. 1 Ex. poriadku, nález ÚS ČR II. ÚS 1812/09, II ÚS 594/10 PL ÚS 16/08, II ÚS 594/10, s tým, že podľa uvedenej judikatúry samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku, že nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora nie je protiústavný. Toto riziko ktoré nesie súdny exekútor je odôvodnené do značnej miery a je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Nakoľko odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že nie je možné skonštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie ako takej v zmysle dikcie ust. § 203 ods. 1, 2 Ex. poriadku, napadnuté uznesenie odvolaním ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 OSP s tým, že trovy odvolacieho konania uplatnené neboli, a preto bolo o nich rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.