Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224107 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211224107.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. V., C. Na D. XX, R., zast. JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: ISS Facility Services spol. s r. o., Mokráň Záhon 2, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Matejka Friedmannová s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. decembra 2013, č. k. 12Cpr/1/2011-317, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. decembra 2013, č. k. 12Cpr/1/2011-317, v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Ondrejovi Matejkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 8.420,47 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na súde prvého stupňa dňa 5. 10. 2011 domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 5. 8. 2011 a náhrady mzdy. Podaním zo dňa 14. 11. 2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 11. 2013, navrhovateľka vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Keďže odporca so späťvzatím súhlasil, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p. Keďže navrhovateľka zavinila, že sa konanie zastavilo, je povinná uhradiť jeho trovy. Súd prvého stupňa uviedol, že trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia odporcu v konaní vo výške 8.420,47 eur za 16 úkonov právnej služby v zmysle § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 14 ods. 2 písm. a/ a § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. Vychádzal z toho, že predmetom konania v danej veci boli dva uplatnené nároky navrhovateľky, a to určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nárok na zaplatenie náhrady mzdy. Išlo teda o spojenie dvoch vecí. Preto súd prvého stupňa pri určovaní výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby považoval za opodstatnenú aplikáciu § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Na základe uvedeného tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby určil súčtom plnej tarifnej odmeny za vec s vyššou hodnotou, ktorou je nárok na náhradu mzdy vo výške 1.191,33 eur (upresnený zmenou petitu pripustenou uznesením súdu prvého stupňa č. k. 12Cpr/1/2011-30 zo dňa 13. 12. 2011) mesačne od 6. 10. 2011 do 3. 12. 2013, keď pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty veci 30.128,74 eur ako súčinu priemernej mesačnej mzdy navrhovateľky a počtu mesiacov od 6. 10. 2011 do 3. 12. 2013 (25,29 x 1.191,33 eur), z čoho tarifná odmena za jeden úkon je vo výške 469,74 eur bez DPH a 1/3 tarifnej odmeny za vec s nižšou hodnotou, ktorou je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pri určení výšky tarifnej odmeny v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd prvého stupňa vychádzal zo zákonom stanovenej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., nakoľko v tomto prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva. Tarifná odmena je teda stanovená ako 1/3 z jednej trinástiny výpočtového základu pre ten ktorý rok, čo pre úkony vykonané v roku 2011 predstavuje odmenu 19,- eur, pre úkony vykonané v roku 2012 odmenu 19,56 eur a pre úkony vykonané v roku 2013 odmenu 20,02 eur. Súd prvého stupňa takto priznal právnemu zástupcovi odmenu za 16 úkonov právnej služby: 1. príprava/prevzatie veci v roku 2011 za 488,74 eur + 7,41 eur (režijný paušál) = 496,15 eur, 2. písomné podanie na súd v roku 2011 za 488,74 eur + 7,41 eur (režijný paušál) = 496,15 eur, 3. zastupovanie na pojednávaní v roku 2012 (1 hod) za 489,30 eur + 7,63 eur (režijný paušál) = 496,93 eur, 4. zastupovanie na pojednávaní (odročené) v roku 2012 za 122,33 eur + 7,63 eur (režijný paušál) = 129,96 eur, 5. zastupovanie na pojednávaní v roku 2012 (2 hod 20 min) za 978,60 eur + 7,63 eur (režijný paušál) = 986,23 eur, 6. podanie na súd v roku 2013 za 489,76 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 497,57 eur, 7. zastupovanie na pojednávaní v roku 2013 za 489,76 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 497,57 eur, 8. zastupovanie na pojednávaní v roku 2013 za 489,76 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 497,57 eur, 9. písomné podanie na súd v roku 2013 za 489,76 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 497,57 eur, 10. zastupovanie na pojednávaní (odročené) v roku 2013 za 122,44 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 130,25 eur, 11. písomné podanie na súd v roku 2013 za 489,76 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 497,57 eur, 12. zastupovanie na pojednávaní v roku 2013 za 489,76 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 497,57 eur, 13. písomné podanie na súd v roku 2013 za 489,76 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 497,57 eur, 14. zastupovanie na pojednávaní (vyhlásenie rozhodnutia) v roku 2013 za 122,44 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 130,25 eur, 15. porada s klientom v roku 2012 (2/3 sadzby) za 326,20 eur + 7,63 eur (režijný paušál) = 333,83 eur a 16. porada s klientom v roku 2013 (2/3 sadzby) za 326,51 eur + 7,81 eur (režijný paušál) = 334,32 eur, t. j. spolu 7.017,06 eur + 20 % DPH (1.403,41 eur) = 8.420,47 eur. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka a napadla ním výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľka vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne vypočítal tarifnú hodnotu veci, pretože vôbec nevzal do úvahy vtedy účinné ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia totiž ak zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale čas, za ktorý by sa mala poskytnúť, presahuje 9 mesiacov, súd zo zákona rozhodne, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy iba za 9 mesiacov. Preto podľa navrhovateľky aj tarifná hodnota veci mala byť maximálne súčinom 9 mesiacov x priemerná mesačná mzda, nie 25,29 mesiaca x priemerná mesačná mzda, ako to vypočítal súd prvého stupňa. Navyše mala za to, že pri úkonoch uskutočnených pred uplynutím 9 mesiacov od 6. 10. 2011 mal súd vychádzať z tarifnej hodnoty, ktorý sa rovná súčinu uplynutého času a priemernej mesačnej mzdy. Poukázala tiež na ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa podľa jej názoru malo pri každom jednom úkone vychádzať z vtedy platnej hodnoty peňažného plnenia. Navrhovateľka podotkla, že úplne nesprávny výpočet uviedol odporca, ktorý vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. týkajúceho sa tarifnej hodnoty pri opakujúcom sa plnení. Namietala, že podaným návrhom sa nedožadovala opakujúceho sa plnenia, ale iba jednorazového plnenia na náhradu mzdy, pričom v čase podania žaloby sa nedalo presne určiť, v akej výške bude toto jednorazové plnenie. Zo zákonnej domnienky však vyplývalo, že ak bude vyššie ako súčin 9 mesiacov a priemernej mesačnej mzdy, zamestnancovi patrí náhrada mzdy iba za obdobie 9 mesiacov. Navrhovateľka taktiež vytýkala súdu prvého stupňa, že v rozhodnutí len všeobecne vymenoval 16 úkonov právnej služby, za ktoré priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia, a preto nie je možné identifikovať, o ktoré úkony ide. Príkladmo uviedla, že súd prvého stupňa priznal odporcovi odmenu za zastupovanie na pojednávaní za rok 2013 za 5 pojednávaní, avšak opomenul, že v dvoch prípadoch išlo o pojednávanie odročené bez prejednania veci samej (21. 3. 2013 a 28. 5. 2013). Dokonca pojednávanie dňa 28. 5. 2013 bolo zmarené odporcom z dôvodu, že na pojednávaní nebol prítomný jeho štatutárny zástupca, ktorého chcel súd prvého stupňa vypočuť. Za toto pojednávanie tak podľa navrhovateľky nielenže nemôže odporcovi patriť náhrada trov právneho zastúpenia, ale odporca by mal náhradu trov zaplatiť navrhovateľke, nakoľko zavinil tieto trovy. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa priznal odporcovi aj odmenu za nekonkretizované „písomné podanie na súd“ 1 x za rok 2011 a 4 x za rok 2013. Keďže navrhovateľka nepozná obsah týchto podaní a nie sú ani podrobnejšie konkretizované v uznesení, odporcovi za nich nemôže patriť náhrada v plnej výške. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl., v zmysle ktorého môže odporcovi patriť odmena v plnej výške iba za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. Navrhovateľka pritom mala vedomosť iba o jednom podaní odporcu na súd vo veci samej, a to vyjadrenie k žalobe. Ostatné podania, ktoré navrhovateľke neboli ani len doručené, nie sú podaniami vo veci samej a odporcovi za nich nemôže patriť odmena v plnej výške. Navyše dodala, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal účelnosťou takýchto podaní. K priznaniu odmeny odporcovi za poradu s klientom v roku 2012 a v roku 2013 navrhovateľka namietala, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé kedy takáto porada prebehla, či sa vôbec uskutočnila a či bola účelná. V závere odvolania poukázala aj na ďalšie vady napadnutého uznesenia, konkrétne, že súd prvého stupňa mal správne navrhovateľke uložiť povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia a nie samotné trovy. Súd prvého stupňa rovnako nesprávne rozhodol, keď navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy právnemu zástupcovi odporcu, keďže podľa ust. § 142 O. s. p. náhrada trov konania patrí samotnému účastníkovi, t. j. odporcovi a nie jeho právnemu zástupcovi. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, že v konaní uplatňovala jednorazové plnenie. Poznamenal, že práve nárok na vyplatenie mzdy ako aj nárok na náhradu mzdy sú typickým príkladom opakujúceho sa plnenia, na ktoré vzniká zamestnancovi nárok mesačne a rovnako v mesačných intervaloch sa nárok na náhradu mzdy stáva splatným. V samotnom žalobnom návrhu zo dňa 4. 10. 2011 pritom navrhovateľka požadovala náhradu vo výške 1.191,33 eur mesačne počnúc 6. 10. 2011 za každý mesiac až do času, kým jej odporca umožní pokračovať v práci. Teda v čase začatia konania navrhovateľka žalovala úhradu nároku na náhradu mzdy, ktorý jej vznikne v budúcnosti, a to opakovane za každý kalendárny mesiac. Za nesprávne a účelové odporca považoval aj tvrdenia navrhovateľky o tom, že tarifná hodnota veci v tomto súdnom konaní mala byť maximálne mesačná náhrada mzdy za 9 mesiacov, keďže Zákonník práce pripúšťal poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy maximálne za 9 mesiacov. Podľa odporcu je predmetom sporu vždy to, čo účastníci konania navrhujú prejednať, a teda to, čo si účastníci konania žalobným návrhom v súdnom konaní uplatňujú. Pokiaľ sa teda navrhovateľka žalobným návrhom domáhala náhrady mzdy za obdobie viac ako 9 mesiacov, predmetom súdneho konania bol celý žalobný nárok, avšak vzhľadom na znenie Zákonníka práce v rozhodnom čase by navrhovateľka bola neúspešná v časti náhrady mzdy presahujúcej zákonom odôvodnené trvanie nároku na náhradu mzdy (napr. 9 mesiacov). Tarifná hodnota sporu pre účely výpočtu nároku na náhradu trov súdneho konania je tak podľa odporcu vyčíslená nárokom na náhradu mzdy v plnej výške, v akej navrhovateľka náhradu mzdy v súdnom konaní uplatňovala, t. j. ako opakujúce sa plnenie na náhradu mzdy na neurčitý čas. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. sa odporca pridržiaval svojho vyčíslenia trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci určenej ako päťnásobok ročnej náhrady mzdy požadovanej navrhovateľkou. Vo vzťahu k navrhovateľkou namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia odporca uviedol, že v odôvodnení sú úkony právnej služby vymenované chronologicky s tým, že jednotlivé úkony právnej služby sú pomenované v zmysle § 13a vyhl. č. 655/2004 Z. z., čo považoval za dostatočné a jasné. Mal za to, že účelnosť a preukázateľnosť jeho písomných podaní je nepochybná aj s ohľadom na to, že boli vykonané na výzvu súdu vznesenú na pojednávaní alebo písomne formou výzvy súdu adresovanej odporcovi. Na tom, že odporca predmetné písomné podania vykonal a doložil ich na súd v potrebnom počte vyhotovení, nič nemení skutočnosť, či tieto podania boli doručené navrhovateľke. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení všetky odročené pojednávania (4. 10. 2014 a 28. 5. 2013) označil ako odročené a tomu prispôsobil výšku tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a priznal odmenu vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Pojednávanie dňa 21. 3. 2013 podľa neho nebolo odročené a svedčí o tom aj zápisnica z pojednávania založená v súdnom spise. Nepovažoval za pravdivé ani tvrdenia navrhovateľky, že zavinil odročenie pojednávania vytýčeného na deň 28. 5. 2013 z dôvodu neprítomnosti jeho štatutárneho zástupcu, ktorého chcel súd vypočuť. Podotkol, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28. 5. 2013 je zrejmé, že súd plánoval vypočuť prokuristu odporcu, nie konateľa, ktorého však súd prvého stupňa na pojednávanie nepredvolal, preto nebol žiadny dôvod, aby sa prokurista dostavil na toto pojednávanie. Odporca tiež zastával názor, že dve porady s klientom počas tri roky trvajúceho sporu sú primerané a účelné úkony právnej služby. Tieto porady, jednu v roku 2012 a jednu v roku 2013, súdu prvého stupňa aj preukázal pri uplatnení nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. V závere svojho vyjadrenia odporca dodal, že navrhovateľkou vytýkané nedostatky týkajúce sa štylizácie pojmu náhrada trov právneho zastúpenia ako aj ohľadom platobného miesta nemožno považovať za vady odôvodňujúce podanie odvolania, nanajvýš sú dôvodmi pre vydanie opravného uznesenia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu, že navrhovateľka podaním zo dňa 14. 11. 2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 11. 2013, vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka týmto zavinila zastavenie konania, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Jeho pochybenie však spočíva v tom, že napadnutým uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Ondrejovi Matejkovi. Náhrada trov konania sa totiž vždy prisudzuje účastníkovi konania, a to aj v prípade, ak je zastúpený advokátom. Nárok na náhradu trov konania nemožno priznať priamo právnemu zástupcovi účastníka konania. Na uvedené nemá vplyv ani znenie ust. § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Citované ustanovenie iba určuje miesto plnenia trov priznaných účastníkovi, tzv. platobné miesto, nezakladá však právo na plnenie v prospech právneho zástupcu v konaní úspešného účastníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi odporcu, toto rozhodnutie nie je v napadnutej časti vecne správne a odvolaciemu súdu nezostalo iné, než ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za sčasti dôvodné považoval odvolací súd aj odvolacie námietky navrhovateľky týkajúce sa priznania odmeny odporcovi za nekonkretizované písomné podanie na súd 1 x za rok 2011 a 4 x za rok 2013, pričom sa súd prvého stupňa nezaoberal účelnosťou takýchto podaní. V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. advokátovi patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny aj za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je však v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Súd prvého stupňa sa však v napadnutom uznesení nezaoberal dostatočne, resp. vôbec, účelnosťou jednotlivých podaní. Taktiež je pravdou, že v napadnutom uznesení tieto úkony právnej služby nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval, avšak vychádzajúc z obsahu spisu možno zistiť, o ktoré podania ide. V roku 2011 právny zástupca odporcu urobil len jedno písomné podanie na súd, a to vyjadrenie k návrhu na začatie konania z 30. 11. 2011 (č. l. 24), ktoré bolo vykonané na výzvu súdu prvého stupňa a nemožno pochybovať o jeho účelnosti, keďže odporca má právo vyjadriť sa k návrhu na začatie konania a skutočnostiam v ňom uvádzaným. V roku 2013 podľa obsahu spisu právny zástupca odporcu urobil 4 písomné podania na súd, a to zo dňa 22. 1. 2013 (č. l. 71), zo dňa 25. 3. 2013 (č. l. 278), zo dňa 10. 6. 2013 (č. l. 290) a zo dňa 22. 10. 2013 (č. l. 300). Odvolací súd má za to, že z týchto podaní vznikol odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len za podanie zo dňa 10. 6. 2013, pretože právny zástupca odporcu týmto podaním reagoval na výsledky dokazovania a stanovisko právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 27. 5. 2013, pričom tak urobil na výzvu súdu prvého stupňa z pojednávania konaného dňa 28. 5. 2013. Ide teda o podanie vo veci samej, ktoré podľa odvolacieho súdu bolo účelné. Naopak pokiaľ ide o podanie zo dňa 22. 1. 2013 a podanie zo dňa 25. 3. 2013 odvolací súd uvádza, že právny zástupca odporcu týmito podaniami len doložil doklady do súdneho spisu, nijakým spôsobom nezaujal stanovisko k prejednávanej veci, nevyjadroval sa k veci samej, a preto tieto úkony nemožno považovať za podania vo veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013, za ktoré by právnemu zástupcovi odporcu patrila odmena, a teda aj odporcovi náhrada trov právneho zastúpenia vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Posledné podanie odporcu vykonané jeho právnym zástupcom v roku 2013 zo dňa 22. 10. 2013 nebolo podľa názoru odvolacieho súdu účelné a odporcovi preto za neho nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia. Toto podanie totiž právny zástupca vykonal bez výzvy súdu prvého stupňa a v podstate ním len zhrnul skutočnosti vyplývajúce z výsluchu prokuristu odporcu F. C. vykonaného na pojednávaní dňa 3. 10. 2013, pričom k týmto skutočnostiam sa mohol vyjadriť aj priamo na tomto pojednávaní. Pokiaľ navrhovateľka ďalej vo svojom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa priznal odporcovi odmenu za zastupovanie na piatich pojednávaniach v roku 2013, pričom opomenul, že v dvoch prípadoch išlo o pojednávanie odročené bez prejednania veci samej (21. 3. 2013 a 28. 5. 2013), tieto jej námietky podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za dôvodné. Zo zápisnice z pojednávania konaného pred súdom prvého stupňa dňa 21. 3. 2013 totiž vyplýva, že toto pojednávanie bolo riadne nariadené a tak právny zástupca navrhovateľky ako aj právny zástupca odporcu na ňom predniesli svoje vyjadrenia k veci samej. Odporcovi preto aj za toto pojednávanie patrí náhrada trov právneho zastúpenia v plnej výške zodpovedajúcej základnej sadzbe tarifnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013). K druhému namietanému pojednávaniu konanému pred súdom prvého stupňa dňa 28. 5. 2013 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom uznesení súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu celkom za zastupovanie na piatich pojednávaniach konaných v roku 2013, pričom za dve z nich odmenu krátil s odôvodnením, že jedno bolo odročené a na druhom bolo vyhlásené rozhodnutie. Podľa obsahu spisu sa v roku 2013 konali pred súdom prvého stupňa pojednávania v dňoch 5. 2. 2013, 21. 3. 2013, 28. 5. 2013, 3. 10. 2013 a 3. 12. 2013. Po oboznámení sa so zápisnicami z týchto pojednávaní ako aj vzhľadom na chronologické zoradenie úkonov právnej služby súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa krátil odmenu práve za pojednávanie konané dňa 28. 5. 2013 a túto správne priznal len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013). Odvolacie námietky navrhovateľky sú preto v tomto smere neopodstatnené. Navrhovateľka tiež nedôvodne namietala, že pojednávanie dňa 28. 5. 2013 bolo zmarené odporcom, pretože sa na ňom nezúčastnil jeho štatutárny zástupca, ktorého chcel súd prvého stupňa vypočuť. Zo zápisnice z tohto pojednávania totiž nevyplýva, že by súd prvého stupňa chcel vypočuť štatutárneho zástupcu odporcu (t. j. konateľa). Súd prvého stupňa v tejto zápisnici len konštatoval, že sa nedostavil prokurista odporcu F. C., ktorý nie je štatutárnym orgánom odporcu. Prokurista odporcu navyše podľa obsahu spisového materiálu ani nebol na toto pojednávanie predvolaný. Odporca preto nemohol zmariť uvedené pojednávanie ako sa domnieva navrhovateľka vo svojom odvolaní a keďže sa ho právny zástupca odporcu zúčastnil, odporcovi patrí aj za toto pojednávanie náhrada trov právneho zastúpenia. Rovnako súd prvého stupňa nepochybil ani tým, že priznal odmenu aj za úkon právnej služby porada s klientom 1 x v roku 2012 a 1 x v roku 2013. Odvolací súd mal vykonanie týchto dvoch úkonov právnej služby ako aj ich obsah preukázaný zo záznamov o stretnutí s klientom zo dňa 29. 11. 2012 a 10. 10. 2013 (č. l. 315, 316), ktoré odporca, resp. jeho právny zástupca priložil k podaniu zo dňa 5. 12. 2013, ktorým vyčíslil náhradu trov konania odporcu. Vzhľadom na ich obsah, skutočnosť, že nasledovali po pojednávaniach konaných pred súdom prvého stupňa a ich následkom bolo predloženie dôkazov, resp. vypracovanie stanoviska k predmetnej veci, ako aj na dĺžku trvania konania a frekvenciu porád s klientom, tieto úkony právnej služby podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za účelné a odporcovi tak aj za ich vykonanie patrí náhrada trov právneho zastúpenia (§ 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013, resp. § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 7. 2013). Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľky, že súd prvého stupňa nesprávne vypočítal tarifnú hodnotu veci, keď nevzal do úvahy vtedy účinné ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého ak zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale čas, za ktorý by sa mala poskytnúť, presahuje 9 mesiacov, súd zo zákona rozhodne, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy iba za 9 mesiacov, a preto aj tarifná hodnota veci mala byť maximálne súčinom 9 mesiacov x priemerná mesačná mzda. V prejednávanej veci bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľkou. Nedošlo teda k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Predmetom konania od začiatku konania pritom bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľky dohodou a náhrada mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, po pripustení zmeny petitu uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13. 12. 2011, č. k. 12Cpr/1/2011-30, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľky dohodou a náhrada mzdy vo výške 1.191,33 eur mesačne od 6. 10. 2011 do času, kým jej odporca umožní pokračovať v práci, najviac však za čas deväť mesiacov, eventuálne určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom existuje a náhrada mzdy vo výške 1.191,33 eur mesačne od 6. 8. 2011 do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci. Keďže predmetom konania v časti nároku na náhradu mzdy podľa eventuálneho petitu bolo opakujúce sa plnenie vo výške 1.191,33 eur mesačne na neurčitú dobu, odvolací súd má s prihliadnutí na skutočnosť, že v konaní o náhradu mzdy možno priznať len splatnú náhradu mzdy a nie aj plnenie do budúcna, za to, že tarifnou hodnotu v tejto časti je výška požadovanej náhrady mzdy do zastavenia konania napadnutým uznesením, ako správne postupoval aj súd prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu nie je možné prihliadať na ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 12. 2012 obmedzujúce nárok na náhradu mzdy maximálne na obdobie 9 mesiacov, pretože v prejednávanej veci nebolo meritórne rozhodnuté, navrhovateľka nebola úspešná, a teda nie je možné ani určiť obdobie, za ktoré by jej súd prvého stupňa priznal náhradu mzdy v prípade jej úspechu v konaní. Správne preto súd prvého stupňa vychádzal z celého nároku na náhradu mzdy požadovaného navrhovateľkou v návrhu na začatie konania, resp. po pripustení jeho zmeny a správne určil tarifnú hodnotu ako súčin navrhovateľkou požadovanej náhrady mzdy 1.191,33 eur a počtu mesiacov do rozhodnutia o zastavení konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný a bude musieť opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania odporcu. Súd prvého stupňa pritom bude musieť v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. náhradu trov konania priznať priamo odporcovi s tým, že v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. navrhovateľke uloží povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že odporcovi možno priznať len náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práva (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.