Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/30/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229416 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211229416.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: ALDA-PROJEKT s.r.o., Jesenského 100, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 625 329, zast. Mgr. Ianko Troiak, advokát, Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Nemocnice a polikliniky, n.o., Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 36 077 992, zast. JUDr. Mário Keleti, advokát, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, o zaplatenie istiny 11.443,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/30/2012-110 zo dňa 2.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/30/2012-110 zo dňa 2.10.2012 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 334,02 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 686,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.742,20 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 11.443,-- Eur s príslušenstvom a na zaplatenie náhrady trov konania. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že dňa 15.06.2010 ho žalovaný požiadal e-mailom o vypracovanie a následné zaslanie projektovej dokumentácie na rozostavaný Pavilón B vo všeobecnej nemocnici Rimavská Sobota. Žalobca túto cenovú ponuku vypracoval a zaslal odporcovi dňa 07.06.2010. Ponuka žalobcu bola zo strany žalovaného akceptovaná, dielo u žalobcu objednal a zaslal mu svoje fakturačné údaje z dôvodu vypracovania zmluvy o dielo. O objednaní diela u žalobcu bola informovaná aj spoločnosť CHIRADIS - CHIRONAX s.r.o., ktorá mala zabezpečovať dodávku technologickej časti diela. Na základe objednávky žalobca pre krátkosť času ešte pred podpísaním zmluvy o dielo, ktorej návrh vypracoval, začal vykonávať činnosti súvisiace s vypracovaním projektovej dokumentácie, niektoré aj subdodávateľsky prostredníctvom ALDA-PROJEKT Ing. Alexander Ladiver, IČO: 14208849. So žalovaným bolo dohodnuté, že časť prác bude žalovanému fakturovať žalobca a časť priamo subdodávatelia. Nakoľko nakoniec k uzatvoreniu samotnej zmluvy o dielo nedošlo, žalobca ako aj subdodávatelia prerušili projektové práce a ALDA- PROJEKT Ing. Alexander Ladiver, IČO: 14 208 849 vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 201010 splatnou dňa 25.10.2010 sumu vo výške 9.968,-- Eur za dovtedy vykonané práce a priame náklady na vypracovanie objednanej projektovej dokumentácie. Táto faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená. Žalobca ako aj Ing. Alexander Ladiver počas celej doby využívali právnu pomoc Mgr. Ianka Troiaka, advokáta, za ktorú mu žalobca uhradil sumu vo výške 1.475,-- Eur, k čomu sa zaviazal aj v zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril ALDA-PROJEKT Ing. Alexander Ladiver ako postupca a žalobca ako postupník. Súd vo veci vydal dňa 22.12.2011 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že k uzavretiu zmluvy o dielo so žalobcom nikdy nedošlo. Žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o vypracovanie cenovej ponuky na vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné práce týkajúce sa dokončenia Pavilónu „B“ Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote, ale spolu so žalobcom boli oslovení aj ďalší potenciálni dodávatelia. Žalovaný sa následne so žalobcom stretol na osobnom rokovaní dňa 19.07.2010, kde boli prerokované základné technické požiadavky, avšak k uzavretiu zmluvy v písomnej forme a ani k zadaniu objednávky nikdy nedošlo. Žalovaný ďalej uviedol, že prejavil vôľu, aby bola prípadná zmluva o dielo uzatvorená v písomnej forme a z tohto dôvodu žalobca zaslal žalovanému písomný návrh zmluvy o dielo prostredníctvom e-mailu. Tento však nebol zo strany žalovaného nikdy akceptovaný. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobcu nepoveril vykonaním žiadnych prác. Žalobcom fakturovaná suma má zahŕňať práce vykonané do 19.07.2010, avšak aj podľa vyjadrenia žalobcu mala byť zmluva uzatvorená práve v tento deň. Žalovanému preto nie je jasné, o čo žalobca svoj nárok opiera. Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na ust. § 34, § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 266 ods. 1, § 272 ods. 1, § 536 ods. 1, 2 a 3, § 537 ods. 1, § 538, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo. Uvedené je zrejmé nielen z podaní žalovaného resp. prednesov jeho právneho zástupcu, ale aj zo samotného výsluchu konateľa žalobcu, ako aj z výsluchu svedkyne T. W.. Z výsluchu konateľa žalobcu je taktiež zrejmé, že mu bolo známe, že vôľa žalovaného je uzatvoriť zmluvu o dielo, ktorej predmetom malo byť vypracovanie projektovej dokumentácie, v písomnej forme. Z uvedeného je tak jednoznačne podľa súdu zrejmé, že k vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným mohlo v súlade s ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka dôjsť iba na základe riadne v písomnej forme uzatvorenej zmluvy. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi konania síce prebehli rokovania o uzatvorení zmluvy o dielo, ktorých súčasťou bolo aj rokovanie o charaktere a rozsahu diela, ako aj o jeho cene, avšak tento proces kontraktácie úspešný nebol a k uzatvoreniu zmluvy nikdy nedošlo. To znamená, že žalobcovi nikdy nevznikla povinnosť dielo vykonať a žalovanému naopak nikdy nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cenu tohto diela. Žalobca navyše neodovzdal žalovanému ani len časť vypracovanej projektovej dokumentácie, pričom práve o vykonanie tejto práce opieral svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny. Žalovaný teda nemal ani žiaden majetkový prospech z toho, že žalobca aj bez uzatvorenej zmluvy časť diela vykonal. Absolútne nedôvodným je podľa súdu aj časť nároku žalobcu v sume 1.475,-- Eur, ktorá mala predstavovať odmenu vyplatenú žalobcom jeho právnemu zástupcovi. V tejto súvislosti súd len pre úplnosť dodal, že nárok na odmenu za vykonané práce si voči žalovanému neuplatnil žalobca - obchodná spoločnosť ALDA-PROJEKT s.r.o., ale fyzická osoba Alda-Projekt Ing Alexander Aldiver, pričom je zrejmé, že žalovaný pôvodne prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu práve so žalobcom ako obchodnou spoločnosťou a nie s jeho konateľom ako fyzickou osobou. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že ho zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok považuje za vydaný predčasne, bez riadneho zistenia objektívneho stavu veci, bez vykonania nevrhnutých dôkazov a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že faktúrou č. 201010 firmy ALDA-PROJEKT Ing. Alexander Ladiver bola fakturovaná vzniknutá škoda z dôvodu nepodpísania zmluvy o dielo, a nie cena za projekt. Bolo dohodnuté, že projekčné práce budú fakturované nielen spoločnosťou ALDA- PROJEKT s.r.o., ale aj dvoma subdodávateľskými spolupracujúcimi firmami, ktoré nie sú platcami DPH. K začatiu vykonávania prác bez podpísanej zmluvy o dielo uviedol, že ak by nezačali s prácami ihneď, tak ukončenie projektu v dohodnutom termíne by bolo značne ohrozené a v auguste 2010 nemal dôvod mať nejaké pochybnosti o objednávke a o podpise zmluvy o dielo, keďže všetko bolo dohodnuté s riaditeľom Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Rimavská Sobota. Zároveň nikým nebol upozornený, že nemá začať s prácami, pokiaľ nemá podpísanú zmluvu o dielo. Neodovzdanie čiastkovej dokumentácie žalovanému žalobca zdôvodnil tým, že to nebolo dohodnuté, nie je to bežný štandard a nestanovuje to ani Slovenská komora stavebných inžinierov pri vypracovaní projektov. Žalobca tiež uviedol, že sa domnieval a je toho názoru, že bol vybratý ako jediný víťaz na vypracovanie projektu, keďže po zaslaní ponukovej ceny bol pozvaný na jednanie na deň 19.7.2010 do Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Rimavská Sobota, objednávku ústne vykonal riaditeľ nemocnice p. N. dňa 19.7.2010, s p. N. sa dohodli na všetkých podmienkach zmluvy o dielo, písomne obdržal fakturačné údaje do zmluvy o dielo, dostal pokyn od p. Imriša na vypracovanie zmluvy o dielo, dostal všetku dostupnú neúplnú pôvodnú projektovú dokumentáciu, bol mu oznámený aj termín na podpísanie zmluvy o dielo - 29.7.2010, objednávka bola zrušená až ku koncu termínu v liste N.. W., objednávku projektu potvrdila pani W., a to mailom firme Chironax-Chiradis s.r.o. Brno ešte v júli 2010 a potvrdila ju aj ústne na pojednávaní 2.10.2012 a projekt nebol v roku 2010 vyhotovený inou firmou a nebol vyhotovený ani v 1. polroku 2011. Žalobca vytkol, že v konaní nebol vypočutý p. N., riaditeľ Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Rimavská Sobota, ktorý bol najdôležitejším človekom pri jednaniach v roku 2010 a ktorý bol ako svedok na vypočutie opakovane žalobcom navrhnutý. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie súdu prvého stupňa, resp. aby rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom, trovami konania a trovami právneho zastúpenia. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 334,02 Eur. Faktúru č. 201010 zo dňa 11.10.2010 a teda nárok žalobcu považuje za neopodstatnený a založený na neexistujúcom podklade. Z rovnakého dôvodu je podľa neho neopodstatnený aj nárok na zaplatenie trov právnej pomoci. Žalovaný uviedol, že záujmom oboch strán bolo zmluvu uzavrieť písomne a bez písomného uzavretia zmluvy žiadna zmluva neexistuje a neexistuje ani podklad na fakturovanie akýchkoľvek prác. Poukázal pritom na § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prostredníctvom e-mailu bol žalovanému zo strany žalobcu doručený návrh zmluvy o dielo, no tento z jeho strany nebol akceptovaný. Žalovaný poukázal aj na to, že fyzickú osobu N.. I. I. nepoveril vykonaním žiadnych prác, ohľadne možného zhotovenia projektovej dokumentácie s ňou nikdy nejednal, a teda nemala vykonávať pre žalovaného akékoľvek práce. Základ nároku je tak neexistentný, keďže ho má zakladať vzťah medzi subjektmi, ktoré o základe tvrdeného nároku nikdy spolu nerokovali. Žalovaný tiež uviedol, že príprava zmluvného vzťahu bežne v praxi zahŕňa vzájomné stretávanie a rokovania, pričom tieto nedávajú záruku a ani dôvod, že k uzavretiu samotného zmluvného vzťahu aj dôjde. Tiež doplnil, že p. Imriš nikdy nebol riaditeľom žalovaného a z verejného registra neziskových organizácií muselo byť žalobcovi známe, že p. N. nie je osobou oprávnenou zaväzovať žalovaného. Takouto osobou nebola ani svedkyňa W., ktorá sa nedostávala k informáciám o uzatváraných zmluvných kontraktoch, čo vo svojej výpovedi potvrdila, a preto potvrdenie objednávky podľa žalovaného nemohla vykonať. Jej e- mail pre firmu CHIRADIS-CHIRONAX s.r.o. je možné považovať podľa žalovaného len za jej domnienku. Pokiaľ ide o úhradu sumy 1.475,-- Eur za poskytnutie právnych služieb žalobcovi počas vypracovávania projektovej dokumentácie žalovaný uviedol, že keďže nie je dôvodný základ nároku, nemôže byť dôvodné uhradenie trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 4.3.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p., v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 272 ods. 1 Obch. zák., zmluva vyžaduje pre platnosť písmnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejavý vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Obchodný zákonník koncipuje právnu úpravu formy zmlúv na základe princípu bezformálnosti právnych úkonov. Písomná forma je podmienkou platnosti len v dvoch prípadoch. Predovšekým vtedy, keď písomnú formu ustanovuje zákon. Z dikcie odseku 1 vyplýva, že písomnú formu môže ustanoviť buď Obchodný zákonník, alebo iný zákon (napr. zákon o cenných papieroch pre typy zmlúv, ktoré upravuje). Zákon spravidla vyžaduje písomnú formu zmluvy vtedy, keď treba posilniť právnu istotu, prípadne to vyžaduje ochrana záujmov tretích osôb, alebo to vyžaduje verejný záujem z hľadiska možnej kontroly niektorých vzťahov a pod. Písomná forma je podmienkou platnosti zmluvy aj vtedy, keď písomnú formu zmluvy určila aspoň jedna zo zmluvných strán. Vychádza sa z toho, že aj v prípade, keď zákon nepožaduje písomnú formu zmluvy, v konkrétnom prípade môže medzi stranami vzniknúť situácia, že z ich pohľadu ide v tomto jednotlivom prípade o taký vzťah, ktorý môže mať len pre niektorú alebo pre obe zmluvné strany závažné právne dôsledky. Preto tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník umožňujú, aby si zmluvné strany ako podmienku platnosti zmluvy v konkrétnom prípade zvolili písomnú formu. Občiansky zákonník ako obligatórnu podmienku písomnej formy zmluvy vyžaduje dohodu strán o tom, že zmluva má mať písomnú formu (§ 40 ods. 1). Obchodný zákonník rieši túto situáciu odchylne, keď v § 272 ods. 1 ustanovuje, že písomná forma zmluvy je podmienkou platnosti zmluvy aj vtedy, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmuvy prejaví vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej forme. Druhá strana, ak chce platne uzavrieť zmluvu, musí požiadavke druhej strane vyhovieť. To však neznamená, že aj v týchto prípadoch nemôžu strany rokujúce o uzavretí zmluvy uzavrieť dohodu o písomnej forme zmluvy. Zákon to síce nevyžaduje (stačí jednostranný prejav vôle), ale takúto dohodu ani nezakazuje. Ustanovenie § 272 má kogentný charakter. Kogentnosť písomnej formy v prípadoch ustanovených zákonom je od účinnosti novely (zákona č. 432/2004 Z.z.,) ešte zvýraznená aj ustanovením § 263 ods. 2, podľa ktorého sa stany nemôžu odchýliť od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k právnym zisteniam, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo. Z obsahu spisu je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania ohľadom uzavretia zmluvy a vypracovania cenovej ponuky na vypracovanie projektu k dokončeniu Pavilónu B nemocnice v Rimavskej Sobote, ktorý návrh ceny bol zo strany žalobcu vypracovaný a zaslaný žalovanému mailom dňa 7.7.2010. Rovnako je nepochybné, že na stretnutí dňa 19.7.2010 bola prejavená vôľa uzavrieť Zmluvu o dielo v písomnej forme a zo strany žalovaného boli odovzdané všetky potrebné fakturačné údaje do pripravovanej Zmuvy o dielo pre vypracovanie projektu. Termín podpísania písomnej zmluvy bol stanovený na 29.7.2011, do ktorého termínu bola zmuva žalobcom pripravená. K uzavretiu samotnej Zmluvy o dielo v písomnej forme napokon nedošlo. Žalobca napriek tomu, že vedel, že zmluva má byť uzavretá v písomnej forme, a že dňa 19.7.2010 k jej uzavretiu v písomnej forme nedošlo, začal vykonávať práce na projekte. Z uvedeného postupu je zrejmé, že k vynaloženiu nákladov zo strany žalobcu, ktorých úhrady sa domáha v predmetom súdnom konaní, došlo bez riadne uzavretej zmluvy a keďže žalobca vedel, že mala byť uzavretá písomne, žalovaný nie je povinný nahrádzať ich žalobcovi. Žalovaný, tak ako to správne konštatoval i súd prvého stupňa, nemal ani žiaden majetkový prospech z toho, že žalobca bez uzatvorenej zmuvy o dielo začal s vypracovávaním projektovej dokumentácie, keďže právny dôvod plnenia neexistoval a žalovaný žiadne plnenie neprijal. Dôvody odvolania žalobcu sú preto v celom rozsahu právne irelevantné. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, čím mu vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo výške 334,02 Eur. Uvedené trovy žalovanému vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena 270,54 Eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20% DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 334,02 Eur. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.