Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/417/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229991 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211229991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Lenky Praženkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: PEPSI-COLA SR, s.r.o., Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: 31 362 681, zast. JUDr. Branislav Šašinka, advokát, Exnárova 19, 821 03 Bratislava, proti žalovaným: 1. B. C., G.. XX.X.XXXX, A. X, XXX XX K., zast. JUDr. Mgr. Michal Mrva, LL.M, advokát, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, 2. P. C., G.. XX.X.XXXX, Y. X, XXX XX K., zast. Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 10.636,64 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/191/2011-125 zo dňa 22.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/191/2011-125 zo dňa 22.6.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 10.636,64 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.1.2012 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 1.458,43 Eur a iné trov konania žalobcu vo výške 683,- Eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2011 sa žalobca voči žalovaným domáhal úhrady istiny 10.636,64 Eur s príslušenstvom titulom ručiteľského plnenia. Súd na základe skutkového a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 303, § 304 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 305, § 306, § 307 ods. 1, § 311 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v 2. rade, ktorý s poukazom na § 549 Občianskeho zákonníka uviedol, že odopiera ručiteľské plnenie, súd túto obranu vyhodnotil ako právne neúčinnú. Zmluva medzi žalobcom a kupujúcim (spoločnosťou PizzaHands Group, s.r.o.) ako aj ručiteľské vyhlásenie žalovaných sa spravuje podľa súdu ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník upravuje ručenie v celom rozsahu - komplexne, a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ručenia v prejednávanej veci nemožno aplikovať, a to ani podporne. Z obsahu zmluvy mal súd bez pochybností preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa ako ručitelia zaviazali uhradiť záväzky spoločnosti PizzaHands Group, s.r.o., (kupujúceho), v prípade, ak ich nebude schopný uhradiť sám kupujúci. Výška žalovanej pohľadávky 10.636,64 Eur nepresahovala celkovú zmluvne dohodnutú sumu zabezpečovaného záväzku a táto suma tak bola sumou, na ktorú sa ručenie vzťahovalo. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 48527/B mal súd preukázané, že dlžník žalobcu, ktorým bola obchodná spoločnosť PizzaHands Group, s.r.o., zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra ex offo dňa 13.10.2011. V čase zániku spoločnosti PizzaHands Group, s.r.o., bola zmluva v štvrtom roku svojho trvania. Predčasný zánik zmluvnej strany mal právny dôsledok v tom, že zmluva dňom 13.10.2011 predčasne zanikla. Súd posúdil moment zániku zmluvy odlišne od názoru žalobcu, ktorý ho odvodzoval od úspešného odstúpenia učineného voči kupujúcemu. Zánikom zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou PizzaHands Group, s.r.o., nastali podľa súdu podmienky ručiteľskej zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade podľa čl. IX ods. 1 písm. d) zmluvy, majúce oporu aj v § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že podmienky vzniku ručiteľskej zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade boli splnené a dané. Súd po podrobnom preskúmaní obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a kupujúcim PizzaHands Group, s.r.o., dospel k záveru, že zmluva je v celom rozsahu platná jej zmluvné dojednania vrátane čl. V - osobitné dojednania, čl. VII bod 4 sú jasné, určité a zrozumiteľné a netrpia vadami, ktoré by spôsobovali ich neplatnosť, ako uvádzajú žalovaní. Súd mal po oboznámení sa s čl. V - osobitné dojednania preukázané, že zmluvné strany si dohodli nielen plnenie žalobcu voči kupujúcemu, ale dojednali aj podmienky vzájomného finančného nároku kupujúceho voči žalobcovi, ktoré (podľa názoru súdu nie celkom správne a výstižne) označili ako odmena - zľava. Z obsahu zmluvy podľa súdu vyplýva, že podstata tohto nároku kupujúceho nespočívala výlučne v povinnosti odobrať dohodnutý objem nápojov (100.000 l/ 5 rokov), ale spočívala v povinnosti mať v ponuke kompletný sortiment nápojov žalobcu a v súčasnom trvalom poskytovaní služieb v prospech žalobcu zameraných na propagovanie žalobcu, jeho výrobkov a celkovú podporu predaja. Spôsob tohto plnenia (t.j. povinnosti) kupujúceho voči žalobcovi upravovala zmluva v čl. V bodoch 8 - 10. Kupujúci teda v zmysle zmluvnej dohody propagoval výrobky žalobcu a jeho obchodnú spoločnosť (reklama) a mal povinnosť strpieť aj určité obmedzenia (konkrétne používanie chladiarenských zariadení len na výrobky žalobcu). Súd poukázal na to, že je mu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že takéto zmluvné dojednania zamerané na podporu predaja sú bežnou obchodnou praxou mnohých obchodných spoločnosti a ničím nepresahujú ani sa nepriečia prípustnej zmluvnej voľnosti typickej pre súkromno-právne obligačné vzťahy a nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Nárok kupujúceho na „odmenu-zľavu“ dojednaný v čl. V zmluvy nemá charakter množstevnej zľavy poskytovanej kupujúcemu za odobraté množstvo výrobkov, ale ide o vzájomný finančný nárok kupujúceho voči žalobcovi (predávajúcemu) za poskytnutie dohodnutých služieb. Pokiaľ sa preto účastníci zmluvy v čl. V ods. 11 dohodli, že tento nárok si kupujúci uplatní voči žalobcovi faktúrou, ide o platné a logické dojednanie, ktoré ničím neodporuje ustanoveniam Obchodného zákonníka, ani účtovným či daňovým predpisom a neprieči sa dobrým mravom. Argumentáciu žalovaných o nemožnosti účtovania a fakturovania „odmeny“, súd vzhľadom na charakter tohto plnenia vyplývajúci zo zmluvy vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. V danom prípade nešlo o „množstevnú zľavu“ ale o plnenie žalobcu za služby poskytované mu kupujúcim v súvislosti s uzavretou zmluvou. Toto plnenie žalobcu voči kupujúcemu podľa súdu v žiadnom prípade nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie kupujúceho, ako nesprávne uvádzanú žalovaní, nakoľko jeho poskytnutie vyplýva z presných zmluvných dojednaní za konkrétne dohodnuté služby (plnenia) kupujúceho, a nejde teda o žiadnu zo skutkových okolností bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania žalovaného nároku na zaplatenie 10.223,72 Eur preto súd posúdil ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností preukázané, že žalobca po uzavretí zmluvy uhradil dňa 4.4.2008 kupujúcemu na základe jeho faktúry celú budúcu pohľadávku - nárok kupujúceho (zmluvne označovanú ako odmena) vo výške 833.000,- Sk (700.000,- Sk + 19% DPH) bezhotovostným prevodom na účet kupujúceho. Skutočnosť, že celá suma bola kupujúcemu uhradená vopred, hoci v čase jej úhrady kupujúci ešte nemal nárok na celú túto sumu nemožno podľa súdu považovať za neplatné, nejasné, nemožné alebo zákonom neprípustné dojednanie. Takáto dohoda je prejavom prípustnej zmluvnej voľnosti nevybočujúcej zo zákonného rámca. Obchodný zákonník (ani Občiansky zákonník, ako lex generalis) nebráni účastníkom zmluvy dohodnúť sa na poskytnutí zálohovej platby, ktorá bude počas trvania zmluvy postupne zúčtovaná (vyporiadaná) podľa výšky skutočne vzniknutého nároku oprávnenej osoby. Účastníci si v zmluve tento spôsob jasne dohodli v čl. V bod 11 písm. c). Skutočný nárok kupujúceho voči žalobcovi mal byť vyhodnocovaný ročne ku dňu výročia zmluvy označovanému ako Rozhodný deň. K tomuto dňu mal kupujúci vystavovať k faktúre 2008003 dobropis, čím sa mal účtovne vysporiadavať záväzok žalobcu voči kupujúcemu. Skutočnosť, že účastníci zmluvy povinnosti podľa čl. V bod 11 písm. c) dôsledne neplnili (ako tvrdia žalovaní), t.j. že nevykonávali vyhodnocovanie nároku kupujúceho a kupujúci nevystavoval žalobcovi dobropisy nemá žiadny vplyv na to, že kujúcemu, ktorý ihneď disponoval celou výškou odmeny, vznikal na toto sumu len postupný nárok, a to za každý rok trvania zmluvy. Súd v tejto súvislosti poukázal na účelové konanie a obranu oboch žalovaných, ktorí v čase uzavretia zmluvy obsahujúcej ich ručiteľské vyhlásenie boli konateľmi obchodnej spoločnosti PizzaHands Group, s.r.o. Ako osobám konajúcim za kupujúceho im v čase uzavretia zmluvy bol presne známy a jasný účel „dohodnutej odmeny“ ako aj zámer, akým s ňou mienili naložiť. Po uzavretí zmluvy so žalobcom ani po prijatí tejto sumy od žalobcu nemali žiadne výhrady voči nejasnosti a neplatnosti zmluvy v čl. V upravujúcom odmenu kupujúceho. Prijatú sumu užívali a disponovali s ňou, pričom im bolo zrejmé, že nárok na toto sumu im nepatrí ihneď v celom rozsahu, ale vzniká až postupne počas jednotlivých rokov predpokladaného trvania zmluvy. Všetky výhrady voči zmluve začali žalovaní uplatňovať až v súdnom konaní v snahe zbaviť sa svojej ručiteľskej povinnosti. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že žalovaný v 1. rade nemá právnické vzdelanie a nedokázal posúdiť obsah zmluvy v kontexte týchto skutočností vyznieva podľa súdu nepresvedčivo a účelovo. Súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami a argumentáciou žalovaných ohľadne nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvných dojednaní upravujúcich výpočet odmeny. Článok V bod 6 jasne podľa súdu ustanovuje, že základom pre výpočet odmeny je obrat kupujúceho a odmena predstavuje 10% z tohto obratu - ide o minimálnu dolnú hranicu odmeny. V čl. V bod 11 však bola takto stanovená odmena určená aj maximálnou hornou hranicou predstavujúcej fixnú peňažnú cenu 23.235,74 Eur (700.000,- Sk), ktorú mohol kupujúci maximálne dosiahnuť za obdobie 5 rokov predpokladaného trvania zmluvy. Táto horná hranica odmeny bola ďalej limitovaná maximálnym mesačným nárokom kupujúceho, ktorý predstavoval sumu 387,26 Eur (11.666,66 Sk). Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že kupujúcemu vzhľadom na zánik zmluvy na začiatku 4. roku jej života nevznikol nárok na celú odmenu, ktorú od žalobcu obdržal vopred, ale len na jej časť. Súd poukázal na čl. VIII bod 4 zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany sa dohodli, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy je kupujúci povinný bezodkladne a bez ďalšieho upozornenia zaplatiť predávajúcemu pomernú časť vopred vyplatených čiastok, na ktoré mu odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy nevznikol nárok, a to najneskôr do 14 dní po doručení odstúpenia od zmluvy. Z dôkazov predložených žalobcom obsahujúcim výpočet odmeny, na ktorú kupujúcemu vznikol nárok do zániku zmluvy a výpočet odmeny, ktorej vrátenia sa žalobca žalobou domáha súd zistil, že žalobca pri výpočte týchto súm vychádzal z jasného a logického zmluvne dohodnutého vzorca. Žalobca pri výpočte vychádzal zo skutočnosti, že zmluva zanikla odstúpením v 38. mesiaci od jej uzavretia (t.j. v marci 2011). Súčinom maximálnej mesačnej odmeny 387,26 Eur a 38 mesiacov trvania zmluvy žalobca vypočítal sumu 14.715,88 Eur, na ktorú kupujúcemu vznikol nárok za dobu do zániku zmluvy. Následne od celkovej kupujúcemu vopred vyplatenej odmeny 23.235,74 Eur odčítal sumu 14.715,88 Eur a výsledkom je žalovaná pohľadávka 8.519,77 Eur, ku ktorej žalobca pripočítal DPH, keďže kupujúcemu plnil s DPH. Žalovaná pohľadávka uplatňovaná titulom vrátenia odmeny, na ktorú kupujúcemu do zániku zmluvy nevznikol nárok, tak predstavuje sumu 10.223,72 Eur s DPH. Túto sumu súd považoval za uplatnenú dôvodne a v správnej výške majúcej oporu v ustanoveniach platne uzavretej zmluvy. Podľa názoru súdu na správnosti žalovanej pohľadávky čo do jej výšky nič nemení ani fakt, že zmluva, ako ustálil súd, zanikla nie odstúpením v 38. mesiaci ale až zánikom kupujúceho v 45. mesiaci života zmluvy (dňom 13.10.2011), keďže kupujúci počínajúc od februára 2011 prestal vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorej sa zmluva týkala, a už nevykonával žiadne plnenia v prospech žalobcu dohodnuté v čl. V bod 8 až 10 zmluvy, od vykonania (poskytovania) ktorých závisel vznik nároku na každú ďalšiu mesačnú odmenu. Súd preto považuje nárok žalobcu na sumu 10.233,72 Eur voči žalovaným v celom rozsahu za dôvodný. Za dôvodný súd považuje aj nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej kúpnej ceny odobratých výrobkov 412,92 Eur, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania súd uviedol, že žalobca súdu nepreukázal, že by v čase po zániku zmluvy (t.j. od momentu kedy došlo k splneniu podmienok ručiteľskej zodpovednosti) žalovaných účinne vyzval na splnenie ručiteľskej povinnosti. Výzvy zasielané žalovaným listom zo dňa 19.4.2011 súd vyhodnotil ako neúčinné, nakoľko boli žalovaným doručené ešte pred vznikom ručiteľskej zodpovednosti, ktorá nastala až momentom zániku zmluvy medzi žalobcom a kupujúcim. Vznik omeškania preto súd ustálil dňom nasledujúcim po doručení žaloby obom žalovaným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade v rozsahu jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 10.223,72 Eur s prísl. a trovy konania z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval zmluvu o dodávke nealkoholických nápojov, ktorú uzavrel žalobca ako predávajúci so spoločnosťou PizzaHands Group, s.r.o., ako kupujúcim. Poukázal na ust. čl. IV predmetnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že kúpna cena nebola stanovená fixne, ale spravovala sa základným cenníkom, ktorý sa v priebehu celého obdobia trvania zmluvy menil tak, že dochádzalo k neustálemu nárastu cien za liter nápojov, a to niekoľkokrát za rok, čo kupujúci považoval za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaný v 1. rade vytkol, že úvaha súdu na strane 5 napadnutého rozsudku týkajúca sa čl. V bod 11 zmluvy nemá oporu v predmetnej zmluve, v ktorej podľa neho nie je žiadnym spôsobom vyjadrené, že ust. čl. V bod 11 zmluvy a suma 700.000,- Sk má predstavovať maximálnu hornú hranicu poskytovanej odmeny (zľavy) žalobcom kupujúcemu. Žalovaný v 1. rade nepoprel, že žalobca poskytol kupujúcemu peňažnú sumu 700.000,- Sk plus DPH, avšak túto sumu podľa neho poskytol žalobca kupujúcemu na základe neplatného ustanovenia zmluvy o dodávke nealkoholických nápojov, a preto žalovaný v 1. rade nemôže za tento záväzok podľa ust. 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručiť. Neplatnosť ust. čl. V bodov 6 a 11 zmluvy vyvodzuje zo vzájomného rozporu týchto ustanovení. Žalovaný v 1. rade má tiež za to, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno spočívajúce vo vyčíslení výšky svojho nároku. Predmetná zmluva je podľa neho v časti odmeny natoľko komplikovaná, že je neurčitá, nakoľko nie je zrejmý mechanizmus jej výpočtu a ani výplaty. Podľa žalovaného v 1. rade je spôsob výpočtu nároku žalobcu v rozpore so zmluvným dojednaním vyplývajúcim zo zmluvy o dodávke nealkoholických nápojov. Žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu v rozsahu zaplatenia sumy 10.223,72 Eur vrátane príslušenstva zamietne a prizná žalovanému v 1. rade náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., keďže prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaný v 1. rade ako konateľ dlžníka po ukončení prevádzky na Einsteinovej ulici v Bratislave založil novú spoločnosť Gump Slovakia, s.r.o., Nám. 1. mája 4, 811 06 Bratislava, IČO: 46 211 586, a táto otvorila novú prevádzku na Nám. 1. mája 4 v Bratislave, v ktorej umožnila dlžníkovi, aby naďalej od žalobcu odoberal tovar, zviditeľňoval žalobcu vo svojej novej prevádzke a využíval chladiace zariadenia žalobcu vo svojej novej prevádzke, a to všetko po predchádzajúcom ústnom dohovore so zamestnancami žalobcu p. Š. a p. M., ktorí za žalobcu deklarovali vôľu pokračovať v zmluvnom vzťahu, a to tým spôsobom, že doterajšia zmluva bude dohodou ukončená a z nej plynúce práva a povinnosti budú inkorporované do novej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Gump Slovakia, s.r.o. Žalovaný v 2. rade v tejto súvislosti navrhol vykonať dôkazy výsluchom zamestnancov žalobcu p. Š.F. a p. M.. Žalovaný v 2. rade poukázal tiež na to, že žalobca naďalej dodával dlžníkovi do jeho prevádzky na Nám. 1. mája 4, 811 06 v Bratislave nápoje, a touto skutočnosťou žalobca podľa neho spochybňuje svoje tvrdenie, že dlžník si už v tom čase neplnil svoje zmluvné povinnosti, čím založil žalobcovo právo odstúpiť od zmluvy. Z uvedených skutočností podľa žalovaného v 2. rade vyplýva, že žalobca ako aj dlžník boli v zmluvnom vzťahu preukázateľne minimálne do dňa výmazu dlžníka z Obchodného registra, t.j. dňa 13.10.2011. Prvostupňový súd podľa neho správne ustálil okamih zániku zmluvy, ale dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to v tej časti, v ktorej určil povinnosť žalovaných zaplatiť dlžnú sumu od 39. týždňa trvania zmluvy napriek tomu, že sám vo svojom rozhodnutí určil, že zmluva zanikla výmazom dlžníka z Obchodného registra v 45. týždni trvania zmluvy. Súd mal teda podľa žalovaného v 2. rade zaviazať žalovaných zaplatiť dlžnú sumu vo výške 6.970,68 Eur, a to za obdobie od 46. týždňa trvania zmluvy do jej predpokladaného riadneho splnenia do 60. týždňa, t.j. 15 mesiacov x 387,26 Eur bez DPH, čo je 5.808,90 Eur bez DPH + 20 % DPH, čo je 6.970,68 Eur. Žalovaný v 2. rade tiež vytkol, že súd zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne, pričom podľa neho sú splnené predpoklady uvedené v § 294 Obchodného zákonníka, teda, aby boli zaviazaní na plnenie rovným dielom. Uviedol, že ani zo zmluvy (čl. IX bod 2), ani z povahy záväzku nevyplýva, že ručitelia sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný v 2. rade napadol odvolaním aj výrok o trovách konania, nakoľko na základe súdom nesprávne určenej dlžnej sumy sú nesprávne určené aj trovy konania. Zároveň sa domnieva, že nie sú splnené podmienky podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože žalobca mal neúspech vo vysokom pomere k žalovanej sume. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby sám vo veci rozhodol tak, že zaviaže žalovaného v 1. rade na zaplatenie 1 z dlžnej sumy 6.970,68 Eur, t.j. 3.485,34 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 28.1.2012 do zaplatenia a na zaplatenie 1 priznaných trov konania, a zároveň zaviaže žalovaného v 2. rade na zaplatenie 1 z dlžnej sumy 6.970,68 Eur, t.j. 3.485,34 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 28.1.2012 do zaplatenia a na zaplatenie 1 priznaných trov konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že podané odvolania nie sú dôvodné a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdiť. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že sa s týmto odvolaním v celom rozsahu stotožňuje. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 3.2.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolaní žalovaných a s vyjadrením žalobcu k odvolaniam dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalovaných, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p., v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaných odvolací súd uvádza nasledovné: V konaní bolo nepochybné, že dňa 10.3.2008 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou PizzaHands Group, s.r.o., ako kupujúcim uzavretá platná Zmluva o dodávke nealkoholických nápojov spoločnosťou PEPSI-COLA SR, s.r.o., Na jej základe sa žalobca zaviazal dodávať kupujúcemu nealkoholické nápoje do prevádzok na Kazanskej ul. a Einsteinovej ul. v Bratislave. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 15.2.2008 do 14.2.2013. Taktiež bolo pred prvostupňovým súdom preukázané, že žalobca podľa čl. V bod 6. a 11. Zmluvy uhradil kupujúcemu dňa 4.4.2008 čiastku (zľavu) vo výške 700.000,- Sk + DPH, t.j. sumu 833.000,- Sk (27.650,53 Eur). Z bodu V. 11 vyplýva, že uvedená zľava sa vzťahuje pomerne k jednotlivým kalendárnym mesiacom t.j. 11.666,66,- Sk (387,62 Eur) za každý kalendárny mesiac. Z článku V. bod 6. vyplýva, že ak kupujúci splní všetky podmienky zmluvy, patrí mu peňažná odmena (zľava) vo výške 10% z dosiahnutého obratu od spoločnosti PEPSI-COLA SR, s.r.o., odobratých a riadne zaplatených nápojov, bez hodnoty vratných obalov, doplnkového sortimentu. V článku V. bod 7. sa zmluvné strany dohodli, že výška odmeny (zľavy) bude vypočítaná vždy spätne ku dňu vyročiu zmluvy, alebo ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy alebo ku dňu zániku účinnosti zmluvy inak, než na základe odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd považuje ustanovenia čl. V. body 6. a 11. za platne uzavreté, rovnako ako je platná i celá zmluva. Zmluva bola uzavretá za jasne stanovených zmluvných podmienok, slobodne a bez výhrad. S otázkou platnosti, ktorá bola odvolacou námietkou odporcu v 1. rade, sa vysporiadal v rozsudku už súd prvého stupňa. V konaní bolo preukázané, že žalobca zaplatil kupujúcemu sumu dohodnutú v čl. V. bod 11 zmluvy, že žalobcovi vznikol nárok na pomernú časť vyplatených čiastok v zmysle čl. VIII. bod 4. zmluvy, a že žalovaní v 1. a 2. rade podpísali platné ručiteľské vyhlásenie. Podľa čl. IX. bod 1. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že zabezpečovanou pohľadávkou predávajúceho voči kupujúcemu vo výške 700.000,- Sk istiny spolu s príslušenstvom, bez ohľadu na premlčanie, sa rozumie: a) pohľadávka na zaplatenie vzájomne dohodnutej kúpnej ceny spolu s príslušenstvom, vzniknutá na základe zmluvy b) pohľadávka na zaplatenie zmluvných pokút vzniknutých na základe zmluvy c) pohľadávka a jej príslušenstvo vzniknutá v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením od zmluvy d) pohľadávka alebo jej príslušenstvo vzniknuté v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom zmluvy iným spôsobom ako splnením alebo odstúpením e) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutá v dôsledku alebo v súvislosti s plnením predávajúceho voči kupujúcemu bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho dôvodu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Podľa čl. IX. bod 2., ručiteľ 1 a ručiteľ 2 týmto v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. vyhlasujú, že uspokoja pohľadávku predávajúceho voči kupujúcemu, ak si kupujúci nesplní svoj záväzok voči predávajúcemu zaplatiť predávajúcemu pohľadávku riadne a včas. Podľa § 303 Obch. zák., kto ručiteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. V danom prípade došlo k platnému ručiteľskému vyhláseniu, ktoré je súčasťou zmluvy medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom. Podľa § 307 ods. 1 Obch. zák., ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Citované ustanovenie zakotvuje možnosť, aby sa za rovnaký záväzok zaručilo viacero ručiteľov a zároveň upravuje vzťah medzi nimi, a to ako solidaritu spoluručiteľov (§ 293). To znamená, že spoluručitelia sú zaviazaný na plnenie spoločne a nerozdeliteľne. Ide o solidárny dlh (pasívna solidarita) a každý spoluručiteľ ručí za celý záväzok. Ustanovenie § 307 ods. 1 Obch. zák., má dispozitívnu povahu a rozsah ručenia možno dohodnúť inak. Vzhľadom k tomu, že v danom ručiteľskom vyhlásení nebol medzi jednotlivými ručiteľmi dohodnutý iný rozsah ručenia, platí, že každý zo spoluručiteľov ručí za celý záväzok. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď oboch ručiteľov zaviazal na plnenie spoločne a nerozdeliteľne. Nedôvodná je i námietka odvolateľa v 2. rade, že súd mal zaviazať zaplatiť dlžnú sumu až od 46. týždňa trvania zmluvy do jej predpokladného riadneho splnenia do 60. týždňa, pretože kupujúci už od februára 2011 v prospech žalobcu v prevádzke na Einsteinovej ul. nevykonával žiadne plnenia dohodnuté v čl. V. bod 8. až 10., od poskytovania ktorých závisel vznik nároku na každú ďalšiu mesačnú odmenu. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného v 2. rade, že dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 22.6.2011 je potvrdením záujmu žalobcu na pokračovaní zmluvného vzťahu. Takýto prejav vôle z obsahu dohody nevyplýva. Naopak, z listu žalobcu zo dňa 1.3.2011 vyplýva, že už týmto dňom žalobca prejavil vôľu odstúpiť od zmluvy z dôvodu porušenia čl. VI. bod 2 a čl. VI. bod 3 Zmluvy. Podľa § 311 ods. 1 Obch. zák., ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Podľa § 311 ods. 2 Obch. zák., ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. V danej veci zánikom dlžníka (spoločnosti PizzaHands Group, s.r.o., ktorá bola dňa 13.10.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra) nezanikol ručiteľský záväzok žalovaných v 1. a 2. rade. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil, a to aj čo do výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pretože čiastočný neúspech žalobcu bol len čo do čiastočného zamietnutia žaloby v úrokoch z omeškania, t.j. v príslušenstve k pohľadávke, ktorá je vo výške 10.636,64 Eur. Jedná sa teda len o nepatrný neúspech žalobcu v konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.