Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/411/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203547 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212203547.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: Z., Z.. XX.XX.XXXX T. X., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - F.. P. G., B. B., J. X, K..Č.. F. XX, zast. NIKU & partners, s.r.o., Bratislava, Prokopa Veľkého 51, a otec - F.. J. G., K. B. B., A. XX, K..Č.. Q. X, zast. Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, Bratislava, Záhradnícka 7, P.O. Box 199, za účasti Okresného prokurátora Bratislava II, o úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie oboch rodičov proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P 35/2012-274 zo dňa 26.06.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti výživného a zročného výživného p o t v r d z u j e. V časti úpravy styku sa rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým Z., Z.. XX.XX.XXXX a maloletým X., Z.. XX.XX.XXXX v nepárnom týždni v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., v párnom týždni v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Otec si deti prevezme v mieste bydliska matky, kde ich aj odovzdá. Vo zvyšku sa návrh na úpravu styku z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého svojim rozhodnutím zveril maloleté deti G.: Z., Z.. XX.XX.XXXX T. X., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Určil, že obaja rodičia majú právo maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých po XXX € mesačne na každé dieťa od 01.03.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky detí. Zročné výživné k 30.06.2013 v sume X.XXX € pre maloletého Z. a X.XXX € pre maloletého X. uložil otcovi zaplatiť do 31.08.2013. Upravil styk otca sa maloletými deťmi tak, že sa otec môže s deťmi stretávať každý párny kalendárny týždeň v stredu a v piatok, vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od 9.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu s výnimkou školských prázdnin a štátnych a cirkevných sviatkov, každý párny rok počas jarných školských prázdnin od 10.00 hod. v sobotu pred prázdninovým týždňom do 18.00 hod. v sobotu v prázdninovom týždni, každý rok počas letných školských prázdnin od 9.00 hod. pondelka 30. týždňa do 19.00 hod. nedele 31. týždňa, každý rok počas vianočných sviatkov od 9.00 hod. dňa 26. decembra do 18.00 hod. dňa 27. decembra, každý rok na Veľkonočný pondelok od 9.00 do 19.00 hod.. Otec si deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení každého stretnutia ich na tom istom mieste matke odovzdá. Súd prvého stupňa určil, že výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi je predbežne vykonateľný. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36, § 62 ods. 1, 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom otec s týmto súhlasil. Súd prvého stupňa mal preukázané, že matka od rozchodu rodičov zabezpečuje potrebnú starostlivosť a výchovu a pre deti predstavuje zázemie a istotu. Vyživovaciu povinnosť určil súd prvého stupňa primerane odôvodneným potrebám aj reálnym možnostiam a schopnostiam otca, ako aj matkiným zárobkovým pomerom. Povinnosť zaplatiť zročné výživné po započítaní 14 plnení po XXX € na každé z detí určil súd prvého stupňa otcovi podľa § 160 ods. l O.s.p.. Pri úprave styku otca s deťmi vychádzal súd prvého stupňa predovšetkým z doporučení znalca, majúc zato, že počas nadchádzajúcich letných prázdnin, kedy by deti mali s otcom stráviť dva týždne, sa situácia upokojí natoľko, že nebude problémom, aby deti trávili v novom školskom roku s otcom raz za dva týždne dva dni aj s prenocovaním. Záleží však na prístupe oboch rodičov a na trpezlivosti otca, či neskôr, (napr. v rozvodovom konaní) bude možné takúto úpravu styku rozšíriť, prípadne dosiahnuť stav, že styk sa bude realizovať na základe dohody rodičov, ktorí by si mali uvedomiť nebezpečenstvo zaťahovania detí do svojich nezhôd a naučiť sa komunikovať korektne, bez vulgarizmov (otec) a bez irónie (matka). Vzhľadom na potrebu zabezpečiť vykonateľnú úpravu styku otca s deťmi počas letných prázdnin, vyslovil súd prvého stupňa podľa § 162 ods. 3 O.s.p. predbežnú vykonateľnosť časti výroku o úprave styku a zároveň návrh otca na nariadenie už neaktuálneho predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja rodičia. Otec napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloleté deti, v časti týkajúcej sa uloženej povinnosti otca zaplatiť zročné výživné na maloleté deti a v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pričom on predložil všetky doklady o svojom príjme. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že najneskôr v mesiaci august 2013 sa stane otcom maloletého dieťaťa, ktoré očakáva so svojou partnerkou, žiadnym spôsobom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia tejto skutočnosti nevenoval, a to ani vo vzťahu k príspevku na výživu voči tehotnej partnerke ani vo vzťahu k očakávanému narodeniu dieťaťa. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jeho príjmy a nemal relevantným spôsobom preukázané jeho majetkové pomery. Taktiež nesúhlasil s povinnosťou zaplatiť zročné výživné naraz, pretože toto rozhodnutie sa mu javí arbitrárne, pretože k základným právam účastníkov konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Práve presvedčivé rozhodnutie je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Pokiaľ ide o jeho styk s deťmi namietal, že súd prvého stupňa sa neoboznámil s audio a video nahrávkami, z ktorých je zrejmé, že maloleté deti radostne prežívajú spoločné chvíle s otcom a jeho partnerkou, pričom sudca opakovane na pojednávaní skonštatoval, že sa s týmito dôkazmi nebude oboznamovať, pričom ide o dôkazy, ktoré preukazujú správanie sa detí voči nemu a jeho partnerke. Súd prvého stupňa preto nedostatočne zistil skutkový stav, keďže tento dôkaz nevykonal. Poukázal na závery psychologického vyšetrenia maloletých detí spracované psychologičku F. X. z 08.02.2013, z ktorej jednoznačne vyplýva, že maloleté neprejavili voči otcovi, a to ani v náznakoch žiadnu negatívnu emóciu, či už verbálnu alebo neverbálnu. Z vyšetrenia taktiež vyplýva, že maloleté deti jeho partnerku považujú za prirodzenú súčasť jeho sveta, pričom rešpektujú, že s nimi trávi voľný čas. Súd prvého stupňa túto psychologičku nevypočul. Poukázal na závery znaleckého posudku, ktorý uvádza dôvody prečo deti u neho nechcú prespať, ale v žiadnom znaleckom posudku nie je obsiahnuté, že maloleté deti nechcú u neho prespávať z dôvodu, že sa s ním necítia dobre alebo z iného obdobného dôvodu. Z týchto dôvodov navrhol vypočuť v konaní znalca, čo však súd nevykonal. Poukázal na pomer času, ktorý deti strávia s matkou a ktoré strávia s nim. Úlohou súdu je upraviť styk rodičov s deťmi, nie ho obmedziť či dokonca vylúčiť. Súdy musia nájsť také riešenie, ktoré nebude obmedzovať právo rodiča zaručené v článku 41 ods. 4 Ústavy SR. Styk otca s maloletými deťmi tak, ako ho upravil súd prvého stupňa nenaplňuje toto právo rodiča, je zrejmé, že výchovný otcovský prvok je pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa nevyhnutný a teda, že je nepochybne v záujme maloletých detí nestratiť kontakt s otcom v takto útlom veku. V dôsledku odcudzenia môžu nastať len ťažko napraviteľné skutočnosti. V konaní namietal zaujatosť právnej zástupkyne opatrovníka maloletých detí F.. G., súd prvého stupňa sa s týmito námietkami nijako nevyporiadal. Kolízna opatrovníčka spisovala záznamy, ktoré neboli ním signované, v záznamoch nebol uvedený ani súhlas ani nesúhlas otca s ich znením. Deti boli zneužité na boj proti otcovi v snahe dosiahnuť pre toto konanie náležitý prospech. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neskúmal životnú úroveň otca, životnú úroveň maloletých detí. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že na deti bude určené výživné sumou po XXX € mesačne, zročné výživné sa neurčuje a žiadal upraviť styk s maloletými deťmi v každý párny kalendárny týždeň od 13.00 hod. v piatok do pondelka do 08.00 hod. nasledujúceho týždňa a každý nepárny kalendárny týždeň od 13.00 hod. v stredu do piatka 08.00 hod. s výnimkou školských prázdnin. Počas letných prázdnin od 01.07. do 15.07., od 01.08. do 15.08., počas zimných prázdnin v nepárnom roku od 15.00 hod. dňa 23.12. do 15.00 hod. dňa 25.12., od 15.00 hod. dňa 31.12. do 15.00 hod. dňa 06.01. nasledujúceho roku, v párnom roku od 15.00 hod. dňa 25.12. do 15.00 hod. 31.12., počas jarných prázdnin každý párny rok od 13.00 hod. v piatok ktorý predchádza prázdninovému týždňu do 19.00 hod. piatka v prázdninovom týždni, počas sviatkov veľkej noci v párnom roku od 09.00 hod. pondelok do 18.00 hod. v utorok a v nepárnom roku od 09.00 hod. vo štvrtok do 19.00 hod. v nedeľu. Matka podala odvolanie v časti výroku o výživnom a úprave styku s maloletými deťmi. Rozsudok považovala za arbitrárne rozhodnutie z dôvodov, že výroky, proti ktorým smeruje odvolanie, nekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania ani so závermi vyplývajúcimi z odôvodnenia, odôvodnenie hodnotí ako nepreskúmateľné. Napriek tomu, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, obmedzil sa v odôvodnení napadnutého rozsudku len na niekoľkoriadkové konštatovanie akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd riadil, avšak z tohto nie je zrejmé prečo rozhodol súd prvého stupňa tak, ako je vo výroku rozhodnutia. Namietala určenú výšku výživného, keď táto nezodpovedá odôvodneným potrebám detí. V čase podania návrhu na začatie konanie vyčíslila len minimálne a najnevyhnutnejšie výdavky maloletých detí, nezahrnula do nich výdavky, ktoré sú spojené so zachovaním doterajšej životnej úrovne maloletých detí, najmä za obdobie kedy spolu s otcom žili v spoločnej domácnosti. Zo zákona vyplýva, že životná úroveň detí musí ostať zachovaná, preto došpecifikovala ďalšie výdavky v podaní v januári 2012, pričom náklady na mladšieho syna medzičasom vzrástli. Poukázala na pripojené účty, pričom ani jednu z takto špecifikovaných položiek jednotlivých výdavkov otec nenamietal. Majetkové pomery otca napriek deklarovanému príjmu 760 € sú na dostatočnej úrovni a z hľadiska reálny potencionálnych príjmov odôvodňujú ňou navrhovanú výšku vyživovacej povinnosti. Za nesprávny považovala aj výrok rozsudku v časti o styku otca s maloletými deťmi. Poukázala na to, že bolo súdom nariadených niekoľko predbežných opatrení ohľadne styku otca s maloletými deťmi, jeho zúženie súd vykonal v tejto veci vykonaným výsluchom svedkov, správami ÚPSVaR Bratislava, styk doposiaľ nebol upravený v súlade so želaním detí ani záverom znaleckého posudku, pričom paradoxne súd upravil styk aj s prespaním. Deti odmietajú návštevu školy v prípadoch, keď vedia, že majú ísť k otcovi, lebo nikdy nevedia, kedy ich vráti, toto otec zneužíva a deti nevráti včas. Stalo sa, že o deťoch nemala vedomosť aj 14 dní. Otec nedodržuje lekárkou nariadenú liečbu detí, keď im vysadí lieky, ktoré im boli naordinované. Navrhla úpravu styku tak, že by deti u otca neprespávali. Napriek tomu, že rozsudok trpí vadami nepreskúmateľnosti v záujme zabezpečenia okamžitej stabilizácie pomerov detí, žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, tak, že bude určené výživné na maloleté deti po XXX € mesačne, pričom zročné výživné po X.XXX € na každé dieťa bude otcovi povolené splatiť v štyroch rovnakých splátkach po XXXX € ma každé dieťa, pod stratou výhody splátok. Otcovi sa styk s maloletými deťmi zakazuje. Vo vyjadreniach k odvolaniam rodičia zotrvali na svojich prednesoch a žiadali vyhovieť svojim odvolaniam. Okresný prokurátor na odvolania rodičov uviedol, že pokiaľ ide o odvolacie dôvody navrhovateľky považuje ich za účelové a smerujúce výlučne k zmene rozhodnutia, ktoré by bolo v jej prospech, pričom primárnym záujmom matky by mali byť práve naopak záujmy maloletých detí spočívajúce v práve na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov. Na druhej strane odvolacie dôvody odporcu nereflektujú reálny skutkový stav preukázaný vykonanými dôkazmi a smerujú účelove len k zmene rozhodnutia, ktoré by bolo v jeho prospech. Návrhy odporcu neberú do úvahy ani znalecký posudok X.. D. H., podľa ktorého by boli deti v striedavej starostlivosti, ku ktorej sa odporcove návrhy fakticky približujú. V danom prípade za súčasného stavu je pre deti nevhodná. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi namietanými skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. má len súd právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú v danej veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Súd si splnil povinnosť zisťovaním skutkového stavu, pričom zvolil primeraný a dostatočný rozsah dokazovania. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že v časti určenia vyživovacej povinnosti je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne. Súd prvého stupňa dostatočne zistil možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča a správne posúdil aj odôvodnené potreby maloletých detí. Vzhľadom na vek detí matka má povinnosti finančne sa podieľať na výžive detí, pričom uvedenú skutočnosť nie je možné nechať bez povšimnutia. Náklady, ktoré matka vyčíslila možno považovať za nadsadené, preto odvolací súd nevyhovel jej návrhu určiť výživné na každé dieťa po XXX € mesačne, taktiež návrh otca určiť výživné na XXX € mesačne sa javí ako neopodstatnený, keďže uvedená suma vzhľadom na životnú úroveň, ktoré deti dosahovali pri spolužití rodičov sa javí ako neadekvátna. S prihliadnutím na formy vyživovacej povinnosti má odvolací súd za to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom aj tým, že sa o deti osobne stará a plní si vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním vecných plnení, bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, pretože platí zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča ( § 62 ods. 2 Zák. o rodine ), avšak aj zdielanie životnej úrovne druhého rodiča je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi tohto rodiča. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa mal za to, že suma výživného určeného súdom prvého stupňa je spôsobilá zabezpečiť odôvodnené potreby detí. Odvolací súd taktiež upozorňuje, že v danom prípade ide o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, v ktorom sa bude výška vyživovacej povinnosti opätovne posudzovať, keďže v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí je spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Z uvedených dôvodov nebolo preto možné vyhovieť ani odvolacej námietke otca, že sa zročné výživné neurčuje, keď výživné v konaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu sa určuje od podania návrhu podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Nebolo možné prihliadať ani na námietku otca o vyživovacej povinnosti, ktorá mu má pribudnúť, pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo stavu v čase rozhodovania( § 154 ods. 1 O.s.p. ). Správne určil súd prvého stupňa aj zročné výživné a spôsob jeho úhrady, keď odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ktorý stanovuje, dlžnú sumu je potrebné zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ustanovenia o tom, že súd určí dlhšiu lehotu alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach je formulované len ako výnimka. Súd prvého stupňa aplikoval túto výnimku, s poukazom na výšku zročného výživného, na poskytnutie splátok vzhľadom na spotrebný charakter výživného neboli dané podmienky. Odvolací súd v tejto časti potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako správne. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd súhlasí s odvolaním matky maloletých detí, kde je potrebné nastoliť stabilitu pomerov a z uvedených dôvodov vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré taktiež apeluje na stabilitu pomerov detí upravil styk rozdielne od súdu prvého stupňa. Odvolací súd v tejto časti taktiež upozorňuje, že ide o rozhodnutie do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí a v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí bude opätovne o styku rodiča s deťmi rozhodované. Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rodičia nie sú spôsobilí sa dohodnúť o úprave styku otca s deťmi, treba súhlasiť s tvrdením otca, že na styk má právo dieťa, ako aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené. Odvolací súd však zdôrazňuje, že ide o právo a nie povinnosť a vzhľadom na citlivosť tejto otázky si nie je možné toto právo u detí vynucovať. V samotnom znaleckom posudku v jeho záveroch sa uvádza, že deti potrebujú stabilitu a bolo vy vhodné, aby boli rešpektované želania detí, pričom je potrebné upraviť styk každý týždeň 1- 2 dni bez toho aby deti u otca spali. Deti by tak mali pocit domova u matky, majú tam posteľ kde chcú spať, hračky, kamarátov, k matke cítia niečo bližšie, ako k otcovi, čo by mohlo poskytnúť bezpečie v rámci tohto aj kontakt s otcom. Stretnutia by mali byť pravidelné a rodičia mali tento čas striktne dodržiavať, pretože presná štruktúra môže deťom v tejto chaotickej stresovej situácii tiež poskytnúť pocit istoty. Odvolací súd je toho názoru, že styk tak, ako bol upravený súdom prvého stupňa a ani tak, ako sa realizuje v priebehu odvolacieho konania je v rozpore s týmto záverom znalca. V konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je prvoradým hľadiskom záujem dieťaťa bez ohľadu na pocity a želania rodičov. Je len na škodu, že medzi rodičmi nemôže dôjsť k dohode o úprave styku s deťmi, keďže deti i naďalej majú dobrý vzťah k obom rodičom, avšak pretrvávajú v nich isté negatívne emócie, ktoré je potrebné, aby otec rešpektoval a nevynucoval si styk s deťmi nasilu. I keď zákon o rodine nedefinuje záujem dieťa, poníma ho ako vyrastanie dieťaťa v pokojnej atmosfére harmónie, porozumenia a lásky, kde výchova smeruje k pozitívnemu rozvoju detí. Otec v záujme realizácie svojho práva si nemôže vynucovať také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa, je zrejmé, že deti sa v tejto situácii cítia neisté, táto situácia ich stresuje a preto v záujme stability ich pomerov odvolací súd mal za to, že je potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je vo výroku rozhodnutia. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi deťmi a otcom spôsobil, kto má na ňom väčšiu, či menšiu vinu si nemožno nasilu vynucovať stretnutia, či realizáciu takéhoto práva. V danom prípade je potrebné skôr situáciu stabilizovať a upokojiť, čo je na rodičoch. Rodičia nech prehodnotia svoje správanie tak, ako na to odkazuje aj súd prvého stupňa a uvedomia si, že takýmto spôsobom deti trápia. Žiadne súdne rozhodnutie nezhojí škody na psychickom zdraví detí, nech by bolo akékoľvek. Pre oboch súrodencov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v psychicky náročnej situácii je rozhodujúce, ako sa rodičia v tejto situáciu a najmä otec zachovajú. Odvolací súd nezistil dôvody pre zákaz styku otca s maloletými deťmi, avšak má za to, že vzhľadom na súčasnú situáciu je potrebné upraviť styk otca s deťmi v takom rozsahu, ako doporučil znalec. Neustálymi nezhodami rodičia ukracujú deti o šťastné detstvo, nakoľko deti vo veku maloletých by sa mali hrať, smiať, chodiť s kamarátmi a nie navštevovať psychológov, znalcov, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Striedavá osobná starostlivosť , ku ktorej návrh otca smeruje je za tejto situácie podľa znalca nevhodná. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy styku podľa § 220 O.s.p.. Záverom odvolací súd konštatuje, že povinnosťou súdu nie je vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú, ale len tie, ktoré vedú k objasneniu a ustáleniu skutkového stavu. Ani námietka otca týkajúca sa kolízneho opatrovníka nie je dôvodná, keď tento postupoval v súlade so zákonom. Rodičia by sa v záujme detí mali predovšetkým dohodnúť a ak toto nie sú schopní, musia akceptovať súdne rozhodnutie, ktoré vychádza zo záujmu detí a nie predstáv a pocitov rodičov. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.