Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/133/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204396 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212204396.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: I. C., D. N. M. XXX/XX, N., R.. P. H. O., A. Okresného Z.W. N. L., o zaplatenie 499,57€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/129/2012 - 47 zo dňa 16. novembra 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o zaplatenie 499,57 € s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal a ani len neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, odôvodňujúcu záver súdu o tom, že k porušeniu povinnosti zo strany odporcu skutočne došlo. Navrhovateľ len všeobecne uviedol, že odporca porušil zmluvné povinnosti, a to povinnosť plniť svoje záväzky riadne a včas v dôsledku čoho malo údajne dôjsť k vypojeniu SIM karty. Navrhovateľ nijakým spôsobom nekonkretizoval, o ktorý konkrétny záväzok malo ísť resp. ktoré konkrétne platby odporca neuhradil a súdu nepredložil ani žiadny listinný dôkaz o vypojení SIM karty. Navrhovateľ vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 € dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepreukázal porušenie primárnej zmluvnej povinnosti odporcom. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na úhradu sumy 1,66 Eur, v tejto časti navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko ani v minimálnom rozsahu nešpecifikoval o aký nárok ide a čím je daná jeho opodstatnenosť v zmysle hmotného práva alebo zmluvných dojednaní. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že mu nárok na úhradu tejto sumy vznikol, preto súd vzhliadol jeho nárok za nedôvodný aj v tejto časti. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko však v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ. V dôvodoch odvolania uviedol, že zákon účastníkom konania ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer. V spore o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľove bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení a odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu riadne a včas nerealizoval zmluvné dojednanie. Z tohto bremena tvrdenia pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Táto skutočnosť bola riadne preukázaná zmluvou o pripojení a dodatkom k zmluve o pripojení. Medzi účastníkmi v spore ide o rozdelenie bremena tvrdenia dôkazného bremena v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti. Nie je možné zo strany súdu sankcionovať navrhovateľa za nepreukázanie nesporných skutočností medzi účastníkmi konania, nepriznaním uplatneného nároku, postupom ktorým došlo k procesnému znevýhodneniu navrhovateľa a tým zásadnému porušeniu rovného postavenia účastníkov konania garantovaného v § 18 O.s.p.. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, teda od navrhovateľa nemožno požadovať, aby preukazoval, že si odporca nesplnil svoju povinnosť riadne a včas a zaplatiť dohodnutú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. O tom, že právny predchodca navrhovateľa evidoval voči odporcovi dlh vo forme nezaplatených faktúr svedčí práve časť faktúry s uvedením predchádzajúceho stavu účtu. Priloženými faktúrami navrhovateľ nielen preukázal uplatnenie si zmluvnej pokuty voči odporcovi ale aj dôvodnosť nároku. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania. Odporkyňa resp. opatrovníčka odporkyne a sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny. Navrhovateľ sa v súdenej veci domáha zaplatenia 499,57 € s prísl. titulom zmluvnej pokuty. Prvostupňový súd zamietol žalobný návrh s odôvodnením, že ..“ z návrhu a ani z priložených listinných dôkazov nie je zrejmé, ktorú konkrétnu povinnosť odporca nesplnil, resp. ktoré konkrétne faktúry za poskytnuté služby neuhradil a navrhovateľ nijako nepreukázal ani skutočnosť, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu vypojením SIM karty.., teda dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol. Z navrhovateľom predložených dokladov možno ustáliť, že právny predchodca postupníka a odporkyňa uzavreli dňa 14. 09. 2008 dodatok k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého právny predchodca postupníka poskytol odporkyni mobilný telefón i Phone 8GB, za poskytnutie čoho sa odporkyňa zaviazala využívať služby právneho predchodcu navrhovateľa po dobu 32 mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných záväzkov, bola dohodnutá zmluvná pokuta 497,91 €. Dňa 16.12.2011 medzi spoločnosťami Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO : 35 763 469, ako postupcom a BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO : 45 535 108, ako postupníkom došlo k odplatnému prevodu pohľadávok, vrátane pohľadávky voči odporkyni, ktorú právny predchodca navrhovateľa evidoval voči odporkyni vo forme nezaplatených faktúr, o čom svedčí faktúra s uvedením predchádzajúceho stavu účtu. Je nutné prisvedči prvostupňovému súdu, že navrhovateľ nijako nepreukázal skutočnosť, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu vypojením SIM karty, teda rozhodujúcu okolnosť, že mu vzniklo oprávnenie požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, čím je záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena správny. Ak by aj navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť ohľadom vypojenia SIM karty z prevádzky preukázal, nárok na priznanie zmluvnej pokuty v súdenej veci neobstojí, pretože zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ ponúkal odporkyni svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť od spotrebiteľov v paušálnej výške (15 000,- Sk/497,97 €) bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde; hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení v bode 4. V dodatku k zmluve o pripojení je dojednané, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ((najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2, alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v č. 3 bo 3.6.Všeobecých podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku)) signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení, alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľ uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporkyňu k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti teda 32 mesiacov a to aj v prípade ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Navrhovateľ nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti, v dôsledku čoho je potrebné považovať takéto zmluvné dojednanie za neprijateľné. Odvolací súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania a nepopiera ani popri sebe uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Podľa názoru odvolacieho súdu dohodnutá zmluvná pokuta poškodzuje spotrebiteľa. V záujme naplnenia jedného zo základných práv zabezpečenia ochrany spotrebiteľa je treba využiť prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala žiadaná dôvera spotrebiteľov v trh, a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Problémová zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Má tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorým svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v náleze zo dňa 15.6.2009 sp. zn. I ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa v odvolacom konaní mala úspech, vzniklo jej preto právo na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspešný nebol ( 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.), avšak úspešnej odporkyni odvolací súd ale nepriznal náhradu trov konania, pretože návrh na ich priznanie nepodala ( § 151 ods.1 O.s.p. ) a zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.