Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/278/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205371 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212205371.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: MUDr. Baginová, s.r.o. (predtým MUDr. Milota Ambrušová, s.r.o.), Drieňová 38, Bratislava, IČO: 47 234 865, proti žalovanému: INPROKOM, spol. s r.o., Na paši 4, Bratislava, IČO: 31 342 680, práv. zast. advokátkou JUDr. Danielou Lopézovou, Ďatelinová 2, Bratislava, o zaplatenie 842,32EUR s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 42Cb/144/2012-126 zo dňa 30.4.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/144/2012-126 zo dňa 30.4.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 742,32 EUR vo zvyšku súd návrh zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcu v sume 38,89 EUR. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa k nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 842,32 EUR uviedol, že tento nárok žalobkyne čiastočne priznal a to titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia nájomného v sume 346,32 EUR, náhrady nákladov za zhotovenie elektrického rozvádzača 369,-EUR ako aj náhrad nákladov za zhotovenie statického posudku a projektovej dokumentácie 100,-EUR, avšak súd považoval za dôvodný len nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 742,32EUR, čo predstavuje zaplatené nájomné a náklady na zhotovenie elektrického rozvádzača. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že Zmluvu o prenájme uzatvorenú medzi účastníkmi považuje za absolútne neplatný právny úkon nakoľko z vykonaného dokazovania zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti v ktorej sa nachádza aj predmetný nebytový priestor je Hlavné mesto SR Bratislava Mestská časť Bratislava Ružinov v podiele 1/1 a jeho vlastnícke právo bolo zapísané na základe žiadosti o zápis do KN zo dňa 22.04.2004 a 30.09.2005 a do evidencie nehnuteľností bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná na základe žiadosti bytového podniku II, štátny podnik zo dňa 18.03.1992. K tvrdeniu žalovaného, ktorý svoj nárok na užívanie nebytových priestorov odvodzuje od tej skutočnosti, že je právnym nástupcom Komunálnych služieb mesta Bratislavy, ktorý bol jednou zo strán Záujmovej zmluvy o združení spoluinvestorstve na stavbu a ktorý predmetnú nehnuteľnosť resp. jej časť užíval odo dňa jej dokončenia - odovzdania, ako aj z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov podľa ustanovení ktorého, právo užívania nebytových priestorov, ktoré vzniklo podľa predchádzajúcich predpisov sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas a preto je zmluva o prenájme nebytových priestorov uzatvorená so žalobkyňou platná uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona 116/1990 Zb. upravuje transformáciu dovtedajších užívacích práv k nebytovým priestorom na nájomné vzťahy. Avšak vzťahuje sa to len na tie práva užívania, ktoré do 01.05.1990 vznikli dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti neslúžiacej na bývanie alebo ktoré vznikli na základe hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku podľa § 348 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Uzatvoreniu oboch zmlúv predchádzalo rozhodnutie príslušného národného výboru a pridelení miestností neslúžiacich na bývanie vydané podľa § 196 ods. 1 (v tom čase platného OZ) alebo podľa zákona č. 111/1950 Zb. Takto vzniknuté práva užívania nebytových priestorov sa dňom účinnosti zákona č. 116/1990 Zb. (01.05.1990) zmenili priamo zo zákona na nájom nebytových priestorov na neurčitý čas. Právny predchodca žalovaného, Komunálne služby mesta Bratislavy užíval časť predmetnej nehnuteľnosti na základe Záujmovej zmluvy o združení, teda nie na základe dohody o odovzdaní a prevzatí miestnosti neslúžiacej na bývanie podľa § 192 OZ ani na základe zmluvy o dočasnom užívaní uzatvorenej podľa ust. Hospodárskeho zákonníka. Preto v prípade žalovaného, nie je možné aplikovať ust. § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. resp. právny predchodca žalovaného sa nestal nadobudnutím účinnosti zákona č. 116/1990 Zb. nájomcom predmetného nebytového priestoru. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalovaného bol zriadený mestom, a majetok s ktorým disponoval bol majetok zverený do správy. Keďže právny predchodca žalovaného sa titulom Záujmovej zmluvy nestal vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemohol ani žalovaný predmetné priestory vydržať. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ani žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by mal s vlastníkom nehnuteľnosti uzatvorenú nájomnú zmluvu, na základe ktorej by mohol dať predmetný nebytový priestor do podnájmu. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa považoval zmluvu o prenájme uzatvorenú medzi účastníkmi konania za absolútne neplatnú, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom a ani ani nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, teda nemá žiaden právny titul na uzatvorenie či už zmluvy o prenájme alebo podnájme a preto nemohol so žalobkyňou uzatvoriť platnú zmluvu a keďže žalobkyňa preukázala, že nájomné dohodnuté na základe tejto zmluvy riadne uhradila, vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobkyne na zaplatenie nákladov za zhotovenie elektrorozvádzača súd prvého stupňa žalobkyni priznal taktiež titulom bezdôvodného obohatenia a to jednak z dôvodu, že medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o dielo, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa bola zo strany žalovaného uvedená do omylu, že žalovaný je prenajímateľom a priestory môže dať ďalej do podnájmu. Za úpravu elektrického rozvádzača žalobkyňa neplatila priamo vlastníkovi nehnuteľnosti ale platila na základe vystavenej faktúry priamo žalovanému, ktorý však nemal právo, ako osoba bez právneho titulu k nehnuteľnosti na prijatie takéhoto plnenia, teda z jeho strany opätovne došlo k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa podotkol, že náhrady nákladov za zhotovenie elektrického rozvádzača si bude môcť žalovaný uplatniť u vlastníka nehnuteľnosti ako vložené investície. K nároku žalobkyne spočívajúcom v náhrade nákladov za zhotovenie statického posudku a projektovej dokumentácie súd prvého stupňa uviedol, že v tejto časti nároku žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko žalobkyňa zaplatila za vypracovanie predmetných listín tretej osobe, teda nie žalovanému a tieto dokumenty boli vypracované z iniciatívy žalobkyne a nie žalovaného, hoci zo Zmluvy o prenájme nevyplývala povinnosť žalobkyne na ich vypracovanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žalobe vyhovel v časti uplatňovaného nároku v sume 743,32 EUR, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého, náhradu trov pomerne rozdelil, tým spôsobom, že od 88,13%-ného úspechu žalobkyne odpočítal 11,87%-ný úspech žalovaného v dôsledku čoho priznal žalobkyni 76,26% vzniknutých trov konania. Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolal žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov prvostupňového ako i odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku platnosti nájomnej zmluvy. Uviedol, že ustanovenie § 15 ods.1 Hospodárskeho zákonníka (ďalej len Hosp. zák.) nijakým spôsobom nekonkretizuje prípady na ktoré je možné dané ustanovenie aplikovať, a ako také sa vzťahuje na všetky prípady „práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa dovtedajších predpisov“. Právo na užívania nebytového priestoru žalovanému vzniklo na základe záujmovej zmluvy o združení podľa ustanovenia § 352 Hosp. zák., uviedol, že podľa tohto ustanovenia môžu organizácie uzatvárať aj iné typy zmlúv ako zmluvy uvedené v ustanoveniach § 162 až 351c Hosp. zák. a pre tieto zmluvy podľa ustanovenia § 357 ods.2 Hosp. zák. platia ustanovenia siedmej až deviatej časti Hosp. zák. Žalovaný preto uviedol, že právnemu predchodcovi žalovaného vzniklo užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti priamo zo zákona a následne sa transformovalo na nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a to bez potreby uzatvárať samostatnú nájomnú zmluvu. Uviedol, že právo nebytové priestory užívať doposiaľ nenapadol ich vlastník - Mestská časť Ružinov, ktorý v stanovisku zo dňa 22.4.2013 právo nájmu nehnuteľnosti žalovanému potvrdil. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že má uzavretú zmluvu o poskytovaní správy so spoločnosťou BYTOKOMPLET s.r.o. a preto nie je správny právny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný nie je nájomcom nebytových priestorov a tým nemal právny titul na uzavretie nájomnej zmluvy so žalobkyňou. Ďalej v odvolaní poukázal na nesprávne zistenie súdu prvého stupňa, že žalobkyňa zaplatila nájomné v roku 2011 za mesiac august v sume 173,26EUR a 173,06EUR za mesiac september, nakoľko zo zmluvy o prenájme vyplýva, že mesačný prenájom bol dohodnutý na 1 EUR mesačne, ďalšie prostriedky tak činia náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti poplatky do fondu opráv, ktoré žalovaný uhradil spoločnosti BYTOKOMPLET s.r.o. a Západoslovenskej energetike a.s. a z tohto dôvodu nie je podľa názoru žalovaného možné, aby sa bezdôvodne obohatil o sumu 346,32EUR. Žalovaný ďalej namietal zaplatenie 396,-EUR titulom bezdôvodného obohatenia za úpravu elektrického rozvádzača. Uviedol, že elektrický rozvádzač bol upravovaný na žiadosť žalobkyne podľa jej osobitých požiadaviek a jeho cenu žalobkyňa odsúhlasila na Zisťovacom - odovzdávajúcom protokole č. 2011/08/01 zo dňa 10.8.2011. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že žalobkyňa odovzdala nebytový priestor žalovanému, nakoľko tento odovzdala Mestskej časti Bratislava - Ružinov, čo vyplýva z protokolu o odovzdaní nebytových priestorov z 23.5.2012. Taktiež poukázal na nesprávnosť tvrdenia súdu prvého stupňa, že žalovaný sa stal spoločníkom Hlavného mesta až roku 2005 nakoľko spoločníkmi boli od vzniku žalovaného teda od 15.2.1993 do 2.3.2007. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a vyjadrila svoje stotožnenie sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu. Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods.1, a §214 ods. 2, O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil neplatnosť nájomnej zmluvy a na zdôraznenie správnosti tohto záveru uvádza, že právny predchodca žalovaného užíval časť predmetnej nehnuteľnosti na základe Záujmovej zmluvy o združení a nie na základe dohody o odovzdaní a prevzatí miestnosti neslúžiacej na bývanie ani na základe zmluvy o dočasnom užívaní. Zo znenia Záujmovej zmluvy o združení vyplýva, že zmluva bola uzavretá spolu deviatimi subjektmi, pričom právnemu predchodcovi žalovaného boli odovzdané do užívania nebytové priestory bloku č.2, pričom tento blok právny predchodca žalovaného zdieľal s ďalšími tromi subjektmi, (Potraviny Bratislava, závod 08-01, Domáce potreby PR, Bratislava a Potraviny, Bratislava, závod 08-14 táto záujmová zmluva o združení prezumovala vo svojom poslednom odseku následné uzavretie osobitých zmlúv o užívaní príslušných priestorov, ktoré však žalovaný súdu nepreukázal a preto ani nie je možná identifikácia prenajímaného priestoru vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd zastáva názor, že pre platnosť nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným i v prípade ak by oprávnenosť držby vyplývala zo záujmovej zmluvy o združení, by bolo potrebné aby nájomnú zmluvu so žalovanou uzavreli aj ostatní signatári zmluvy v respektíve ich právny nástupcovia ako nájomcovia bloku č. 2. Odvolací súd zdôrazňujúc správnosť rozsudku súdu prvého stupňa k veci taktiež dodáva, že vlastník nehnuteľnosti Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava mestská časť Bratislava - Ružinov nedala žalovanému v súlade s § 6 ods.1 zák.č. 116/1990 Z.z. súhlas na uzavretie podnájomnej zmluvy so žalobkyňou, čo tiež nasvedčuje neplatnosti nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. Z uvedeného teda vyplýva správny právny záver súdu prvého stupňa, že na základe neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k platnému plneniu nájomnej zmluvy a teda, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume zaplateného nájomného. Odvolací súd k námietke žalovaného, že nájomné činilo len sumu 2 EUR dodáva, že bezdôvodným obohatením žalovaného je celková neoprávnene zaplatená suma bez ohľadu na jej zložky, nakoľko žalovaný nebol oprávneným subjektom na jej fakturáciu. K námietke žalovaného ohľadom objednávky úpravy elektrického rozdeľovača súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že žalovaný ako nevlastník nebytových priestorov nemal právo ako osoba bez právneho titulu k nehnuteľnosti na prijatie takéhoto plnenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.