Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/91/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206490 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212206490.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: Jozef Richtárik AUTODOPRAVA, 017 01 Sverepec 98, IČO: 10876481, zast. JUDr. Milanom Martinkom, advokátom, Námestie A. Hlinku 26, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: TRANS TEAM LOGISTIC, s. r. o., Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 45524181, o zaplatenie 16.655,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/163/2012-85 zo dňa 27. 11. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/163/2012-85 zo dňa 27. 11. 2012 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 344,75 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milan Martinko, advokát, Námestie A. Hlinku č. 26, 017 01 Považská Bystrica, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odvolaním zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 16.655,98 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Súčasne rozhodol o povinnosti uhradiť náhradu trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení vydaného rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave v zmysle objednávok, ako aj potvrdených a podpísaných medzinárodných nákladných listov. Za vykonanú prepravu žalobca žalovanému vystavil faktúry, ktoré uhradil žalovaný len čiastočne, pričom neuhradených zostalo 16.655,98 Eur, ktoré boli v konaní s poukazom na ust. § 625 ods. 1, 2 Obch. zák. a § 610 Obch. zák. priznané v celom rozsahu. Súd prvého stupňa s poukazom na § 369 ods. 1 Obch. zák. rozhodol o úhrade úroku z omeškania v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že obrana povinného ohľadne uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu s následkom, že žalovaný už nie je povinný platiť žalobcovi (výšku ani dôvod úhrady odporca nenamietal) z dôvodu, že táto povinnosť prešla na nadobúdateľa obchodného podielu spoločnosti TRANS TEAM LOGISTIC, s. r. o., na základe ktorej X. T. za odplatu previedol svoj obchodný podiel na T. F.. Tento sa stal jediným spoločníkom spoločnosti TRANS TEAM LOGISTIC, s. r. o. a preto by mal byť zaviazaný T. F. na úhradu vzniknutého rozdielu. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 534 OZ a zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že zmluva o preprave bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, t. j. spol. TRANS TEAM LOGISTIC, s. r. o. bez ohľadu na to, k akej dohode týkajúcej sa úhrady predmetnej dlžnej sumy došlo medzi žalovaným a treťou stranou, veriteľ - žalobca nikdy nevyslovil súhlas so zmenou v osobe dlžníka, a preto správne žalobca uplatnil žalobu u označeného subjektu, žalovaného, ktorý je v spore pasívne legitimovaný. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie vo veci. Návrhom zo dňa 27. 03. 2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny v sume 16.655,98 Eur s príslušenstvom, s tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 16.655,98 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoj údajný nárok odôvodňoval vykonaním prepravy pre odporcu. Dňa 15. 12. 2011 spoločník žalovaného uzatvoril s bývalým spoločníkom žalovaného X. T. zmluvu o prevode obchodného podielu. Prepravu, ktorú žalobca vykonal, objednával ešte bývalý spoločník X. T.. Z dôvodu vzniku nezrovnalosti v účtovnej dokumentácii spoločnosť žalovaného si rozdelila klientov s tým, že žalovaný mal zriadené dva samostatné bankové účty, z ktorých jeden spravoval bývalý spoločník X. T.. Na takto zriadený bankový účet prijímal všetky platby, vykonával úhrady vzťahujúce sa na jeho obchodné aktivity a s týmto účtom disponoval výlučne len sám. Nakoľko však spolupráca medzi spoločníkmi naďalej prebiehala problematicky, pristúpili spoločníci k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu, kde v zmysle čl. IV bod 3 zmluvy bývalý spoločník X. T. sa zaviazal, že akékoľvek záväzky spoločnosti (žalovaného) splatné pred 29. 02. 2012 uhradí spôsobom, že buď žalovanému poskytne pôžičku za účelom splnenia týchto záväzkov, alebo záväzky prevezme osobne. X. T. na výzvu žalovaného na splnenie si povinnosti vyplývajúcej z uvedeného čl. IV bod 3 zmluvy nereagoval, pričom žalovaný vo svojej účtovnej evidencii takéto záväzky evidoval, čím boli splnené hmotnoprávne predpoklady na prevzatie týchto záväzkov zo strany X. T.. Žalovaný má za to, že X. T. ako bývalý spoločník žalovaného podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu spolu s potvrdením o prevzatí záväzku 16.655,98 Eur vstúpil do všetkých práv a povinností žalovaného ako dlžníka a preto táto povinnosť prešla na označenú konkrétnu osobu. Vydané rozhodnutie žiadal zmeniť a žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na ust. § 531 ods. 1 OZ - kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu kto dlh prevzal. Žalobca nikdy nedal akýkoľvek súhlas s prevzatím dlhu. Ďalej poukázal na ust. § 534 OZ s tým, že kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi, veriteľovi však z toho priame právo nevznikne. V tomto prípade sa teda nejedná o zmenu subjektov záväzkového vzťahu účastníkov konania, ale o prípadný vznik nového vzťahu medzi dlžníkom a preberateľom dlhu, na ktorom sa veriteľ vôbec nezúčastňuje. Podané odvolanie považuje za účelové s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 334,75 Eur. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „O.s.p.“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa § 214 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Odvolací súd na základe predloženého spisu mal zistené, že súd prvého stupňa rozsudkom sp. zn. 42Cb/163/2012-85 dňa 27. 11. 2012 zaviazal žalovaného na zaplatenie faktúry č. 11/2489, 2524, 2526, 2527, 2528, a 2530 spolu vo výške 16.655,98 Eur, čo predstavovalo vyúčtovanú cenu za realizáciu prepravy v prospech žalovaného, ktorá v konaní spochybnená nebola. Taktiež žalovaný výšku ani dôvod vystavenia jednotlivých faktúr nespochybnil. Žalovaný v konaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že zmluvou o prevode obchodného podielu s bývalým spoločníkom p. X. T. dňa 15. 12. 2011 došlo k prevodu obchodného podielu z prevádzajúceho X. T. na nadobúdateľa T. F.. V čl. IV predmetnej zmluvy sa prevádzajúci X. T. zaviazal, že v prípade ak do 29. 02. 2012 nebudú uhradené všetky pohľadávky a záväzky strediska „P“ spoločnosti TRANS TEAM LOGISTIC, s. r. o., všetky tieto pohľadávky odkúpi spoločnosť ViRi Sped, s. r. o., v ktorej je X. T. spoločníkom. V prípade nedostatku finančných prostriedkov na účte strediska „P“ alebo na centrálnom účte, poskytne X. T. bezúročnú pôžičku žalovanému, aby mohla spoločnosť tieto záväzky splatiť. Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Ust. § 531 ods. 1 OZ teda ukladá súhlas veriteľa s prevzatím dlhu, nakoľko veriteľovi nemožno vnútiť, aby sa namiesto pôvodného dlžníka stal dlžníkom niekto iný. Až na základe tohto súhlasu nastupuje nový dlžník namiesto pôvodného dlžníka. Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu nemá charakter majetkového práva v zmysle ust. § 100 ods. 2 OZ ani práva z obchodného záväzkového právneho vzťahu v zmysle § 387 ods. 2 Obch. zák., ale ide o právny úkon, prejav vôle veriteľa. Odvolací súd po preskúmaní predložených dokladov mal preukázané, že veriteľ súhlas na prevzatie dlhu či už pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu ani následne nedal. Podľa § 531 ods. 1 OZ právne účinky zmluvy dlžníkov o prevzatí dlhu nenastanú, ak k osobe dlžníka nedochádza v prípade, ak by veriteľ súhlas na prevzatie dlhu nedal. Záväzkový vzťah preto medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom zostáva v nezmenenom stave. Veriteľ v takomto prípade nie je oprávnený požadovať ani povinný prijať plnenie od tretej osoby (preberateľa dlhu). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na základe hore zistených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 344,75 Eur a to vyjadrenie k odvolaniu (336,94 Eur + režijný paušál 7,81 Eur) zo dňa 07. 02. 2013 v zmysle vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. Odvolací súd po preskúmaní správnosti výšky uplatnených trov úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t. j. v ním uplatnenej a vyčíslenej výške 344,75 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.