Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/432/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206864 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212206864.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o Q. M., N.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: otec - V. M., bytom Č.. W. XX, A., zast. AK JUDr. Tomáša Planka, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, a matka - J.. D. M., A. D. XX, A., zast. JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, AK Krížna 14, Bratislava o návrhu otca na zmenu zverenia a návrhu plnoletého Juraja o určenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P 71/2012-93 zo dňa 29.05.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zveril v tom čase maloletého Q., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca od 04.04. 2012 do 24.01.2013. Matke uložil povinnosť prispievať na v tom čase maloletého Q. sumou XXX € mesačne, ktorú je povinná uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého Juraja, od 04.04. 2012. Zročné výživné za obdobie od 04.04.2012 do 29.05.2013 vo výške X.XXX,XX € povolil súd prvého stupňa matke splácať v mesačných splátkach po XXX € mesačne, splatné s bežným výživným vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám plnoletého Juraja, od 01.06.2013, pod stratou výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 12C 377/2001-36 zo dňa 24.06. 2003 v časti o zverení dieťaťa a v časti o výživnom. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu zverenia Juraja a primerane tomu určil vyživovaciu povinnosť matke s prihliadnutím na odôvodnené potreby Juraja, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd prvého stupňa konštatoval, že v súčasnosti už plnoletý Juraj dlhodobo užíva drogy, pričom je dôvodné podozrenie, že s naloženými finančnými prostriedkami bude disponovať nehospodárne aj preto nepovažoval za vhodné určovať výživné vyššou sumou, pretože o Juraja sa starajú obidvaja rodičia a je po materiálnej stránke o neho riadne postarané. Zročné výživné povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p. k rukám Juraja, pričom konštatoval, že Q. nadobudol dňa 24.01.2013 plnoletosť. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie za dobu maloletosti otec Juraja, keďže nesúhlasil s určenou výškou výživného a nesúhlasil ani s tým, aby zročné výživné bolo uhradené k rukám Juraja. Má za to, že vzhľadom na príjem matky bolo určené výživné neprimerane nízko, matka je zaťažená viacerými úvermi, vzhľadom na svoj príjem si zabezpečuje nadštandardný život. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude určené výživné vo výške X.XXX € mesačne. Taktiež nesúhlasil so začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti, keď túto žiadal plniť od 01.04.2011. V danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného. Vidí to vo faktickej zmene starostlivosti, ku ktorej došlo z podnetu matky, ktorá nezvládala starostlivosť o Q., takto prijal k sebe Juraja od 01.04.2011 a odvtedy sa snaží, aby sa jeho správanie zlepšilo. Preto považuje za spravodlivé, aby matka bola zaviazaná platiť výživné za celé uvedené obdobie až do plnoletosti Juraja jemu ako otcovi. Takéto výživné by použil na prospech syna. Matka na odvolanie otca uviedla, že súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť správne a správne vyhodnotil aj správanie sa Q., kde je možné predpokladať, že nebude zaobchádzať s finančnými prostriedkami hospodárne a účelne. Pokiaľ ide o začiatok plnenia vyživovacej povinnosti túto súd prvého stupňa stanovil správne, ona s odborníkmi vyše troch rokov intenzívne bojovala so synovou závislosťou na marihuane, spolu s dílovaním drog, pričom otec vôbec nespolupracoval, v roku 2011 znemožnil jeho liečbu a ponúkol mu, že mu zo závislosťou pomôže on sám. K zlepšeniu nikdy nedošlo, Juraj je doposiaľ závislý a v škole zle prosperoval. Zmena bydliska za týchto okolností nie je žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, preto súd rozhodol správne, keď zaviazal matku k úhrade výživného od podania návrhu a nie spätne. K zročnému výživnému uviedla, že Juraj je plnoletý, je plne spôsobilý na právne úkony a preto nie je dôvod, aby finančné prostriedky boli poukázané na účet otca, zročné výživné patrí Jurajovi. Poukázala aj na ust. § 32 ods.4 Zák. o rodine podľa ktorého rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorý spravovali najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti. Žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa správne určil vyživovaciu povinnosť matky na už plnoletého Q., pričom riadne zohľadnil jeho odôvodnené potreby. Pokiaľ ide o potreby Q., tu odvolací súd zdôrazňuje odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré má na mysli zákon o rodine. Potreby súvisiace s používaním drog Q. odvolací súd tiež nepovažuje za odôvodnené potreby a taktiež sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že pri vyššie určenom výživnom by výživné neplnilo svoj účel a mohlo by dôjsť k zneužitiu výživného na iné účely, ako je výživné určené. Správne určil súd prvého stupňa aj začiatok plnenia vyživovacej povinnosti, § 57 ods. 1 Zák. o rodine stanovuje, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Spätne možno priznať výživné len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana oprávneného pokiaľ si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, preto je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konania. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby si nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. Pokiaľ sa týka maloletého oprávneného, tak v takýchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne tri roky od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade súd prvého stupňa takéto dôvody nezistil a nezistil ich ani odvolací súd. Naviac odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase keď už rozhodoval súd prvého stupňa bol Juraj plnoletý, plnoletosť Juraja má vplyv na jeho procesné postavenie v konaní, keď sa stal účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami. Výrok súdu prvého stupňa o tom, že sa Juraj za obdobie od 04.04.2012 do 24.01.2013 zveruje otcovi sa javí ako nadbytočný, pretože ak súd rozhoduje o zverení dieťaťa, rozhoduje o zverení do budúcnosti, spätne takéto rozhodnutie nie je správne. Správne určil súd prvého stupňa aj povinnosť vyplatiť zročné výživné k rukám plnoletého Q., pričom odvolací súd poukazuje na procesné postavenie Juraja po dovŕšení plnoletosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.