Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/205/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212209504 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212209504.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu ZSE Energia a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, práv. zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, proti žalovanému ALKA TRACKT, s.r.o., Jégého 10, Bratislava, IČO: 35 939 940, práv. zast. JUDr. Ladislavom Pavlovičom, advokátom, Štefánikova 5, Bratislava, o zaplatenie 10.415,92 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/146/2012-105 zo dňa 31.1.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/146/2012-105 zo dňa 31.1.2013 vo veci samej a vo výroku o trovách konania potvrdzuje a vo výroku o trovách právneho zastúpenia mení tak, že žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 10.415,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne za každý, aj začatý deň omeškania z dlžnej sumy od 24.06.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 624,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.425,76 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.02.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 10.415,92 EUR s príslušenstvom. V návrhu na začatie konania uviedol, že ako dodávateľ elektriny uzatvoril so žalovaným dňa 04.08.2010 zmluvu o združenej dodávke elektriny č. XXX XXX XXX pre miesto spotreby č. XXX XXX XXXX. Na základe uvedenej zmluvy žalobca dodával žalovanému elektrickú energiu, ktorú žalovaný odoberal. Ku dňu podania návrhu žalovaný neuhradil žalobcovi dodanú elektrickú energiu v celkovej sume 10.415,92 EUR. Súd vo veci vydal dňa 03.05.2012 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Uviedol, že podal žalobcovi proti fakturácii spotreby elektrickej energie reklamáciu, obsiahnutú v podaniach žalovaného zo dňa 23.05.2011, 28.06.2011 a 23.08.2011, pričom žalovaný má za to, že fakturácia žalobcu vykonaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2011 nemá žiadny právny základ a žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny nikdy nevznikol. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy o združenej dodávke elektriny č. XXX XXX XXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, výpisu z obchodného registra žalobcu, výpisu z obchodného registra žalovaného, listu žalobcu zo dňa 20.07.2011, listu žalobcu zo dňa 03.06.2011, listu žalobcu zo dňa 11.07.2011, potvrdenia o uplatnení reklamácie, reklamačného záznamu, potvrdenia žalobcu zo dňa 07.07.2011, žiadosti o skúšku meradla, odvolania žalovaného k vyúčtovaniu č. fa XXXXXXXXX, sprievodného listu elektromera, protokolu č. XXXX/XXX/ XXX/XX, kompenzácie - jednostranného započítania pohľadávok a záväzkov, faktúry č. XXXXXXXXXX, kontrolného zápisu, cenníku pre malé podniky, cenníku za distribúciu elektrickej energie ako aj ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu, a zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny č. XXX XXX XXX súd zistil, že žalobca ako dodávateľ elektriny uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému elektrickú energiu a žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi cenu za ním odobratú elektrickú energiu. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému elektrickú energiu v celkovej sume 11.369,26 EUR. Z listu žalobcu zo dňa 20.07.2011 súd zistil, že žalobca v tomto liste reagoval na reklamáciu fakturácie elektrickej energie žalovaným. Žalobca v tomto liste uvádza, že zlyhaním ľudského faktora bol na elektromere č. XXXXXXX zapísaný nesprávny stav spotrebovanej elektrickej energie 77894 kWh. Žalobca následne vykonal opravu vo svojom zákazníckom systéme na hodnotu 71894 kWh a k pôvodnej faktúre č. XXXXXXXXXX vystavil opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX. Z protokolu č. XXXX/XXX/XXX/XX súd zistil, že Slovenský metrologický ústav vykonal skúšku elektromeru ET 424 výr. č. XXXXXXX. Uvedené meradlo bolo na základe vykonanej skúšky označené ako vyhovujúce. Z kontrolného zápisu č. XXXX súd zistil, že dňa 22.06.2011 bola spoločnosťou OTC, s.r.o. Hlohovec vykonaná kalibrácia elektromera ET 424 č. XXXXXXX. Na základe vykonanej kalibrácie uvedená spoločnosť dospela k záveru, že tento elektromer vyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 14 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z.. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca uvedenou faktúrou odpočítal od záväzkov žalovaného sumu 955,07 EUR. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca dodával žalovanému elektrickú energiu, ktorú žalovaný odoberal. Žalovaný sa v zmluve č. XXX XXX XXX zaviazal platiť žalobcovi úhrady zo poskytnutú a odobratú elektrickú energiu. Žalovaný nezaplatil žalobcovi úhrady za poskytnutú elektrickú energiu v celkovej sume 10.415,92 EUR. Obranu žalovaného, podľa ktorého žalobcovi nárok na zaplatenie uvedenej sumy nikdy nevznikol a spotreba zistená odpočtom elektromeru nepredstavuje jeho reálnu spotrebu, súd vyhodnotil ako účelovú a právne irelevantnú. K nezrovnalostiam pri výpočte množstva elektrickej energie odobratej odporcom, došlo tak, ako to vyplýva aj z vykonaného dokazovania, iba v dôsledku počtárskej chyby, ktorá bola žalobcom napravená a ním požadovaná úhrada bola následne aj znížená. Na základe reklamácie žalovaného vykonal žalobca kontrolu elektromeru, avšak výsledky skúšok jednoznačne preukázali, že elektromer vyhovuje všetkým technickým požiadavkám a meria správne. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Keďže žalovaný sa dostal s úhradou svojho záväzku do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,035 % denne za každý aj začatý deň omeškania z dlžnej sumy. Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s čl. VIII bod 8.11 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovanému nevzniklo právo na vzájomné vyrovnanie bez sankcie, nakoľko nárok na takéto vyrovnanie by žalovanému mohol vzniknúť iba v takom prípade, ak by došlo k poruche meradla. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že k vzniku takejto poruchy nedošlo. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. §§ 409 ods. 1, 447 a 448 ods. 1 a v uplatnených úrokoch z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. a žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V obsiahlejšom odôvodnení odvolania zopakoval argumenty ako pred súdom prvého stupňa a zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že jeho elektromer meral správne. Uviedol výpočty nameranej spotreby, pri ktorých by bolo možné upotrebiť elektrickú energiu na iné účely, ako on vykazoval vo svojej prevádzke. Tým chcel deklarovať, že nameraná spotreba nemôže byť v žiadnom prípade reálna. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Uviedol, že podané odvolanie nie je relevantné a zároveň poukázal na ust. § 34 ods. 9 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, podľa ktorého odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil s ohľadom na vykonané dokazovanie, najmä skutočnosť, že Slovenský metrologický ústav vykonal skúšku elektromeru žalovaného, na ktorom nezistil žiadnu poruchu. Keďže žalovaný nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že nameraný objem elektrickej energie nespotreboval, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žalobe žalobcu vyhovel. Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. Odvolací súd sa však nestotožnil s postupom súdu prvého stupňa, keď žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za situácie, keď žalobca disponuje právnym oddelením. Účelnosť zastúpenia advokátom z dôvodu účelnosti priznania trov právneho zastúpenia hodnotil odvolací súd i s prihliadnutím na predmet konania ako neúčelný. Vychádzal pritom i z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/03 z 9. septembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatoval, že súd rozhodnutím o nepriznaní úhrady trov právneho zastúpenia nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež konštatoval, že nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia neporušil základné právo na rovnosť účastníkov v konaní, ale uplatnil len zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania. Preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na vyššie uvedené žalobcovi, hoci bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu len v nákladoch právneho zastúpenia nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.