Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/590/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212209668 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212209668.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: M.. O. L.Á., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, proti odporcovi: T.. Ľ. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom K., C. XXXX/X. zast. advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, o zaplatenie 156,- € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. februára 2013, č.k. 18C 92/2012-91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,29 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 156,- € s prísl., ktorý návrh odôvodnil tým, že dňa 17.12.2008 previedol zo svojho účtu sumu 1.000,- Sk (33,19 €) na účet odporcu, ktorý mal zabezpečiť pre neho tovar v tejto sume, čo odporca neurobil a peniaze mu nevrátil, a to aj napriek tomu, že ho o vrátenie peňazí opakovane požiadal, odporcu navštívil aj v Bratislave, čím mu vznikli náklady v sume 107,- €. Vychádzal z ustanovení § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 a § 456 Obč. zák. a na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že by s odporcom uzavrel dohodu, na základe ktorej by mu mal odporca zakúpiť operačnú pamäť do počítača SO DIMM DRAM 212 MB PC133 CL3 Kingston. Tvrdenia navrhovateľa podľa neho vyvracia aj skutočnosť, že suma poukázaná navrhovateľom 1.000,- Sk bola nižšia ako bola kúpna cena, za ktorú tento výrobok odporca zakúpil u spoločnosti eD´system Slovakia, s.r.o. (1.917,09 Sk). Z prepisov elektronickej komunikácie mal preukázané, že uvedená suma mala skutočne slúžiť ma zaplatenie časti kúpnej ceny vianočného daru pre sestru odporcu a vtedajšiu priateľku navrhovateľa. Mal za to, že keďže odporca použil peňažné prostriedky v súlade s dohodou uzavretou medzi ním a navrhovateľom, neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého by mala odporcovi vzniknúť povinnosť tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť. Uviedol, že ak nie je možné z vykonaného dokazovania konštatovať, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebolo by (a to ani v prípade, ak by sa nepreukázali skutočnosti uvádzané odporcom) možné nárok navrhovateľa na vrátenie sumy 33,19 € kvalifikovať inak ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, voči ktorému odporca vzniesol námietku premlčania. Vyslovil, že subjektívna lehota začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený subjekt dozvie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a zároveň sa dozvie aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Mal za to, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty v žiadnom prípade nemožno považovať tak, ako sa navrhovateľ mylne domnieva deň, kedy odporcu vyzval na vrátenie sumy 33,19 €, ale deň, kedy sa dozvedel o tom, kto s na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške. Za deň, kedy navrhovateľovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia taktiež podľa neho nemožno považovať deň, kedy navrhovateľ konanie odporcu pochopil, ale už deň, v ktorý boli odporcovi na jeho účet pripísané peňažné prostriedky, pretože už v tento deň muselo byť odporcovi zrejmé, kto sa na jeho úkor obohatil. Preto aj v prípade nepreukázania tvrdení odporcu bolo podľa neho nutné považovať nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 33,19 € za premlčaný a z tohto dôvodu by nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že právny základ navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie istiny 33,19 € nikdy neexistoval a preto nemohol navrhovateľovi vzniknúť ani nárok na zaplatenie nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s jeho uplatnením, preto návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť, resp. zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nedoručil mu žiadané dôkazy, ako s prehlásením sestry odporcu, k oboznámeniu sa s nimi. Uviedol, že na žiadnom dare pre rodinného príslušníka odporca sa nedohodol a nikdy žiadny dar vo forme RAM do PC neodovzdal. Označil tvrdenia odporcu za nepravdivé a účelové, opreté o krivé prehlásenie jeho sestry, ktoré považoval za nedôveryhodné, a o odporcom sfalšovanú emailovú komunikáciu. Uviedol, že sama sestra odporcu ho pripravila o veľké finančné prostriedky a žaluje ju v inom konaní. Jemu odporca prisľúbil, že mu zabezpečí RAM pamäť do jeho PC za cenu neprevyšujúcu vtedy 1.000,- Sk, čo počul aj T.. C. a na pojednávaniach to aj uviedol a odporca si vyjadrenia o dare vymyslel až po tom, ako začal vo februári 2010 peniaze požadovať. Za falzifikát považoval aj mailovú komunikáciu doloženú odporcom. Uviedol, že nakoľko vedel, že odporca má živnosť na kúpu PC komponentov a on potreboval RAM pamäť do svojho súkromného PC, tak sa dohodli, že mu ju zabezpečí, v žiadnom prípade nešlo o dar pre jeho sestru, resp. že ju jej mal dať spolu s odporcom. O tom, že sa odporca bezdôvodne obohatil, sa dozvedel z jeho konania po 23.3.2010, keď nereagoval na jeho písomné výzvy, do tej doby skutočnosť, že mu nedodal ním objednaný tovar považoval za jeho ohľaduplnosť voči jeho ťažkému emočnému stavu po tom, ako ho jeho sestra podviedla v partnerskom vzťahu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že jeho tvrdenia vyvracia aj skutočnosť, že ním poukázaná suma bola nižšia ako cena, za ktorú odporca nejakú RAM zakúpil. Skutočnosť, že sa s odporcom na žiadnom dare nedohodli, preukazuje aj ním doložená mailová komunikácia a odporca doložil upravené emaily. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s ním predloženou kódovou verziou emailu od spoločnosti Google, v ktorej nie je žiadna zmienka o akomsi darovaní, či sestre odporcu a podľa neho pochybil, keď mu nesprístupnil odporcom založené dôkazy. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvého stupňa, že malo ísť o jeho „vtedajšiu priateľku“, pretože vtedy s ňou nemal partnerský vzťah. Cenu, ktorú odporca platil, nepoznal, avšak sľúbil mu, že to bude pre neho do 1.000,- Sk a faktúra, ktorú predložil, nedokazuje, že to bola RAM, na ktorej sa pre jeho PC dohodli, dohoda bola kúpiť RAM so 1.000,- Sk a odovzdať mu ju, čas nešpecifikoval. Poukázal tiež na to že návrh na súd podal v dvojročnej subjektívnej lehote, nakoľko o tom, že sa odporca na jeho úkor obohatil, sa dozvedel po 22.2.2010 a v období, kedy mal ešte s odporcom korektný vzťah, reálne nemohol predpokladať, že tento má úmysel sa na jeho úkor obohatiť. K odporcovi priznanej náhrade trov konania uviedol, že tieto sú neúmerne premrštené a účelovo neúmerné, keď odporca si vybral zástupcu zo vzdialeného regiónu, čí sa navýšili náklady konania. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že navrhovateľ sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zabezpečením daru pre jeho sestru M.. J. Š., ktorá bola v danom čase priateľkou navrhovateľa. Predmetnú sumu po dohode s navrhovateľom použil na nákup tohto daru pre jeho sestru, a to operačnú pamäť RAM do jej notebooku, čo preukázal aj e-mailovou komunikáciou medzi ním a navrhovateľom, ktorý práve na rozdiel od neho doložil maily naskenované a opätovne vytlačené, ktoré práve na rozdiel od ním doložených mailov vzbudzujú pochybnosti o ich pôvode. Poukázal na email zaslaný navrhovateľovi dňa 16.12.2008 o 21.03 hod, ktorý bol odpoveďou na navrhovateľov email zo dňa 16.12.2008 o 19.59 hod. Nárok navrhovateľa považoval aj v prípade, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu, za premlčaný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Navrhovateľ svoj nárok vyvodzoval z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane odporcu vzniknúť tým, že na jeho účet zaslal sumu 33,19 € za tým účelom, aby mu zakúpil pre neho do jeho PC operačnú pamäť zn. Kingston RAM, avšak odporca mu ju nezakúpil a ani mu nevrátil peniaze. Taktiež požadoval od odporcu náklady v sume 107,- € vzniknuté mu za cestu z miesta jeho bydliska do Bratislavy, kde sa chcel s odporcom dohodnúť a na poštovnom 2,- €. Termín odovzdania predmetného tovaru nebol dohodnutý a nakoľko do toho prišiel jeho rozchod so sestrou odporcu, s ktorou končil vzťah v období decembra 2008, z čoho bol psychicky frustrovaný, danú vec s odporcom neriešil. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ zaslal na účet odporcu sumu 33,19 €, avšak sporným zostalo, za akým účelom bola táto suma navrhovateľom na účet odporcu zaslaná, keďže tvrdenie navrhovateľom vyvracal odporca tým, že v čase, keď sa mala operačná pamäť do PC zakúpiť, navrhovateľ chodil s jeho sestrou a na základe dohody s navrhovateľom mala byť táto zakúpená ako spoločný dar na Vianoce 2008 pre jeho sestru a keďže mal v tom čase živnosť na nákup PC techniky, mal to zrealizovať on a konkrétna PC pamäť bola jeho sestre aj odovzdaná na Vianoce 2008. Týmto tvrdeniam odporcu nasvedčovala aj mailová komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom, najmä mail zo dňa 16.12.2008, v ktorom sa navrhovateľ pýtal na číslo účtu odporcu a aká je suma spolupodielu na J. ramke a mailová odpoveď odporcu navrhovateľovi z toho istého dňa, v ktorej mu odporca odpovedal, že to objednal a zatiaľ mu má navrhovateľ poslať 1.000,- Sk na jeho účet, ktorého číslo mu uviedol a jeho tvrdenie potvrdila v písomnom prehlásení aj sestra odporcu, ktorá uviedla, že operačnú pamäť RAM do jej notebooku dostala ako spoločný vianočný darček od navrhovateľa a odporcu. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p.). Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Sú to vždy určité skutkové okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie súdu a na základe ktorých sa účastník domáha svojho práva. Preto vymedzenie predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí aj od účastníkov konania, od ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli/okrem výnimiek poľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p.). Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 100 ods. 1 O.s.p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia a dôkazná povinnosť znamená, že na preukázanie týchto tvrdení musí označiť dôkazy a len ak týmito preukáže svoje tvrdenia, možno hovoriť o tom, že uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Navrhovateľ svoje tvrdenia, že odporcovi previedol na jeho účet sumu 33,19 € za tým účelom, aby pre neho zakúpil do jeho PC uvedenú ramku nepreukázal vzhľadom na vyššie uvedené, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno a nedošlo k preukázaniu jeho nároku voči odporcovi na vrátenie uvedenej sumy, o ktorú sa mal na jeho úkor odporca obohatiť. Jeho tvrdenie v odvolaní, že odporcom došlo k úprave mailovej komunikácie, nebolo dôvodné, ani jeho námietka, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom na pojednávaní dňa 4.2.2013, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku, účastníci uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a boli súdom prvého stupňa riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Dôvodná nebola ani námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa mu nedoručil žiadané dôkazy s prehlásením sestry odporcu, k oboznámeniu sa s nimi, nakoľko ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.9.2012, tieto doklady doložené odporcom do spisu boli poskytnuté navrhovateľovi k nahliadnutiu, takže sa k nim mal možnosť vyjadriť. Pokiaľ poukazoval na vyjadrenie T.. Ľ. C.Č. v Čestnom prehlásení, ktorý podľa neho mal preukázať, že ním uvedenú dohodu s odporcom uzavrel, z toho ním doloženého dôkazu to nevyplýva, pretože tento len prehlásil, že cestoval s navrhovateľom za odporcom do Bratislavy a že bol svedkom toho, ako navrhovateľ zaslal poštou dva listy odporcovi so žiadosťou o vrátenie peňazí za ním zaplatenú operačnú RAM pamäť (čo však nepreukazuje, že žiadal vrátiť peniaze z dôvodu, že pre neho odporca RAM pamäť do jeho počítača nezakúpil a požadovať vrátenie peňazí mohol aj z dôvodu, že so sestrou odporcu došlo k ukončeniu ich vzťahu) a že si mal u odporcu objednať operačnú pamäť do svojho počítača, mal vedieť od navrhovateľa len sprostredkovane, ale nebol priamym svedkom takejto dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi a taktiež sa možno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ by aj bol preukázaný, navrhovateľom by bol uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, pričom odporca vzniesol aj námietku premlčania, keď nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, sa dozvedel až po 22.2.2010 po tom, ako odporcu žiadal o doriešenie obchodu, ale stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb, a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 16,60 €, režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH v sume 4,88 €, spolu v sume 29,29 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.