Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/193/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212209810 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212209810.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: A. H., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, R., zast. JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom Krajinská 30, Bratislava, proti odporkyni: Q. H., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, R., zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o určenie, že odporkyňa nie je výlučnou vlastníčkou, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. decembra 2013 č.k. 16C 144/2012-166 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa domáhajúceho sa určenia, že nehnuteľnosť - rozostavaný rodinný dom, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov, pod č. k. E.-X/JVA-X Q. N. XX.XX.XXXX, E. na U. H. na M. Č.. XXXX H. L.. Ú.. A. D.. Č.. XXXX/X Q. o výmere 584 m2 patril v čase právoplatnosti rozsudku OS Bratislava II zo dňa 13.06.2011, sp. zn. 20C/79/2011, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a že odporkyňa nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 367,50 € a na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 €. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého dňa 20.02.2009 bola na stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov účastníkmi konania podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia s predpokladaným termínom dokončenia stavby, november 2010. Stavba sa mala uskutočniť na parc. č. XXXX/X H. na M. Č.. XXXX ako záhrada o výmere 584 m2, v k. ú. Ružinov, ktorej výlučnou vlastníčkou bola odporkyňa. Napriek tomu, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia podali obaja účastníci konania, stavebný - 2 - úrad vydal, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. k. E.-X/JVA-X Q. N. XX.XX.XXXX stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2009, iba odporkyni. Dňa 17.05.2011 bola na stavebný úrad podaná oboma účastníkmi žiadosť o zmenu stavebníka s tým, že stavebníkmi rodinného domu búdu obaja účastníci konania. Dňa 11.03.2011 účastníci uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, v k. ú. Ružinov, parc. č. XXXX/X Q. o výmere 584 m2 na ktorej stojí rozostavaný dom stal v ideálnej 1 z celku, navrhovateľ. Dňa 09.02.2012 doručila odporkyňa stavebnému úradu podanie, ktorým vzala späť žiadosť o zmenu stavebníka zo dňa XX.XX.XXXX. Mestská časť Bratislava - Ružinov vydala dňa XX.XX.XXXX pod č. k. E. rozhodnutie, ktorým odkázala navrhovateľa ako účastníka kolaudačného konania č. E. XXXX/XXXX/ JVA na súd a uložila mu povinnosť, aby do 60 dní odo dňa obdržania písomnosti podal na stavebný úrad dôkaz o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie o námietke, vyplývajúcej z vlastníckych práv, o ktorých prináleží rozhodnúť súdu. Rozhodnutia, že nehnuteľnosť nesporne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. účastníkov konania, keďže rozostavaný dom stojaci na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX H. L.. Ú.. A., záhrada o výmere 584 m2 stavali obaja počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, sa navrhovateľ domáhal na základe toho, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava B., D. N. XX.XX.XXXX došlo k rozvodu manželstva. Naliehavý právny záujem na určení práva navrhovateľ vidí v tom, že iba na základe deklaratórneho rozhodnutia súdu môže byť v kolaudačnom konaní vydané rozhodnutie, že obaja účastníci konania boli stavebníci, že sú teda bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a potom môže byť prevedený i zápis na LV a to tak, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v pomere 1/1 z celku budú účastníci. Odporkyňa poprela osvedčenie naliehavého právneho záujmu navrhovateľom, ktorý má možnosť podať na súd žalobu na plnenie, teda žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aj z dôvodu, že stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie nie sú dokladmi vlastníctva. Potvrdila, že o vydanie stavebného povolenia požiadali stavebný úrad obaja, ale že bolo vydané iba na ňu, nakoľko navrhovateľ nevlastnil pozemok, na ktorom sa mala stavba realizovať a ani nepreukázal súhlas vlastníka pozemku so stavbou na tomto pozemku. Stavebné povolenie, vydané dňa XX.XX.XXXX po Č.. E.-X/ JVA-X, E. E. D. N. XX.XX.XXXX a navrhovateľ sa proti nemu neodvolal. Poukázala na skutočnosť, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia stavebný úrad neskúma vlastnícke práva, ani pomer k stavbe, ale skúma či stavba spĺňa podmienky na trvalé užívanie a či bola vyhotovená v súlade so stavebným povolením. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. j. E. XXXX/XXXX/X/JVA zo dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľ ako účastník kolaudačného konania odkázaný na súd, aby v lehote 60 dní odo dňa obdržania písomnosti podal na stavebný úrad dôkaz o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie podliehajúce občiansko-právnej úprave, t.j. námietke, ktorá vyplýva z vlastníckych práv o ktorých prináleží rozhodnúť súdu. Zároveň Stavebný úrad podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona prerušil kolaudačné konanie až do právoplatného rozhodnutia súdu v spornej veci. Dňa 16.11.2012 bolo stavebným úradom - 3 - vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým stavebný úrad povolil užívať stavbu obom účastníkom konania. Prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení podľa petitu jeho návrhu, pretože na jeho právnom postavení by sa v prípade vyhovujúceho rozhodnutia nič nezmenilo. Zmeny svojho právneho postavenia sa mohol domáhať žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde by súd musel skúmal či táto nehnuteľnosť je predmetom BSM alebo nie. V takomto konaní by navrhovateľ musel označiť všetky veci, ktoré podľa jeho názoru patria do BSM to znamená aj predmetný rodinný dom. Je nesporné, že odporkyňa nespochybňuje, že rozostavaný rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho teda vyplýva, že nepopiera existenciu práva navrhovateľa a súčasne Správa katastra nehnuteľností by nevykonala negatórny zápis, to znamená že na základe takéhoto rozhodnutia by nedošlo k zapísaniu navrhovateľa ako spoluvlastníka rozostavaného rodinného domu. Súd sa taktiež stotožnil s právnou argumentáciou odporkyne, a to že vydaním stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia sa nezakladá vlastnícke právo. Vzhľadom k neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovaných určovacích petitoch súd návrh zamietol a o náhrade trov konania priznaných odporkyni rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a odporkyni priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 eur za rok 2012, pri hodnote 60,07 eur za rok 2013 vychádzajúc z hodnoty veci (§ 10 ods. 1 vyhlášky). Odmenu za 2 úkony právnej služby nepriznal, nakoľko ich nie je možné považovať za úkony vo veci samej a nešlo o úkony urobené na podnet súdu. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 € rozhodol súd podľa § 5 ods.1písm.a) a § 13 ods.1 zák.č.71/1992 Zb. položky 1 písm.b) sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu rozšírenia návrhu o ďalší určovací petit. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, uviedol že súd síce dostatočne zistil skutkový stav vo veci, no nesprávne vec po právnej stránke posúdil a vyvodil nesprávne právne závery. K podaniu návrhu na súd, navrhovateľa donútil stavebný úrad, ktorý kvôli rozhodnutiu súdu o vlastníctve nehnuteľnosti prerušil kolaudačné konanie. Ak by žalobu nepodal, stavebný úrad by po márnom uplynutí lehoty 60 dní pokračoval v kolaudačnom konaní a skolaudoval dom už hotový výlučne na odporkyňu, ktorá síce spoluvlastníctvo nepopierala ale odmietla skolaudovanie domu na oboch účastníkov. Inú žalobu ako určovaciu podľa § 80 písm. c/ na deklarovanie, že rozostavaná stavba patrí do BSM preto podať nemohol. K ďalšiemu petitu o ktorý návrh rozšíril, uviedol že v prípade jeho vyhoveniu by síce navrhovateľ do LV zapísaný nebol, ale odporkyňa by z neho bola vyčiarknutá. Za najabsurdnejšie zo strany súdu v odôvodnení rozsudku považuje tvrdenie a „pobádanie “, že navrhovateľ sa mohol domáhať zmeny svojho právneho postavenia žalobou o vyporiadanie BSM, kde by súd musel skúmať, či táto nehnuteľnosť je predmetom BSM alebo nie. V takomto konaní by navrhovateľ musel označiť všetky veci, ktoré podľa jeho názoru patria do BSM, to znamená aj predmetný rodinný dom. Navrhovateľ sa ale o vyporiadanie BSM s odporkyňou súdiť nechce a keď nie je ako spoluvlastník zapísaný na LV, nemôže s odporkyňou uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM. - 4 - Teda rozhodnutie súdu uprelo navrhovateľovi právo uzavrieť dohodu a prinútilo ho podať žalobu o vyporiadaní BSM. Ešte komickejšie potom vyznieva otázka ako sa má navrhovateľ zachovať pri zákonnej fikcii, ktorá nastane po 3 rokoch, keď nebude robiť nič. Súdiť sa nechcel, dohodu uzavrieť nemohol, 3 roky nerobil nič za stavu že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a stavebné aj kolaudačné rozhodnutie je na ňu. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku v merite veci správny, čo viedlo odvolací súd v tejto časti k jeho potvrdeniu, v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Podľa § 1 ods. 1 zák. č 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 162/1995“), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Podľa § 4 ods. 1 zák. č 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 22 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Zb. v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmene hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom - 5 - sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Zb. ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Podľa § 35 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Podľa § 35 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Zb. návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať okrem iného aj verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je z procesného hľadiska jednak vecná legitimácia účastníkov konania, t. j. hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku a súčasne preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktorého určenie v danom prípade ide alebo subjekt, ktorého právne postavenie môže byť priamo dotknuté určením existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou. V prejednávanej veci sa navrhovateľ po upravení žalobného petitu domáhal určenia, že nehnuteľnosť, rozostavaný rodinný dom, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov, pod č. k. E.-X/JVA-X Q. N. XX.XX.XXXX, stojaci na nehnuteľnosti vedenej na M. Č.. XXXX L.. Ú.. A. D.. Č.. XXXX/X záhrada o výmere 584 m2 patril v čase právoplatnosti rozsudku OS Bratislava B. Q. N. XX.XX.XXXX, E.. Q.. XXC/XX/XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a určenia že odporkyňa nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Podľa zápisu v Katastri nehnuteľností (M. Č.. XXXX) vlastnícke právo k predmetu sporu svedčí odporkyni a tak obaja účastníci sporu sú ako manželia vecne legitimovaní na jeho prejednanie. Druhou procesnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby sa súd vôbec mohol zaoberať vecou samou, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorej preukázanie sa vždy spája s konkrétnym určovacím výrokom. Navrhovateľ danosť naliehavého právneho záujmu odôvodnil skutočnosťou, že k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti môže dôjsť len na základe požadovaného súdneho rozhodnutia. Odporkyňa je však presvedčená, že existencia naliehavého právneho záujmu je vylúčená jej nepopieraním, že dom patrí do BSM a nakoľko podala návrh na vyporiadanie BSM vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa bude riešiť v tomto konaní. - 6 - Podmienka danosti naliehavého právneho záujmu bude spravidla splnená najmä vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo jeho právne postavenie neisté a naopak, naliehavý právny záujem nebude spravidla daný v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za súčasného predpokladu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou a zamietavé rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre jej opätovné uplatnenie, ak tvrdený naliehavý právny záujem vychádza z iných, resp. ďalších skutočností, ktoré nastali až po právoplatnosti rozhodnutia, a ktoré predstavujú zásadne iný pohľad na právne postavenie alebo ohrozenie práv navrhovateľa. Vzhľadom na charakter sporu je v danom prípade zrejmé, že podanie žaloby na plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou, je vylúčené. Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je preto dôležité zodpovedanie otázky, či výroky súdneho rozhodnutia, ktorých sa navrhovateľ určovacou žalobou domáha, sú spôsobilé ovplyvniť jeho právne postavenie a viesť k zmene jeho práv a povinností v hmotnoprávnych vzťahoch. Podľa navrhovateľa je naliehavý právny záujem určovacej žaloby v oboch výrokoch, ktorých sa podanou žalobou domáha, odôvodnený nevyhnutnou potrebou súdneho rozhodnutia ako podkladu pre vykonanie zmeny zápisu spoluvlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Odvolací súd má za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bolo platne uzavreté manželstvo, ktoré trvalo v čase vydania stavebného povolenia, dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava B., N. XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Nadobúdanie majetku za trvania manželstva sa spravuje osobitným režimom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorého patrí majetok nadobudnutý manželmi počas trvania manželstva. Výrok súdneho rozhodnutia ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého rozsah je daný zákonom, nie je spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, nakoľko takto formulovaný žalobný petit by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní nemohol byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Obdobné platí aj pre ďalší určovací výrok, že odporkyňa nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti Pri určovacích žalobách môže existovať záujem účastníkov na vyjasnení sporných vzťahov aj voči príslušnému katastru nehnuteľnosti, avšak vtedy je potrebné skúmať, či na základe - 7 - určujúceho rozhodnutia súdu dôjde k vykonaniu zápisu, teda k zmene zápisu v osobe vlastníka v katastri nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľ súčasne sporuje skutočnosť, že na liste vlastníctva mali byť zapísaní obaja manželia ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a určovacou žalobou sa domáha zosúladenia skutkového a právneho stavu, musí navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia (žalobný petit) byť spôsobilý na vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti (§ 35 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Zb.). V danom prípade by však výrok rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, neviedol k zaevidovaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností aj v prospech navrhovateľa. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu a ako výlučný vlastník nehnuteľnosti bola v katastri nehnuteľností zapísaná odporkyňa. Súd však takýmto rozhodnutím o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je viazaný a je oprávnený samostatne riešiť otázku vlastníckeho práva, pri posúdení ktorej sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V danom prípade skutkový stav, na základe ktorého bola do katastra nehnuteľností zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti odporkyňa na základe stavebného povolenia č. E.-X/JVA-X Q. N. XX.XX.XXXX je v rozpore so stavom právnym, nakoľko stavebné povolenie bolo vydané za trvania manželstva a s realizáciou stavby, obsahujúcou prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle slova, so zadaním ktorej sa začalo v čase trvania manželského zväzku s navrhovateľom. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je preto daný zákonom, prípadne môže byť modifikovaný vzájomnou dohodou oboch manželov, nie však jednostranným prejavom vôle jedného z nich. Ak teda je odporkyňa na liste vlastníctva zapísaná ako výlučná vlastníčka stavby i bez ohľadu na to, že výlučne na jej meno bolo vydané stavebné aj kolaudačné rozhodnutie, bude len na posúdení súdu určiť, či stavba domu sa stala súčasťou masy BSM, v zmysle § 143 Obč. zák. jej vznikom a vybudovaním v čase trvania manželstva. Na túto otázku určovací výrok súdu nemôže dať odpoveď ani z hľadiska posúdenia či uvedená stavba patrí do BSM a ani požadovaný výrok ( negatórny ), že odporkyňa nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Odpoveď na danú otázku môže poskytnúť len konanie o vyporiadanie BSM v ktorom súd bude povinný skúmať okamih vzniku vlastníckeho práva k stavbe. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na priame deklarovanie odporkyne v konaní, že vzťah bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov k stavbe nepopiera a nespochybňuje. V konaní sa nepreukázalo, že by si manželia dohodou určili iný právny režim majetku nadobúdaného za trvania manželstva. Na vznesené námietky navrhovateľa, že odporkyňa za daného stavu môže vlastnícke práva k uvedenej nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu, odvolací súd uvádza, že predaj nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve je však dispozíciou vybočujúcou z obvyklej správy majetku oboch manželov. Zákonnou podmienkou pre platnosť prevodu nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je súhlas druhého z manželov s prevodom, ktorý nemusí byť aj účastníkom právneho úkonu, ku ktorému dáva súhlas. Pokiaľ by teda chcela odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť predať, musela by mať predchádzajúci súhlas navrhovateľa. Absencia súhlasu navrhovateľa ako bezpodielového spoluvlastníka prevádzanej nehnuteľnosti by mala za následok neplatnosť zmluvy. - 8 - Závery súdu prvého stupňa sú teda správne, nakoľko vyhovením návrhu navrhovateľa by sa jeho právne postavenie nezmenilo. Vydanie stavebného a ani kolaudačného rozhodnutia nezakladá vlastnícke právo a rozsudok s určovacím výrokom, ktorého sa navrhovateľ domáha, by nemohol byť vkladu schopnou listinou na zvrátenie postavenia navrhovateľa v zápise na LV. Výrok rozsudku súdu má konštitutívny charakter (tak ako ním narába navrhovateľ) a naopak zápis v katastri nehnuteľností len deklaruje určité skutočnosti, ktoré sa dajú zmeniť výrokom súdu, ale nie určovacím v znení akého sa navrhovateľ domáha. Odporkyňa, ktorá bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nepopiera uviedla, že podala návrh na vyporiadanie BSM a takýto konštitutívny výrok súdu bude vkladu schopnou listinou na zápis zmien v katastri nehnuteľností. Odvolací súd dopĺňa, že odvolacie dôvody navrhovateľa sú potom ako celok vo veci irelevantné, nakoľko úvahy o nezáujme navrhovateľa na riešení vyporiadania BSM cestou súdu a hypotézy o tom, čo nastane, keď BSM navrhovateľ v priebehu troch rokov nebude riešiť, nemôžu vôbec žiadnym spôsobom zmeniť daný právny stav a jeho nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovaných určovacích petitoch. Nakoľko nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou a zamietavé rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu v danom prípade netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre jej opätovné uplatnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd okrajovo, nakoľko v časti trov konania prvostupňové rozhodnutie napadnuté nebolo, uvádza, že súd prvého stupňa správne priznanú náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako jednu trinástinu výpočtového základu (ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami) podložil nesprávnym znením zákonných ustanovení, konkrétne § 10 ods. 1 vyhlášky s uvedením priznania tarifnej hodnoty veci vychádzajúc z hodnoty veci. Náhradu trov odvolacieho konania úspešnej odporkyni pre jej neuplatnenie nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.