Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/208/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212212968 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212212968.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a Mgr. Anna Križáková v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, Karadžičova ul. č. 8, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova ul. č. 8, Bratislava, proti žalovanej: Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. J.. Č.. XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká ul. č. 16, Prešov, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP č. 7, Stropkov, o zaplatenie istiny 7. 369, 76 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. novembra 2012, č. k. 51C/186/2012 - 51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. decembra 2013, č. k. 51C/186/2012 - 76 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 7. 369, 76 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7. 369, 76 eur od 14. 04. 2010 do zaplatenia a zároveň žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 442 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 881, 88 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 101 ods. 2 O. s. p., § 369 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovanej bol právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka a. s.) poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8. 298, 48 eur, na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 05-0000306519, ktorú dňa 26. 04. 2005 uzavreli a ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť šesťdesiatimi mesačnými splátkami vo výške 189, 21 eur (5. 700,- Sk), pričom splatnosť poslednej splátky úveru bola ku dňu 13. 04. 2010 a nakoľko žalovaná svoj záväzok pravidelne uhrádzať mesačné splátky nesplnila, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zostatku úveru vo výške žalovanej istiny. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi uznala dňa 17. 06. 2011 a zaviazala sa, že do 30. 06. 2011 zaplatí svoj záväzok splátkami vo výške 200 eur mesačne, ktorý však nedodržala. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa, že sa nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, tvrdiaceho, že k uznaniu záväzku žalovanou došlo použitím ľsti, uvedenia do omylu a nekalých obchodných praktík v rozpore s dobrými mravmi žalobcom, nakoľko uvedené tvrdenia vedľajší účastník ničím nepreukázal a zároveň sa nestotožnil s jeho tvrdením o neprijateľnej podmienke, nakoľko uznanie dlhu je samostatný jednostranný právny úkon vymedzený v Občianskom zákonníku a preto ho nie je možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu (ani dodatok k nej) a zároveň považovať za neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý navrhol prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že argument súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že vo vzťahu k Dohode o uznaní dlhu, je z konaní vedených týmto súdom oboznámený s argumentáciou vedľajšieho účastníka vo vzťahu k predmetnej dohode, keď vedľajší účastník v prebiehajúcich konaniach opakovane uvádza, že v prípade tejto dohody ide o formulár, vopred pripravený žalobcom pre žalovanú a preto podľa neho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, teda ide o zmluvné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné a je nelogické a vylúčené, aby žalovaná ako spotrebiteľ, ak by mala vedomosť o stave veci, mala záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty na 10 rokov, keď uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi a žalobca použil lesť a využil omyl žalovanej v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom, považuje za preňho nevídaný úkaz v slovenskom súdnictve, kedy sudca presne predvída, ako bude účastník na určitý dôkaz reagovať. Poukázal na skutočnosť, že ide o bezprecedentnú svojvôľu sudkyne, nakoľko vedľajší účastník v tomto konaní ani jedno takéto vyjadrenie vo vzťahu k obdobnej formulárovej dohode nepodal s tým, že by bolo vhodné, aby súd postoj vedľajšieho účastníka neprejudikoval. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevenoval pri svojom rozhodovaní pozornosť tomu, či nedošlo k predčasnej splatnosti celého úveru, okolnosť ktorá je mimoriadne dôležitá pre posúdenie lehoty, od ktorej je potrebné priznať úroky z omeškania, ako aj pre posúdenie prípadného premlčania pohľadávky. Výrok vo veci samej napadnutého rozsudku považoval vedľajší účastník za nepresvedčivý a nepodložený žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by bolo potrebné nárok žalobcu považovať za preukázaný. Uviedol, že môže byť právom znepokojený a až rozhorčený spôsobom, akým senát 51C súdu prvého stupňa rozhoduje o trovách konania vo veciach, v ktorých ako vedľajší účastník na podporu žalovaného spotrebiteľa vystupuje s tým, že vo vzťahu k povinnosti vedľajšieho účastníka, ktorý je bezmajetný, konajúci v mene verejného záujmu, je rozhodovanie o trovách konania preňho likvidačné. Uviedol, že súd prvého stupňa dôsledne háji záujmy dodávateľov, až sa čuduje, že ide o súd v členskej krajine Európskej únie, pre ktorú by mali byť záväzné právne akty Európskej únie aj základné princípy stanovené v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a č. 38 Charty základných práv EÚ. Vedľajší účastník vo svojom odvolaní uviedol, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou a zároveň poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov v Slovenskej republike, ktorými mu trovy konania priznané boli. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že žiada odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej odmietnuť v časti napadnutého rozsudku vo výroku vo veci samej podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. a v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny v celom rozsahu s tým, že vedľajší účastník, domáhajúci sa náhrady trov konania vôbec nereflektuje na skutočnosť, že žalovaná bola v predmetnej veci neúspešná v celom rozsahu a preto nie sú u nej splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania. Žalovaná sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila a ako z obsahu spisu vyplýva, napadnutý rozsudok jej bol doručený uložením na pošte (č. l. 63 spisu). Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.10.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. marca 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. V konaní nebola spornou otázka uzavretia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby dňa 26. 04. 2005 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, číslo zmluvy 05-0000306519, v súlade s ktorou vznikla žalovanej zmluvne dohodnutá povinnosť zaplatiť poskytnutý úver vo výške 8. 298, 48 eur, 60 - timi mesačnými splátkami vo výške 5. 700,- Sk mesačne (189, 21 eur) a zároveň z listinných dôkazov predložených žalobcom bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná svoj dlh riadne a včas neplnila, ako i skutočnosť, že dňa 17. 06. 2011 písomne uznala svoj záväzok vo výške v konaní uplatnenej istiny Uznaním záväzku a dohode o splatení záväzku, avšak ani povinnosť, na ktorú sa zaviazala uznaním dlhu, splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami v sume 200 eur, si žalovaná nesplnila. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru a napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu aj s príslušenstvom. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu žiadajúceho odvolanie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil svojim písomným podaním dňa 29. 06. 2012 odmietnuť z dôvodu, že bol podaný neoprávnenou osobou, nakoľko v posudzovanej veci rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom dňa 21. novembra 2012, žalovanej bol rozsudok doručený 23. 01. 2013 podľa § 47 ods. 2 O. s. p., pričom žalovaná proti rozsudku odvolanie nepodala a vzhľadom na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, súd prvého stupňa zisťoval stanovisko hlavného účastníka, t. j. žalovanej, či súhlasí s prejavom vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bola výzva súdu doručená podľa § 47 ods. 2 O. s. p. dňa 04. 04. 2013 s poučením, že v prípade, ak sa žalovaná v stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať súd za to, že proti podanému odvolaniu námietky nemá, t. j. s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí. Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. V zmysle citovaného ustanovenia § 201 O. s. p. odvolanie môže podať aj vedľajší účastník za splnenia tam uvedeného predpokladu s obmedzením, že jeho úkon nemôže odporovať úkonu účastníka, na strane ktorého vystupuje. Vzhľadom na nesprávnu formuláciu výzvy súdu prvého stupňa, nebolo možné odvolanie vedľajšieho účastníka proti prvostupňovému rozsudku odmietnuť, keďže skutočnosť, že sa žalovaná nevyjadrila a neuviedla, či s odvolaním súhlasí, alebo nesúhlasí, znamená, že proti odvolaniu vedľajšieho účastníka námietky nemá a iba v prípade, ak účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je možné odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť, keďže bez tohto súhlasu je právne neúčinné. Odvolací súd považuje v súvislosti s námietkami vedľajšieho účastníka v podanom odvolaní za potrebné uviesť, že skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na jemu známu argumentáciu vedľajšieho účastníka (toho istého) z iných konaní vedených na tomto súde, týkajúcu sa Dohody o uznaní dlhu, v ktorej tvrdí, že ide o predformulovanú dohodu predstavujúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým, že v priebehu konania v tejto právnej veci túto argumentáciu vôbec nepoužil a preto ide o nevídaný úkaz v slovenskom súdnictve, kedy sudca predvída, ako bude na určitý dôkaz reagovať účastník, resp. ide o bezprecedentnú svojvôľu konajúcej sudkyne, svojvôľu sudkyne v žiadnom prípade znamenať nemôže, nakoľko pokiaľ poukázala na znalosti získané jej rozhodovacou činnosťou v právnych veciach založeným na rovnakom skutkovom základe (uzavretá zmluva o úvere, neplnenie si povinností z nej dlžníkom, podpísanie Dohody o uznaní dlhu dlžníkom) a tým aj rovnakú (totožnú) právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka k danej dohode, súd prvého stupňa napriek tomu, že v danej právnej veci túto argumentáciu vedľajší účastník nepoužil, iba kvalifikoval jemu všeobecne známe skutočnosti, keďže ich vedľajší účastník na strane spotrebiteľa v konaniach permanentne uvádza. K tvrdeniu vedľajšieho účastníka v podanom odvolaní vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o trovách konania, že je právom znepokojený ba až rozhorčený, akým senát 51C Okresného súdu Bratislava II rozhoduje o trovách konania vo veciach, v ktorých vedľajší účastník vystupuje na podporu žalovaného spotrebiteľa, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi (IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť vedľajšieho účastníka na skutočnosť, že v prejednávanej veci bola žalovaná vo veci samej neúspešná a preto má účastník, ktorý v spore uspel, t. j. žalobca, právo na náhradu trov tohto konania. Ide totiž o zásadu zodpovednosti za výsledok alebo zásada úspechu ako základného princípu určujúceho, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Táto zásada sa vzťahuje iba na sporové konanie a predpokladmi, splnením ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, je plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného preto vyplýva, že nakoľko bola žalovaná ako hlavný účastník v konaní neúspešná a teda aj vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jej strane, rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, keď žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s úspešným uplatnením práva v konaní vznikli. Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p., na ktoré aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.