Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/493/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213856 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212213856.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. H., nar. XX.X.XXXX, Y. Š. XXX, J., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti odporcovi: Provident Financial s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731, zast. De minimis spol. s r.o., Mateja Bela 6, Bratislava, IČO: 36868949 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 178,44 eur a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 09.12.2013, č.k. 14C/69/2012-297, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave späťvzatie návrhu p r i p ú š ť a , rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2013, č.k. 14C/69/2012-297 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zamietol a zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 755,21 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 31.10.2008 na sumu 7.000,- Sk (232,36 eur), ktorej súčasťou bola i zmluva o zabezpečení splátok úveru vo výške 3.311,- Sk (109,91 eur), bola uzavretá riadne, súd nevzal v úvahu tvrdenie navrhovateľky, že si zmluvu riadne neprečítala a že sa o podmienkach dozvedela až dodatočne, z dôvodu že všetky potrebné údaje boli na predmetnej zmluve vyznačené čitateľne a zmluva neobsahovala ani úplne drobné písmenká, ktoré by boli ťažko čitateľné. Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva nebola v rozpore s dobrými mravmi. Tiež navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by zmluva bola uzatvorená vo finančnej tiesni. Navrhovateľka celú dlžnú sumu odporcovi uhradila. Súd prvého stupňa prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu a nárok navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 755,21 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvému stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a z toho dôvodu i vec nesprávne právne posúdil, keď v odôvodnení sa zaoberal len nepriznaním bezdôvodného obohatenia. Mala za to, že nárok nie je premlčaný ani v subjektívnej premlčacej lehote a následne poukázala i na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. Zároveň vzniesla pochybnosti o účelnosti nákladov na cestovné. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podaním zo dňa 18.07.2014, doručený súdu prvého stupňa 22.07.2014 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala svoj návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 178,44 eur a určenie, že administratívny poplatok je neprijateľný, ako aj o určenie, že poplatok za zabezpečenie splátok úveru nad 5 % je neprijateľný, v celom rozsahu späť. Žiadala, aby odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, konanie vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/69/2012 zastavil a zároveň, aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd písomným podaním, výzvou zo dňa 23.09.2014 vyzval zástupcu odporcu, aby sa k späťvzatiu návrhu navrhovateľky vyjadril, či súhlasí so späťvzatím návrhu a či si uplatňuje trovy konania. Zástupca odporcu písomným podaním zo dňa 1. októbra 2014, doručeným odvolaciemu súdu 06.10.2014 oznámil, že odporca v plnom rozsahu súhlasí so späťvzatím navrhovateľky zo dňa 18. júla 2014, pričom trovy konania si neuplatňuje. Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia návrhu. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Navrhovateľ môže disponovať svojim návrhom na začatie konania aj po tom, čo rozhodol súd prvého stupňa. Jeho disponovanie s návrhom je však obmedzené len do doby, pokiaľ rozhodnutie súdu prvého stupňa nenadobudne právoplatnosť. Tento dispozičný úkon navrhovateľa je účinný len za predpokladu, že ho odvolací súd pripustí. Pred rozhodnutím o pripustení späťvzatia návrhu, si musí súd vyžiadať aj stanovisko druhého účastníka k tomuto späťvzatiu návrhu a tým mu umožniť uviesť dôvody, pre ktoré s takýmto úkonom navrhovateľa nesúhlasí. Odvolací súd v takom prípade posúdi, či prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu sa zakladá na takých dôvodoch, ktoré možno považovať za vážne a pre ktoré súd späťvzatie návrhu nepripustí. V danom prípade navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania späť po tom, ako rozhodol rozsudkom zo dňa 09.12.2013 súd prvého stupňa a využila tak svoje právo disponovať s návrhom v zmysle § 208, prvá veta O.s.p.. Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľky súhlasil, pričom trovy konania si neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd späťvzatie návrhu navrhovateľky pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania, a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú právo. Ide o prípady, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť uhradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danom prípade navrhovateľka vzala svoj návrh späť po tom, ako súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý z dôvodu oprávnene uplatnenej námietke premlčania, ktorú vzniesol odporca. Navrhovateľka po rozhodnutí súdu prvého stupňa a po podaní odvolania vzala svoj návrh vo veci samej v celom rozsahu späť a preto z procesného hľadiska zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, nepreukázala, že pre správanie sa odporcu bol návrh vzatý späť, ktorý bol podaný dôvodne a teda, že by do úvahy prichádzal postup podľa § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p.. Z procesného hľadiska teda navrhovateľka zavinila, že konanie muselo byť zastavené a preto odporca mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil (viď písomné podanie zo dňa 1. októbra 2014), odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 224 ods. 1, v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.