Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/470/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215683 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212215683.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: J. V.L., X.. XX. X. XXXX, V. L. N.. F. C. X, L., proti odporcovi: SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Toplianska 5, Bratislava, IČO: 35 815 329, zastúpený Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, Krížna 17, Bratislava, o neplatnosť hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. mája 2013 č. k. 17C/128/2012-92, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa 10.05.2012 je v plnom rozsahu neplatné. Zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 244,36 € na účet advokátky JUDr. Evy Bognárovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ust. § 14 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a pre nedostatok vecnej legitimácie návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa argumentoval tým, že navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti hlasovania na schôdzi konanej dňa 10. 5. 2012, pričom ním označený odporca ako správca bytového domu sa však hlasovania aktívne nezúčastňuje ani nemá právo hlasovať. Zo znenia citovaného zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že vlastník bytu sa môže v určitých prípadoch výslovne v zákone stanovených, voči ostatným vlastníkom, v prípade prehlasovania obrátiť na súd aby o veci, o ktorej sa hlasovalo, rozhodol. Možnosť súdnej ochrany prehlasovaného vlastníka sa teda dáva voči ostatným vlastníkom, ktorý o veci hlasovali a rozhodli inak. Obdobne je tomu aj v prípade nezhôd pri spoluvlastníkoch riešených Občianskym zákonníkom. Odporca ako správca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napríklad hospodári s úhradami, fondom prevádzky, údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou, uzatvára zmluvu boli v rozsahu svojej činnosti, rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a podobne). Odporca ako správca však nehlasuje na schôdzi vlastníkov, ktorú tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom, schôdzu iba organizačne zabezpečuje. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je samo osebe dôvodom pre zamietnutie podaného návrhu súdom. Okrem uvedeného, avšak súd prvého stupňa dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona číslo 182/1993 Z.z. sa súdnej ochrany môže domáhať iba prehlasovaný vlastník bytu, ktorý má práve na schôdzach priestor aby svoje požiadavky, návrhy prezentoval (samotný navrhovateľ sa schôdzi konanej dňa 10.05.2012 nezúčastnil). Poukazujúc aj na zhodnú výpoveď účastníkov, že všetky vertikálne rozvody v bytovom dome sú vymenené, okrem bytu navrhovateľa, podľa súdu prvého stupňa vo veci absentuje aj naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha navrhovateľ. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa povinnosťou zaplatiť v konaní úspešnému odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 244,36 €. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úvodom odvolania uviedol, že podľa zákona č. 182/1993 Zb. ust. § 14 ods. 1 má právo, nie však výlučne povinnosť, „zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník domu“. Podľa názoru navrhovateľa výkon vlastníckeho práva a povinnosti zúčastňovať sa na správe domu nezakladá povinnosť vlastníkovi zúčastňovať sa na stretnutiach a zhromaždeniach vlastníkov ak mu v tom bránia objektívne skutočnosti. Vlastník má pritom právo vykonávať svoje vlastnícke právo aj formou kontroly zverejnených dokumentov na výveskách bytového domu a čerpať informácie zo zápisníc spracovaných na daných stretnutiach overených zapisovateľom. Navrhovateľ zastával názor, že tým, že sa ako navrhovateľ obrátil na súd preukázal dostatočnú aktívnu legitimáciu na rozdiel od vlastníkov pasívne hlasujúcich na schôdzi bez vyjadrenia vlastného názoru zmanipulovaných predsedajúcim schôdze. Tvrdil, že z týchto dôvodov jeho účasť na výkone správy domu spočíva v aktívnej následnej kontrole a informovania o pochybeniach správcu, pričom vo svojom návrhu sa domáha, aby súd zhodnotil neustále porušovanie zmluvy o výkone správy správcovskou spoločnosťou. Ďalej v dôvodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že sa vo svojom návrhu domáha svojho práva na odvolanie sa voči forme a obsahu zverejneného výsledku hlasovania, nie však ako sa chybne vyjadril súd, že navrhovateľ sa domáha práv prehlasovaného vlastníka. Navrhovateľ tvrdil, že rozhodnutie o zámere výmeny stupačiek bolo neplatné a za neplatné považoval aj hlasovanie o výbere zhotoviteľa. Vo vzťahu k oznámeniu výsledkov písomného hlasovania zo dňa 12.09.2011 uviedol, že, že si dovoľuje predložiť dôkaz o závažnom konaní odporcu, dokazujúci jeho neserióznosť. Podľa navrhovateľa odporca oznámenie o výsledku písomného hlasovania zverejnil bez uvedenia dátumu konania písomného hlasovania a dátumu spracovania zápisnice s cieľom manipulácie s právom možnosti odvolania sa vlastníkov, ktorí mali na danú situáciu diametrálne odlišný názor a neboli organizátorom písomného hlasovania oslovení. Záverom odvolania navrhovateľ uviedol, že konanie odporcu možno hodnotiť ako snahu o získanie profitu z pridelenia ďalšej zákazky, aj keď to bolo zbytočné, bez ohľadu na financie vlastníkov a povinnosť odporcu hospodárne spravovať dom. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že sa pridržiava svojich vyjadrení, či už písomných alebo ústne prednesených na pojednávaní. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. S rozhodnutím súdu prvého stupňa sa stotožňoval, považoval ho za spravodlivé a v súlade s platnou právnou úpravou. Vo svojom písomnom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že považuje za potrebné sa vyjadriť k tej časti odvolania navrhovateľa, v ktorej navrhovateľ uvádza, že sa návrhom domáha, aby súd zhodnotil neustále porušovania Zmluvy o výkone správy zo strany správcu. V tejto súvislosti odporca uviedol, že žalobou, ktorá je predmetom konania, sa navrhovateľ domáha neplatnosti uznesenia, pričom právna úprava jednoznačne definuje, kto je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a označuje aj okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom t.j. v celom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. dňa 10.04.2014, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. a ust. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu správne pritom poukázal aj na tú skutočnosť, že vo veci absentuje aj naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha navrhovateľ. Odvolací súd má za to, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je tiež náležitým spôsobom odôvodnené a presvedčivé, riadne spĺňajúce požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné, pričom v podrobnostiach odvolací súd na argumentáciu súdu prvého stupňa poukazuje a plne sa s ňou stotožňuje. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám, ktoré sú subjektami sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť. Považujúc odvolacie námietky navrhovateľa za právne irelevantné, odvolací súd uvádza, že ak má byť v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v konaní určená neplatnosť písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a jeho výsledku, t. j. rozhodnutia dosiahnutého hlasovaním, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha predmetného určenia nemôže mať úspech, ak na základe tohto návrhu nie je možné prejednať predmet konania so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V prejednávanej veci boli účastníkmi konania na strane navrhovateľa len navrhovateľ samotný. V prípade, ak účastníkmi konania na základe určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania. Preto podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa návrh navrhovateľa správne zamietol, nakoľko návrh navrhovateľa takéto prejednanie neumožňuje, keďže účastníkmi súdenej veci nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nemá na požadovanom určení proti odporcovi naliehavý právny záujem, je dôvodné. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu odvolací súd dodáva, že odporca ako správca, ktorý nie je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, nie je v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v konaní pasívne vecne legitimovaný. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pritom ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danej veci sú v konaní pasívne legitimovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Vychádzajúc zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z povahy veci vyplýva, že ide o spor medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom, a nie medzi vlastníkmi a správcom ako samostatnou právnickou osobou zriadenou v zmysle príslušných ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď právna subjektivita odporcu sa odlišuje od právnej subjektivity potrebnej k pasívnej legitimácii v prejednávanej veci. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal, a to pre absenciu návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.