Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/325/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227843 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212227843.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o mal. K. Š., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa V.. Q. Š., bytom A. X, A. a Š. Š.C., bytom S. XXX, D., o návrhu na zvýšenie výživného a na úpravu styku otca s maloletou, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.04.2013, č.k. 61P/148/2012-93, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výrokoch o bežnom a zročnom výživnom mení tak, že s účinnosťou od 01.09.2012 sa zvyšuje vyživovacia povinnosť otca k maloletej K. Š., N.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 30.04.2013 v sume XXX euro je otec povinný uhradiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.10.2010, č.k. 28P/231/2010-20 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.11.2010, č.k. 28P/231/2010-39 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.3.2011, č.k. 11CoP 634,365/2010-58, a to vo výroku o vyživovacej povinnosti otca. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, kedy po vykonanom dokazovaní konštatoval, že na strane maloletej ( ktorá je už žiačkou základnej školy ) nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Výdavky vyčíslené matkou na maloletú, ktorá v návrhu žiadala zvýšenie výživného o sumu XXX euro mesačne považoval za neprimerané vysoké, keď za primerané odôvodneným potrebám maloletej a i pomerom na strane otca považoval sumu XX euro mesačne. Pri rozhodovaní ďalej zohľadnil, že od poslednej úpravy výživného sa matke zvýšil príjem o XX euro a i na okolnosť, že o maloletú sa stará matka, keďže otec sa s dcérou od januára 2010 riadne nestretáva a pravidelne jej nekupuje darčeky. Z dôvodu veku maloletej mal za nutné zohľadniť i osobnú opateru matky ako určitú kompenzáciu jej finančných povinností k dieťaťu, ktorá na krytie určitých potrieb dieťaťa využije tiež mesačný štátny prídavok. Pri skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne od 01.09.2011 na dôvody uvádzané matkou ( nevedela aké sú príjmy otca) neprihliadol a výživné zvýšil od podania návrhu t.j. od 24.10.2012. Zročné výživné za obdobie od 24.10.2012 - 30.04.2013 v celkovej sume XXX,XX euro ( 6 mesiacov + alikvotná časť za mesiac 10/2012 t.j. 8 dní, 5 x 6 mesiacov + alikvotná časť 10/2012 t.j. XX,XX euro ) povolil otcovi uhrádzať do 31. mája 2013. V rozhodnutí poukázal na to, že sa jedná o výživné pre maloleté dieťa a v jeho záujme je, aby zročné výživné bolo uhradené. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, súd prvého stupňa pri jeho určení prihliadol najmä na skutočnosť, že matka žiadala upraviť styk bez obmedzenia a otec určil dni, v ktoré sa chce s maloletou stretávať. Z vyjadrenia matky aj otca vyplynulo, že styk otca s dieťaťom najmenej od januára 2010 neprebieha napriek tomu, že styk otca bol určený rozsudkom. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že stretávanie sa maloletej s otcom je v záujme maloletej pre jej citové potreby a citové väzby. Za súčasnej situácie by nebolo v prospech dieťaťa, aby bolo 2 týždne u otca počas letných mesiacov tak, ako to navrhol otec. V prípade, že sa vzťahy medzi dieťaťom a otcom skonsolidujú, rodičia sa môžu dohodnúť aj na širšom styku otca s dieťaťom . Proti zamietajúcemu výroku, ktorým súd prvého stupňa nad určený prísudok zamietol návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca a závislému zamietajúcemu výroku týkajúceho sa návrhu na uloženie povinnosti zaplatiť zročné výživné podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, otcovi uložil od 01.09.2012 povinnosť platiť výživné vo výške požadovanej v návrhu a v nadväznosti na tento výrok zmenil i výrok o výške zročného výživného. Poukázala na to, že zmena pomerov na strane maloletej nastala už dňa 01.09.2011 nástupom maloletej na základnú školu. V prípade neakceptovania tejto skutočnosti malo byť zvýšené výživné určené s účinnosťou k 01.09.2012 tak, ako bolo uplatnené v pôvodnom návrhu. Suma XXX euro určená v rozhodnutí nie je postačujúca s prihliadnutím k tomu, že otec sa o maloletú nestará a mimo súdom stanoveného výživného sa na jej výžive inak finančne nepodieľa. Matka v odvolaní ďalej poukázala na § 62 ods.2,4,5 Zákona o rodine a na to, že otec vo svojom vyjadrení zo dňa 19.03.2013 uvádza množstvo nepravdivých, zavádzajúcich a urážajúcich údajov na základe ktorých zvažuje podniknutie príslušných právnych krokov. Pokiaľ ide o výdavky otca za elektrickú energiu v dome majúcom tri samostatné bytové jednotky vyslovila pochybnosť , že otec ako osoba pracujúca mimo domu by spálil rovnako energie ako jeho rodičia a priateľka s deťmi ( ktorí sú doma ). Otec vyčíslil svoje náklady na XXX,XX euro čo znamená, že ak by sme odpočítali výživné na maloletú dcéru, tak by jeho náklady boli XXX,XX euro. V prípade rovnakej životnej úrovne má maloletá právo mať náklady minimálne v rovnakej výške, v akej uvádza otec svoje náklady, t.zn. že vyživovacia povinnosť otca by mala predstavovať sumu XXX,XXX eura. Vo vzťahu k úprave styku matka poukázala na to, že požiadavku na stretnutia v Bratislave dal sám otec. Za danej situácie je na otcovi, akou formou zvolí kontaktovanie a tým splnenie povinnosti vopred v stanovenom čase prítomnosť počas stanoveného času návštev potvrdiť. V oznámení doručenom odvolaciemu súdu dňa 14.02.2014 matka oznámila, že otec žiadnou formou maloletú nekontaktoval, pre maloletú je cudzím človekom, nakoľko sa s ňou už 4 roky nestretol. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je odvolanie matky čiastočne dôvodné. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II, ktorý rozsudkom zo dňa 19.10.2010, č.k. 28P/231/2010-20 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.11.2010, č.k. 28P/231/2010-39 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.03.2011, č.k. 11CoP 634,365/2010-58 uložil otcovi s účinnosťou od 01.09.2010 povinnosť platiť na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne ( v tom čase maloletá navštevovala materskú škôlku ). Vo vzťahu k odvolacím námietkám matky obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých nad určený prísudok zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti ( vrátane zamietajúceho výroku týkajúceho sa zročného výživného ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. S poukazom na uvedené, zohľadniac obsah napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca na sumu XXX euro mesačne dostatočne zohľadnil skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa. I podľa názoru odvolacieho súdu je suma XXX euro mesačne sumou dostatočnou na pokrytie opodstatnených potrieb maloletej vo veku 8 rokov. Je treba stotožniť sa s úvahou súdu prvého stupňa o neprimeranej výške výdavkov vynakladaných na maloletú nezodpovedajúcej nielen životnej úrovni otca, ale ani samotnej matky. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním riadne zistil majetkové a zárobkové pomery na strane otca majúceho okrem maloletej Klaudie ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a výšku výživného ustálil na výšku zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca. V danom prípade sa odvolací súd nestotožňuje s mechanickým prepočtom matky uvedeným v odvolaní, ktorým ustálila „ správnu „ výšku výživného s poukazom na to, že takýto spôsob prepočtu nezodpovedá zákonným ustanoveniam a v tomto prípade nezohľadňuje ani existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca. K zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa pristúpil odvolací súd iba vo vzťahu k ustáleniu zmeny pomerov na strane maloletej ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ) ako právnej skutočnosti majúcej pri rozhodovaní podstatný právny význam, ktorou je nepochybne nástup maloletej na základnú školu. Pri zohľadnení obsahu návrhu matky zo dňa 22.10.2012 potom podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať výživným v sume XXX euro mesačne od 01.09.2012 ( v súlade s návrhom matky ) a túto zmenu zohľadnil i vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2012 do 30.04.2013. Vo zvyšnej napadnutej časti zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdil ( § 219 O.s.p.). O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.