Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/146/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231127 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212231127.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: D. Š. U. J. Č. V. B. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom Q., W. Č.. X, zastúpený JUDr. Stanislavom Meliškom, advokátom v Bratislave, Ružinovská č. 1, proti odporkyni: L.. L. Š. U. J. Č. B. G. F. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Q., L. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Stanislavom Pavlom, advokátom v Bratislave, Šancová č. 58, o určenie výživného k plnoletému dieťaťu, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12. septembra 2013, č.k. 49 P 262/2012-200, v znení doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. septembra 2013, č.k. 49 P 262/2012-201, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12. septembra 2013, č.k. 49 P 262/2012-200, v znení doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. septembra 2013, č.k. 49 P 262/2012-201, v napadnutej časti, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 160,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa počnúc dňom 16.11.2012; vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 16.11.2012 do 31.8.2013 v sume 362,-- € do 31.12.2013, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 12.9.2013, č.k. 49 P 262/2012-200, uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 160,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa počnúc dňom 16.11.2012; zročné výživné za obdobie od 16.11.2012 do 31.8.2013 v sume 362,-- € po započítaní realizovaných platieb v sume 100,-- € mesačne od 16.11.2012 do 31.8.2013 a sumy 200,-- €, odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 31.12.2013; navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 26.9.2013, č.k. 49 P 262/2012-201, súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol. Vychádzal z návrhu podaného na súde prvého stupňa dňa 16.11.2012, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni, svojej matke, platiť mu výživné v sume 180,-- € mesačne od podania návrhu. Dôvodil, že manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené, je študentom vysokej školy, aktuálne nežije s matkou v spoločnej domácnosti, matka na jeho výživu neprispieva dostatočne. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľ v školskom roku 2012/2013 bol poslucháčom 3. ročníka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, poplatok za štúdium v školskom roku 2012/2013 hradil v sume 400,-- €, polovicu poplatku uhradila odporkyňa. V škole sa nestravuje, stravu si zabezpečuje formou bufetu. Má výdavky na cestovné v sume 50,-- € na kúpu cestovných lístkov MHD a SAD, na používanie mobilného telefónu v sume 30,-- € mesačne. Býva v byte u svojho otca, na bývanie neprispieva. Poplatky za bývanie predstavuje platba za elektrinu v sume 41,37 €, poplatok za plyn 84,-- € mesačne, telefón a internet v sume 13,-- € až 21,-- € mesačne, poplatok za vodu v sume 26,12 €, sipo 2,32 € mesačne, satelit a televízia v sume 126,96 €. Venuje sa športu, je členom športového klubu (futsal), poplatky sa v klube neplatia. Aktívne sa venuje cyklistike, futbalu a lyžovaniu, s čím má spojené výdavky na zabezpečenie športových potrieb, oblečenia, servis bicykla, nákup náhradných dielov. Zdravotné problémy nemá. Príležitostne brigáduje, príjem z brigád dosahuje sumu 100,-- €. Nemá zakúpenú električenku, kupuje si cestovné lístky na cesty v rámci Bratislavy a mimo Bratislavy, keďže tiež chodieva k otcovi do rodinného domu v D.. Auto využíva len minimálne, ak si potrebuje niečo vybaviť. Okrem uvedených výdavkov má výdavky na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb, na kultúrne a športové vyžitie a náklady v súvislosti s užívaním a prevádzkou počítača. Odporkyňa mu prispieva na výživu sumou 100,-- € mesačne. Nevie o tom, žeby mu platila poistku. Pokiaľ ide o platbu životného poistenia navrhovateľovi, týmito finančnými prostriedkami disponuje odporkyňa, navrhovateľ potrebuje peniaze pre svoj život teraz. Na Okresnom súde Bratislava II. prebieha konanie, v ktorom navrhovateľ žiada odporkyňu o vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré mu mala zaplatiť po nadobudnutí plnoletosti. Keďže tak neurobila, nemožno predpokladať, že platbu životnej poistky mu poskytne. Odporkyňa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem v roku 2011 bol v sume 1.028,92 € netto, v roku 2012 v sume 1.044,50 € mesačne netto, od januára 2013 do septembra 2013 priemerne mesačne 909,67 € netto. V roku 2009 podľa platového dekrétu mala stanovenú mzdu v sume 1.038,50 € vrátane osobného príplatku a príplatku za riadenie. Odporkyňa býva v 3-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou. Jej výdavky na bývanie predstavujú poplatok za služby spojené s užívaním bytu v sume 178,35 € mesačne, za plyn 6,-- € mesačne, poplatok za elektrinu 26,47 € mesačne, sipo 4,64 €, telefón a internet 35,-- € - 50,-- € mesačne. Okrem toho uhrádza poplatok za mobilný telefón v sume 40,-- € mesačne a poplatok za cestovné (električenka) v sume 61,70 € mesačne. Spláca úver čerpaný vo VÚB na kúpu sedacej súpravy v sume 4.000,-- € , mesačná splátka je v sume 82,22 € a poplatok k splátke v sume 2,99 €. Na kúpu kuchynskej linky čerpala spotrebný úver v sume 2.400,-- €, mesačná splátka je v sume 65,44 €. Úrazové poistenie v poisťovni Kooperatíva si uhrádza mesačne sumou 18,-- € (dočasné poistenie pre prípad smrti, poistka číslo X XXX XXX XXX) a vo Všeobecnej úverovej banke sporí mesačnou sumou 10,-- €. Na základe zmluvy o vkladovom účte si sporí finančné prostriedky vo VÚB banke mesačnou sumou 10,-- €. Za predčasné splatenie úveru v sume 7.987,19 € vo VÚB Banke, č. úveru XXXXXXXXXXXXXXX, jej bola v roku 2012 vyčíslená suma 67,40 €. Odporkyňa iné pôžičky nespláca. Okrem bytu, v ktorom býva, iný majetok nevlastní. K bytu uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti; výmaz záložného práva bol uskutočnený v roku 2012. Po svojej matke nadobudla dedičstvo, z ktorého jej po úhrade všetkých nákladov a dlhov zostala suma 10.000,-- €. Tieto finančné prostriedky uložila na hypotekárne záložné listy vo VÚB banke na dobu štyroch rokov, nemá v úmysle ich vyberať. Navrhovateľovi prispela sumou 200,-- € na poplatok za školné a v novembri 2012 sumou 50,-- € na prilepšenie; platí mu životné poistenie. V marci 2012 mu prispela na auto sumou 100,-- €. Na Vianoce v roku 2012 dostal darčeky v hodnote 115,81 € (externý disk, kniha a pracovný kalendár). Byt v Q., W. Č..X, vlastní otec navrhovateľa. Otec navrhovateľa predal nehnuteľnosť na D. E.. Č.. XX F. Q. (LV č. XXXX a LV č. XXXX). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 28.8.2006, č.k. 27 P 193/2006-97, súd zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného na (vtedy) maloletého D. Š.. Predchádzajúca úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 1.3.2005, č.k. 28 P 107/2004-30, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.2005, č. 11 CoP 202/2005-45; súd zvýšil výživné na (vtedy) maloletého D. Š. zo sumy 4.500,-- Sk mesačne na sumu 7.000,-- Sk mesačne. Na základe žiadosti odporkyne poistná zmluvu č. XXXXXXXXXX v poisťovni Generali Slovensko zanikla. Pohľadávky obidvoch zmluvných strán vyplývajúce z poistnej zmluvy sú vysporiadané. Poistná zmluva bola na meno L.. L. Š. uzatvorená dňa 18.11.2011 poistka Dynamik Flexi, poistenie pre prípad smrti alebo dožitia. Podaním zo dňa 23.3.2012 odporkyňa požiadala VÚB banku o zrušenie dispozičného práva na FLEXIúčte, majetkovom účte (DS - D. Š.), syn. Zo zostatkového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov XXXXXXXXXXXX VÚB banka vyplýva, že odporkyňa má vedený účet - hypotekárny záložný list, za vedenie účtu za rok 2012 jej boli účtované poplatky v sume 24,-- €. Otec navrhovateľa D. Š. v roku 2012 dosahoval príjem v sume 807,55 € mesačne, v roku 2013 v sume 1.256 € mesačne netto. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa považoval návrh za čiastočne opodstatnený. Nepochybne je navrhovateľ odkázaný na príspevok svojich rodičov na výživu ako plnoleté dieťa, nemá príjem, nie je schopný sám sa živiť; sústavne sa pripravuje na budúce povolanie. Pri určení výživného súd skúmal okrem nákladov navrhovateľa i výšku príjmu, schopnosti a možnosti a výšku nákladov a výdavkov odporkyne. Výška výživného zohľadňuje v prvom rade náklady bežné a nevyhnutné. Prihliadajúc na príjem odporkyne je zrejmé, že jej priemerný mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí od 900,-- € do 1.000,-- € mesačne netto, pričom odporkyňa si okrem nákladov na bývanie hradí poistenie, sporenie v banke a spláca pôžičky čerpané na kúpu spotrebného tovaru, napr. sedacia súprava v hodnote 4.000,-- €. Nákup takéhoto tovaru nemožno hodnotiť ako nevyhnutný výdavok. Naviac odporkyňa má uložené finančné prostriedky nadobudnuté dedičstvom po svojej matke, ktoré sa rozhodla uložiť formou záložného hypotekárneho listu. Pokiaľ ide o príspevky zo strany odporkyne súd prihliadal na platbu titulom školného v sume 200,-- € a plnenia výživného mesačne v sume 100,-- € mesačne. Súd neakceptoval námietku odporkyne vo vzťahu k plneniu v sume 50,-- € mesačne titulom úspor v prospech navrhovateľa majúc za to, že tieto čiastky nemožno považovať za platby bežného výživného, keďže k týmto platbám navrhovateľ nemá prístup a nemôže finančné prostriedky použiť na svoje bežné potreby. Príjem otca navrhovateľa predstavuje cca 1.000,-- € mesačne netto; otec prispieva navrhovateľovi formou platieb za bývanie a príspevkami na ďalšie jeho výdavky. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní nedomáha určenia výživného voči svojmu otcovi práve z dôvodu, že tento mu výživné poskytuje dobrovoľne. Na námietky odporkyne, že v minulosti bola nútená domáhať sa výživného na syna, v čase, kedy bolo dieťa maloleté a zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom musela využiť i exekučné konanie, súd neprihliadol, pretože matka mala právo domáhať sa plnenia z exekučného titulu. Výška výživného stanovená sumou 160,-- € mesačne od podania návrhu zohľadňuje príjem a možnosti odporkyne a nie je suplovaním výživného aj zo strany otca. Odporkyni vzniklo zročné výživné v sume 362,-- € po započítaní plnení sumou 100,-- € mesačne titulom výživného a jednorazového príspevku na školné v sume 200,-- € vzhľadom na nadštandardnú dĺžku štúdia. Zročné výživné predstavuje alikvotnú časť výživného za mesiac november 2012 v sume 22,-- € (14 dní) a od decembra 2012 do 31.8.2013, 9 mesiacov po 60,-- €. Súd povolil odporkyni uhradiť zročné výživné do 31.12.2013 s prihliadnutím na výšku pravidelného mesačného príjmu a jej pravidelné mesačné výdavky. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. l, 2, 5, § 75 ods. l veta prvá, § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Nad priznanú sumu súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., pretože náhradu trov konania nežiadal. Súd prvého stupňa doručoval rozsudok, doplňujúci rozsudok, odporkyni na adresu jej predchádzajúceho právneho zástupcu spoločnosť Doc. Adriána Švecová, s.r.o., Bratislava, ktorá ale odporkyňu už v čase doručovania rozsudku nezastupovala (rozsudok prevzala dňa 21.10.2013, doplňujúci rozsudok dňa 25.10.2013), a teda rozsudok nebol odporkyni účinne doručený. Odvolanie odporkyne podané dňa 7.11.2013, je preto potrebné považovať za odvolanie podané včas, keďže jej samej rozsudok dovtedy doručený ani nebol. Odvolanie odporkyne smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Napriek návrhu na vykonanie dôkazov tieto neboli súdom vykonané a súd neuviedol, prečo ich nevykonal; neúplne zistil skutkový stav veci. Navrhla preveriť príjmy otca navrhovateľa z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, najmä k predloženiu daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby. Na pojednávaní preukázala, že otec dieťaťa je konateľom a jedným z troch spoločníkov spoločnosti AQUA-VITA spol. s r.o., Bratislava, IČO: 17 310 687, v ktorej je zároveň zamestnaný. Tým bol porušený § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď neboli súdom riadne preverené schopnosti, možnosti, majetkové pomery oboch rodičov. Obaja rodičia majú zákonom uloženú vyživovaciu povinnosť. Konanie je zaťažené aj inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä nepreskúmanie majetkových pomerov otca navrhovateľa. Súd prvého stupňa uvádzal, že byt na W. Č.. X F. Q. je na meno D. Š., pričom podľa dokladov predložených navrhovateľom poplatky k predmetnému bytu sú vedené na meno U. B.. Takéto zistenie vyznieva zmätočne, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam; navrhovateľ vlastní osobné motorové vozidlo zn. BMW. Určené výživné považuje za výživné v rozpore s dobrými mravmi, keď majetkové pomery osoby požadujúcej výživné prevyšujú jej majetkové pomery. Sama nevlastní žiadne motorové vozidlo, je odkázaná výlučne len na mestskú hromadnú dopravu. Navrhovateľ prekročil nadštandardnú dĺžku štúdia, teda sám si neplní riadne svoje povinnosti (študenta podľa štatútu a študijného poriadku vysokej školy). V spojení s touto skutočnosťou poukázala na odňatý príspevok na dieťa priznaný štátom. Z tohto dôvodu nemá úľavu na dani z príjmu fyzických osôb, nemá priznaný daňový bonus na plnoleté dieťa, a teda jej príjem sa podstatne znížil. V čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa jej čistý príjem bol v sume 843,-- €. Zdôraznila ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Pri tvorbe úspor je nesporné, že štúdium a príprava na budúce povolanie medzi potrebami dieťaťa naďalej zohráva významnú úlohu. Za ďalšie odôvodnené potreby možno považovať tvorbu úspor napr. na účely zabezpečenia budúceho bývania, poistenia, zdravotnej starostlivosti o dieťa. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Po dobrovoľnom odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti s ňou sama mu každý mesiac zasielala na účet sumu 100,-- € mesačne. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neprejavuje o ňu ako svoju matku záujem. Odvolaciemu súdu navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vykonal navrhované dôkazy a právne správne posúdil vec. Odporkyňa nenavrhla vykonať dôkaz ohľadne príjmu otca zo závislej činnosti, čo je zrejmé zo zápisnice z pojednávania, návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Jeho otec nekoná v rozpore s dobrými mravmi. Stará sa o neho, zabezpečuje jeho materiálne potreby, stará sa o jeho intelektuálny rozvoj. Nemôže nahradzovať starostlivosť v plnom rozsahu aj namiesto druhého rodiča. Odporkyňa poukazuje na dobré mravy a pritom sa bráni prispievať na jeho výživu sumou menšou, ako žiadala sama v čase, keď bol ešte maloletým dieťaťom. Doklad o platení poplatkov za užívanie bytu v Q. na W. E. bol predložený omylom. Je pravdou, že vlastní osobné motorové vozidlo zn. BMW. Kupoval ho ako ojazdené za peniaze od otca, bolo vyrobené v roku 1997, a teda jeho cena je minimálna. Hlavne používa prostriedky mestskej hromadnej dopravy a príspevok na dopravu je súčasťou príspevku na výživné. Argumentácia odporkyne v tom, že prišla o úľavy v súvislosti s jeho štúdiom a odchodom zo spoločnej domácnosti s ňou dôvodil, že odporkyňu zaujíma viac skutočnosť, že prišla o úľavy a pôžitky; tieto by v žiadnom prípade nemali suplovať povinnosť rodiča prispievať svojmu dieťaťu na výživné. Jedným z dôvodov, prečo odporkyňa odmieta prispievať mu na výživné je to, že za neho platí mesačne 50,-- € ako životné poistenie so sporením; vyjadrila sa ale, že nie je isté, či dovolí usporenú sumu v jeho prospech uvoľniť. Na svoj život potrebuje reálne peniaze a nie fiktívne. Ako maloleté dieťa spolu s odporkyňou sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti-stavebného pozemku v Bratislave v katastrálnom území A.. V roku 2000 po schválení právneho úkonu súdom odporkyňa z dôvodu zlepšenia finančnej situácie predala nehnuteľnosť a časť finančných prostriedkov z predaja v sume 225.000,-- Sk (zvyšok mala pre seba) mala uložiť na výhodný úrok v prospech neho v peňažnom ústave a ich použitie súd podmienil súhlasom súdu; účet však v roku 2001 zrušila a peniaze mu nevydala. Svojich nárokov na vydanie peňazí sa domáhal súdnou cestou, avšak neuspel, keďže odporkyňa vzniesla námietku premlčania. Nebolo preukázané, žeby tieto peniaze odporkyňa použila v jeho prospech, či vôbec existujú. Zameškané výživné otca v roku 2005 bolo vymožené exekúciou. Nemožno preto u odporkyne hovoriť o neschopnosti platiť výživné v požadovanej výške. Tvrdenie odporkyne, že o ňu neprejavuje záujem, nie je pravdou. Kontaktuje sa s ňou v rámci možností; väčšinou mu vytýka, že uplatňuje svoj nárok na výživné súdnou cestou, čím vytvára nezdravú atmosféru pri vzájomnej komunikácii a kontakte. Prišiel za ňou, keď mu oznámila, že má zranenú ruku. Otec platil výživné v sume 232,35 € od roku 2005, kedy bol žiakom základnej školy. V čase podania návrhu doteraz študuje na vysokej škole. Je nepochybné, že jeho životné náklady sa od toho času zvýšili, výživné, ktoré od matky žiada, je nízke, pokrýva jeho náklady len z menšej časti a podstatnú časť nákladov znáša otec. Zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Povinnosť každého rodiča je upraviť si svoje výdavky tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť. Určené výživné považuje za objektívne a úmerné jeho potrebám, ako aj možnostiam odporkyne. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. januára 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa v znení doplňujúceho rozsudku v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 160,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa počnúc dňom 16.11.2012; vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 16.11.2012 do 31.8.2013 v sume 362,-- € do 31.12.2013) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 16.11.2012 domáhal určenia povinnosti odporkyni (jeho matke) prispievať na jeho výživu sumou 180,-- € mesačne od podania návrhu, keďže mu matka odmieta primerané výživné poskytovať. Zostalo v konaní tiež nepochybné, že navrhovateľ sa štúdiom na vysokej škole sústavne riadne pripravuje na budúce povolanie, je nemajetný, zdravý, v čase podania návrhu na súd doteraz žije s otcom, matka mu poskytuje výživné len v sume 100,-- € mesačne, jednorazovo mu poskytla sumu 200,-- €; všetky ostatné výdavky mu uhrádza otec. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Keďže navrhovateľ odvolanie nepodal, predmetom odvolacieho konania zostalo vecné preskúmanie odvolania odporkyne v rozsahu určenia jej povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa v sume (do sumy) 160,-- € mesačne od 16.11.2012, v zročnom výživnom; majúc pritom na zreteli zákonnú zásadu zákaz reformatio in peius (zákaz zmeny v prospech strany, ktorá odvolanie nepodala v neprospech strany, ktorá sa proti rozsudku odvolala). Nadväzne na ustanovenie § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami výživou oprávneného dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, športové, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu (u maloletých detí aj celkovú osobnú starostlivosť) úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Náklady na vysokoškolské štúdium sú vyššie ako náklady na stredoškolské štúdium, vysoké sú nároky na živobytie, stravu, ošatenie, uspokojovanie kultúrnych, spoločenských, športových potrieb. Účastníci sa stretávajú len sporadicky, pričom nebolo preukázané, žeby tento stav bol vyvolaný (absolútne) negatívnym chovaním sa navrhovateľa k odporkyni ako ku svojej matke; nebolo teda preukázané porušovanie dobrých mravov zo strany navrhovateľa. Otec navrhovateľa dobrovoľne uhrádza všetky náklady navrhovateľa; návrh navrhovateľa smeroval len proti matke, ktorá odmietala zmeniť svoje stanovisko k výške výživného (nad sumu 100,-- € mesačne). Na tomto mieste je potrebné ešte pripomenúť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, keďže sa jedná o výživné k plnoletému dieťaťu. Odporkyňa vo svojom odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Súdu prvého stupňa vytýkala len to, že sa nezaoberal osobnými, majetkovými, príjmovými pomermi otca navrhovateľa; v tomto smere nebolo potrebné doplniť dokazovanie. Sama totiž neuvádzala, nehodnotila, svoje osobné, rodinné, majetkové, príjmové pomery, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Totiž podľa právneho názoru odvolacieho súdu súdom stanovené výživné v sume 160,-- € mesačne je v dolnej hranici pre uhrádzanie aspoň základných životných potrieb navrhovateľa (bývanie, strava, ošatenie, študijné náklady). Ak by aj otec mal platiť výživné len v sume 160,-- € mesačne, spolu by išlo o sumu 320,-- € mesačne; aj táto výsledná suma je rovnako v dolnej hranici. Osobitne odvolací súd nepreskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zročnom výživnom, spôsobe výpočtu zročného výživného, spôsobe jeho zaplatenia, keďže odporkyňa vecnú a právnu správnosť rozsudku nenamietala, hoci odvolanie podala aj v tejto časti. V konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by odvolací súd musel prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecný súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 50/2004). Odvolací súd nedoručoval odporkyni vyjadrenie navrhovateľa k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporkyne k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.