KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava10. 2. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/467/2013 z 10. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. februára 2014, sp. zn. 11CoP/467/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1213205259.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/467/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205259
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213205259.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
U. G., D.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: O.. A. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. W. XX, N., zast. Mgr. Evou
Bognárovou, advokátkou, AK Krížna 17, Bratislava, a L.. Q. G., D.. XX.XX.XXXX, N. M. X, N., o návrhu
otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa
01.07.2013, č.k. 49P 37/2013-185, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 01.07.2013, č.k. 49P 37/2013-185 zamietol návrh otca na
zníženie výživného, keď s poukazom na vykonané dokazovanie zamerané na zistenie odôvodnených
potrieb maloletej, ako aj zárobkových a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na
vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca
na zníženie výživného nie je dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane maloletej konštatoval,
že potreby maloletej od posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II v konaní o rozvod manželstva zo dňa 16.09.2011, č.k. 52C 94/2011-54 sa zvýšili jednak nástupom
maloletej do materskej školy, ako aj zvýšením výdavkov v súvislosti s prirodzeným rastom maloletej. K
námietke otca o návšteve maloletej v súkromnej materskej škole uviedol, že túto formu matka zvolila
potom, ako sa jej maloletú nepodarilo umiestniť do štátnej materskej školy, pričom výškou poplatku otca
nezaťažila, tento jej pomáhali hradiť jej rodičia. Odhliadnuc od výšky poplatku v súkromnej materskej
škole konštatoval, že aj v prípade, že by dieťa nastúpilo do štátnej škôlky, výdavky na neho by sa zvýšili
platbami poplatkov za školné, stravu a zakupovaním oblečenia. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane
rodičov, najmä zisťovaním ich príjmov, možností a schopností konštatoval, že otcovi sa príjem čiastočne
znížil cca o XXX € mesačne, avšak nadobudol do osobného vlastníctva byt, ktorý spláca mesačnými
splátkami vo výške XXX € mesačne, zvolil kúpu bytu trojizbového, pričom tento byt užíva sám. Pri
voľbe kúpy bytu musel počítať s vyššími a dlhodobejšími mesačnými splátkami úveru, pričom si bol
vedomý vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorá je odkázaná na jeho príspevok na výživu, naviac, ak
výživné je prednostnou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Zohľadnil tiež skutočnosť,
že otcovi odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú mal určenú rozhodnutím súdu ako príspevok na
rozvedenú manželku vo výške XX € mesačne. Bez povšimnutia podľa názoru súdu prvého stupňa
nemôže zostať ani skutočnosť, že otec sa bezodplatne vzdal podielu na obchodnej spoločnosti, ktorý
previedol na svoju sestru. Za zmenu pomerov na strane matky považoval narodenie jej ďalšieho dieťaťa
v júni 2013, pričom matka do mája 2013 poberala len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa tak, ako



v čase predchádzajúceho rozhodnutia, od mája 2013 jej bola vyplatená materská dávka vo výške XXX
€ mesačne. S poukazom na zistený skutkový stav mal za to, že výška výživného určená posledným
rozhodnutím súdu v roku 2011 zohľadňuje aj aktuálny príjem a možnosti otca, s prihliadnutím i na
udržiavanie kontaktu otca s maloletou a trávenie času maloletej u otca. V tomto smere apeloval na
oboch rodičov, že ich výdavky a náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa sa znížia, ak budú kooperovať
a obaja zvážia kúpu a použitie šatstva a iných potrebných veci pre maloletú a využitie týchto vecí v
oboch domácnostiach. Pokiaľ ide o zníženie príjmu otca, podľa názoru súdu prvého stupňa nie je v
takom rozsahu, aby bola opodstatnená zmena výživného, naviac, ak zmena pomerov nastala u dieťaťa
aj matky zvýšením ich nákladov. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3
Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie
otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú znížiť zo
sumy XXX € mesačne na sumu 170 € mesačne, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc hodnotenie prevodu jeho
obchodného podielu na sestru súdom prvého stupňa. Vykonaný dôkaz súdom prvého stupňa, a to
zistenie zisku spoločnosti Chladenie s.r.o. za rok 2012 považoval za irelevantný, nakoľko žiaden príjem
spojený s činnosťou uvedenej spoločnosti nemal a v lete 2012 previedol so sestrou svoj obchodný podiel
na doterajších spoločníkov, uvedené konanie nie je možné však vyhodnotiť ako zbavenie sa majetku.
Súdu prvého stupňa rovnako vytkol, keď tento skúmajúc zmenu pomerov na strane matky akceptoval
bez ďalšieho tvrdenia matky, ktorá aj napriek tomu, že bola vysoko tehotná a v priebehu konania aj
porodila, uviedla, že nežije s otcom dieťaťa, z ktorého dôvodu súd na jeho príjem neprihliadal. Na jeho
strane pritom neprihliadol na zníženie jeho príjmu, ako aj na skutočnosť, že si zakúpil byt, na ktorý si
zobral hypotekárny úver s mesačnými splátkami 498 €. Naopak súd prvého stupňa mu vytkol, že si
kúpil troj a nie dvojizbový byt, byt pritom kúpil za výhodnú cenu, lebo vlastníci bytu ho potrebovali rýchlo
predať, naviac ide o neprerobený byt. V súčasnom stave si nemôže dovoliť založiť novú rodinu, vôbec
už nie myslieť na druhé dieťa, nakoľko si tento prepych nemôže dovoliť. Podľa názoru súdu a kolízneho
opatrovníka má žiť skromne, nenáročne, pracovať a platiť výživné, na druhej strane matka má nárok
založiť si novú rodinu, mať ďalšie dieťa. Jej rozhodnutie súd zohľadnil a okolnosti vyhodnotil ako zmenu
pomerov na jej strane, dokonca súd poukázal na fakt, že spoločné dieťa bude mať zo strany matky
znížený prísun finančných prostriedkov. Súd pritom neposudzoval fakt, že druhé dieťa matky má svojho
otca, ktorý ho uznal za svoje, určite nežije mimo rodiny.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Pri rozhodnutí žiadala zohľadniť zmenu pomerov od posledného rozhodnutia
spočívajúcu v tom, že otcovi počnúc 01.03.2013 odpadla povinnosť prispievať na jej výživu vo výške XX
€ mesačne, jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Z. W.. S otcom dieťaťa nežije v spoločnej
domácnosti, v súčasnej dobe však riešia otázku bývania, výchovu oboch detí, otec však nemôže
očakávať, že jej nový partner prevezme za neho povinnosť finančne podporovať maloletú. K námietke
otca o príjme jej partnera uviedla, že od februára 2013 do júla 2013 bol SZČO, vzhľadom však na
dlhodobo nepriaznivú situáciu v oblasti stavebníctva, keď v rámci podnikania nedosahoval zisk, od
08.07.2013 je vedený na úrade práce ako nezamestnaný s tým, že prácu si intenzívne hľadá. Ona po
nástupe na materskú dovolenku z dôvodu narodenia druhého dieťaťa od 01.05.2013 v trvaní 34 týždňov
poberá nemocenské dávky, po uplynutí uvedenej doby bude jej príjmom opäť iba rodičovský príspevok
+ rodinné prídavky na dve deti. Pokiaľ ide o potreby maloletej, jej náklady spojené so zabezpečením
bývania, stravovania, ošatenia, lekárskej starostlivosti, návštevy materskej škôlky a starostlivosti v
súvislosti so všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj duševnej, vzhľadom na jej vek,
zdravotný stav, ako aj nadanie v kombinácii s lokálnymi možnosťami uplatnenia hradila z kombinácie jej
príjmov výšky výživného zo strany otca a finančnej výpomoci zo strany jej rodičov, ktorá v súčasnej dobe
výrazným spôsobom poklesla z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti matky. Momentálne najvyšším
pravidelným mesačným výdavkom maloletej je poplatok súvisiaci s návštevou detskej škôlky v Ivanke pri
Dunaji. Maloletú sa rozhodla dať do škôlky z dôvodu, že sám otec v konaní o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky ju žiadal, aby nezostávala doma a zamestnala sa. Dala si prihlášku do štátnej
materskej školy, avšak materské školy sú v súčasnej dobe preobsadené a jej žiadosti nebolo vyhovené.
Pokiaľ ide otcom tvrdený pokles príjmu, tento nie je úmerný ním navrhovanej výške výživného, naviac
otec si musí uvedomiť, že potreby maloletej jej vekom budú neustále rásť. K otcom tvrdenej potrebe



zníženia výživného z dôvodu zabezpečenia vlastného bývania a s tým spojenej jeho povinnosti splácať
hypotekárny úver uviedla, že samozrejme otec má právo na samostatné bývanie, toto by však nemalo
byť na úkor jeho maloletej dcéry. Po opustení spoločnej domácnosti bývanie otcovi poskytla jeho matka,
u ktorej mal možnosť zvážiť, či bude alebo nebude schopný si plniť záväzky vyplývajúce zo súdnych
rozhodnutí ohľadne výživného a či bude schopný vynakladania vlastných finančných prostriedkov na
hypotekárny úver a v akom rozsahu. Otec na súde vypovedal, že zámerne si kúpil väčší byt z dôvodu,
že plánuje založenie rodiny s priateľkou, kvôli ktorej opustil spoločnú domácnosť s ňou a ktorá bola
dôvodom rozvodu manželstva. S priateľkou je naďalej v partnerskom vzťahu a mohlo by sa zdať, že je
tiež nepravdepodobné, že spolu nežijú v spoločnej domácnosti tak ako sám otec uviedol. Otec deklaruje,
že má finančné problémy z dôvodu medziročného zníženia jeho príjmu a plnenia záväzkov vyplývajúcich
z hypotéky na ďalších 30 rokov, vyriešenie ktorých však hľadá prioritne znížením výživného na svoju
maloletú dcéru, pritom podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a výživné má prednosť pre
inými výdavkami rodičov. Maloletú má vo svojej starostlivosti, zabezpečuje jej plnenie všetkých potrieb,
hradenie nevyhnutných životných nákladov so zabezpečením bývania, stravovania, ošatenia, lekárskej
starostlivosti, predprimárneho vzdelávania, starostlivosti v súvislosti s jej všestranným rozvojom. Výživné
určené na maloletú súdom čerpá výlučne pre uspokojovanie potrieb maloletej. Pokiaľ ide o zmenu
pomerov na jej strane, k tejto nedošlo, všetok majetok nadobudla pred uzavretím manželstva s otcom
maloletej, keď bola samostatne zárobkovo činná, s finančnou výpomocou od jej rodičov. Z uvedeného
majetku nemá žiadnej finančný prospech, len vyplývajúce náklady so zabezpečením údržby, nemá
vlastné úspory. Pri rozhodnutí žiadala zohľadniť tiež skutočnosť, že otec si svoju zákonnú povinnosť
prispievať na výživu maloletej plní, avšak len do výšky určenej súdom, nad rámec súdom určených
povinností na maloletú inak neprispieva.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 písm. a/
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom konania v danej veci je návrh otca na zníženie výživného v dôsledku zmien na jeho strane
v rozsahu neumožňujúcom mu platiť doposiaľ určené výživné vo výške XXX € mesačne. Vychádzajúc
z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Zmena pomerov je pritom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci rozhodnúť.
Pri rozhodovaní súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak
aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. V
zmysle uvedených zásad v spojení s kritériami rozhodnými pre určenie výšky výživného uvedenými v
ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, a § 75 ods. 1 Zák. o rodine postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa,
pričom so záverom ku ktorému dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ ide o zmenu pomerov
na strane otca, táto nastala znížením jeho príjmu cca XXX € mesačne a nárastom jeho nákladov na
splácanie hypotekárneho úveru mesačne vo výške XXX,XX €, ktorý si otec vzal na zakúpenie bytu.
Pokiaľ ide o zníženie príjmu otca, ide o objektívnu skutočnosť, nakoľko z potvrdenia o príjme otca
nevyplýva, že by k zníženiu príjmu otca došlo v dôsledku jeho neuspokojivých pracovných výsledkov.
Rovnako pokiaľ ide o zabezpečenie bývania treba uviesť, že ako matka, tak aj otec má právo založiť
si rodinu, základom ktorej je vyriešenie otázky bývania. Od otca nemožno spravodlivo očakávať, aby
vo veku 34 rokov býval u svojej matky, či zakúpil si iba jednoizbový byt, naviac keď cena bytu, resp.
úver vo výške XX.XXX € na zakúpenie bytu v Bratislave je relatívne nízky. Tým, že zmenu pomerov
je súd povinný zisťovať a vyhodnocovať ako na strane povinného rodiča, v danej veci otca, tak aj na
strane oprávneného rodiča a maloletej, bolo v konaní potrebné zmenu pomerov na strane otca posúdiť
vo vzťahu k skutkovým zisteniam aj na strane matky a maloletej, najmä posúdiť, či zmena pomerov na
strane otca je tak závažná, že je potrebné premietnuť ju do výšky výživného. Pokiaľ ide o výživné vo
výške XXX € mesačne, súd pri rozhodovaní okrem útleho veku maloletej prihliadol najmä na skutočnosť,
že jediným zdrojom príjmu matky bol rodičovský príspevok, rovnako na skutočnosť, že matka svojou
osobnou starostlivosťou nahrádzala povinnosť finančne sa podieľať na krytí potrieb maloletej. Uvedené
právne významné skutočnosti na strane matky majúce zásadný vplyv na určenie výšky výživného sa
nezmenili ani v súčasnej dobe, naopak na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že jej pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Z. W.Á., D.. XX.XX.XXXX. Aj keď treba uviesť, že vyživovaciu
povinnosť k uvedenému dieťaťu má otec dieťaťa, vzhľadom k tomu však, že matka s otcom dieťaťa,



neuzavrela manželstvo, nemá otec dieťaťa povinnosť ( právnu ) vyživovať matku dieťaťa v dôsledku
čoho ekonomická situácia na strana matky sa výrazným spôsobom zhoršila. Aj keď mať ďalšie dieťa bolo
slobodným rozhodnutím matky, nemožno na dieťa matky ako na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky pri
rozhodovaní neprihliadať minimálne v rovine, že matka z dôvodu starostlivosti o uvedené dieťa nie je
schopná z objektívnych dôvodov pracovať a tak dosahovať príjem. Pri rozhodovaní o návrhu otca tak
bolo potrebné komplexne posúdiť zmenu pomerov na strane otca, na strane dieťaťa i matky a uvedené
zmeny vyhodnotiť v zmysle kritérií rozhodných pre určenie výživného. Odvolací súd uvedené zmeny
vyhodnotil zhodne ako súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že znížením výživného by došlo k
ohrozeniu práv maloletej, ktorej Zákon o rodine poskytuje zvýšenú ochranu, ktorá ochrana práv vyjadruje
aj právo dieťaťa na zabezpečenie výživy od rodičov, a to aj na ich úkor z dôvodu, že maloleté dieťa
je plne odkázané na starostlivosť a výživu svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu otec aj v
súčasnej dobe dosahuje príjem, z ktorého je schopný určené výživné platiť, keďže výživné na maloleté
dieťa je prednostná pohľadávka, uvedená schopnosť dieťa živiť však absentuje na strane matky. Tým,
že ide o objektívny dôvod ( ďalšia vyživovacia povinnosť matky, čerpanie materskej dovolenky ), rovnako
objektívnou skutočnosťou je nárast potrieb maloletej ( fyzický vek, návšteva materskej školy ), odvolací
súd vo vzťahu k uvedeným objektívnym dôvodom dospel k záveru, že za súčasnej situácie premietnutie
zmeny pomerov na strane otca vo vzťahu k zisteným zmenám pomerov na strane matky a maloletej
by nebolo v súlade so zásadami vyjadrenými v ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1
Zák. o rodine.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 49P/37/2013

    potvrdené