Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/467/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205259 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213205259.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. G., D.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: O.. A. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. W. XX, N., zast. Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, AK Krížna 17, Bratislava, a L.. Q. G., D.. XX.XX.XXXX, N. M. X, N., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 01.07.2013, č.k. 49P 37/2013-185, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 01.07.2013, č.k. 49P 37/2013-185 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď s poukazom na vykonané dokazovanie zamerané na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane maloletej konštatoval, že potreby maloletej od posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v konaní o rozvod manželstva zo dňa 16.09.2011, č.k. 52C 94/2011-54 sa zvýšili jednak nástupom maloletej do materskej školy, ako aj zvýšením výdavkov v súvislosti s prirodzeným rastom maloletej. K námietke otca o návšteve maloletej v súkromnej materskej škole uviedol, že túto formu matka zvolila potom, ako sa jej maloletú nepodarilo umiestniť do štátnej materskej školy, pričom výškou poplatku otca nezaťažila, tento jej pomáhali hradiť jej rodičia. Odhliadnuc od výšky poplatku v súkromnej materskej škole konštatoval, že aj v prípade, že by dieťa nastúpilo do štátnej škôlky, výdavky na neho by sa zvýšili platbami poplatkov za školné, stravu a zakupovaním oblečenia. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane rodičov, najmä zisťovaním ich príjmov, možností a schopností konštatoval, že otcovi sa príjem čiastočne znížil cca o XXX € mesačne, avšak nadobudol do osobného vlastníctva byt, ktorý spláca mesačnými splátkami vo výške XXX € mesačne, zvolil kúpu bytu trojizbového, pričom tento byt užíva sám. Pri voľbe kúpy bytu musel počítať s vyššími a dlhodobejšími mesačnými splátkami úveru, pričom si bol vedomý vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorá je odkázaná na jeho príspevok na výživu, naviac, ak výživné je prednostnou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Zohľadnil tiež skutočnosť, že otcovi odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú mal určenú rozhodnutím súdu ako príspevok na rozvedenú manželku vo výške XX € mesačne. Bez povšimnutia podľa názoru súdu prvého stupňa nemôže zostať ani skutočnosť, že otec sa bezodplatne vzdal podielu na obchodnej spoločnosti, ktorý previedol na svoju sestru. Za zmenu pomerov na strane matky považoval narodenie jej ďalšieho dieťaťa v júni 2013, pričom matka do mája 2013 poberala len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa tak, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia, od mája 2013 jej bola vyplatená materská dávka vo výške XXX € mesačne. S poukazom na zistený skutkový stav mal za to, že výška výživného určená posledným rozhodnutím súdu v roku 2011 zohľadňuje aj aktuálny príjem a možnosti otca, s prihliadnutím i na udržiavanie kontaktu otca s maloletou a trávenie času maloletej u otca. V tomto smere apeloval na oboch rodičov, že ich výdavky a náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa sa znížia, ak budú kooperovať a obaja zvážia kúpu a použitie šatstva a iných potrebných veci pre maloletú a využitie týchto vecí v oboch domácnostiach. Pokiaľ ide o zníženie príjmu otca, podľa názoru súdu prvého stupňa nie je v takom rozsahu, aby bola opodstatnená zmena výživného, naviac, ak zmena pomerov nastala u dieťaťa aj matky zvýšením ich nákladov. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú znížiť zo sumy XXX € mesačne na sumu 170 € mesačne, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc hodnotenie prevodu jeho obchodného podielu na sestru súdom prvého stupňa. Vykonaný dôkaz súdom prvého stupňa, a to zistenie zisku spoločnosti Chladenie s.r.o. za rok 2012 považoval za irelevantný, nakoľko žiaden príjem spojený s činnosťou uvedenej spoločnosti nemal a v lete 2012 previedol so sestrou svoj obchodný podiel na doterajších spoločníkov, uvedené konanie nie je možné však vyhodnotiť ako zbavenie sa majetku. Súdu prvého stupňa rovnako vytkol, keď tento skúmajúc zmenu pomerov na strane matky akceptoval bez ďalšieho tvrdenia matky, ktorá aj napriek tomu, že bola vysoko tehotná a v priebehu konania aj porodila, uviedla, že nežije s otcom dieťaťa, z ktorého dôvodu súd na jeho príjem neprihliadal. Na jeho strane pritom neprihliadol na zníženie jeho príjmu, ako aj na skutočnosť, že si zakúpil byt, na ktorý si zobral hypotekárny úver s mesačnými splátkami 498 €. Naopak súd prvého stupňa mu vytkol, že si kúpil troj a nie dvojizbový byt, byt pritom kúpil za výhodnú cenu, lebo vlastníci bytu ho potrebovali rýchlo predať, naviac ide o neprerobený byt. V súčasnom stave si nemôže dovoliť založiť novú rodinu, vôbec už nie myslieť na druhé dieťa, nakoľko si tento prepych nemôže dovoliť. Podľa názoru súdu a kolízneho opatrovníka má žiť skromne, nenáročne, pracovať a platiť výživné, na druhej strane matka má nárok založiť si novú rodinu, mať ďalšie dieťa. Jej rozhodnutie súd zohľadnil a okolnosti vyhodnotil ako zmenu pomerov na jej strane, dokonca súd poukázal na fakt, že spoločné dieťa bude mať zo strany matky znížený prísun finančných prostriedkov. Súd pritom neposudzoval fakt, že druhé dieťa matky má svojho otca, ktorý ho uznal za svoje, určite nežije mimo rodiny. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pri rozhodnutí žiadala zohľadniť zmenu pomerov od posledného rozhodnutia spočívajúcu v tom, že otcovi počnúc 01.03.2013 odpadla povinnosť prispievať na jej výživu vo výške XX € mesačne, jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Z. W.. S otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, v súčasnej dobe však riešia otázku bývania, výchovu oboch detí, otec však nemôže očakávať, že jej nový partner prevezme za neho povinnosť finančne podporovať maloletú. K námietke otca o príjme jej partnera uviedla, že od februára 2013 do júla 2013 bol SZČO, vzhľadom však na dlhodobo nepriaznivú situáciu v oblasti stavebníctva, keď v rámci podnikania nedosahoval zisk, od 08.07.2013 je vedený na úrade práce ako nezamestnaný s tým, že prácu si intenzívne hľadá. Ona po nástupe na materskú dovolenku z dôvodu narodenia druhého dieťaťa od 01.05.2013 v trvaní 34 týždňov poberá nemocenské dávky, po uplynutí uvedenej doby bude jej príjmom opäť iba rodičovský príspevok + rodinné prídavky na dve deti. Pokiaľ ide o potreby maloletej, jej náklady spojené so zabezpečením bývania, stravovania, ošatenia, lekárskej starostlivosti, návštevy materskej škôlky a starostlivosti v súvislosti so všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj duševnej, vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, ako aj nadanie v kombinácii s lokálnymi možnosťami uplatnenia hradila z kombinácie jej príjmov výšky výživného zo strany otca a finančnej výpomoci zo strany jej rodičov, ktorá v súčasnej dobe výrazným spôsobom poklesla z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti matky. Momentálne najvyšším pravidelným mesačným výdavkom maloletej je poplatok súvisiaci s návštevou detskej škôlky v Ivanke pri Dunaji. Maloletú sa rozhodla dať do škôlky z dôvodu, že sám otec v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky ju žiadal, aby nezostávala doma a zamestnala sa. Dala si prihlášku do štátnej materskej školy, avšak materské školy sú v súčasnej dobe preobsadené a jej žiadosti nebolo vyhovené. Pokiaľ ide otcom tvrdený pokles príjmu, tento nie je úmerný ním navrhovanej výške výživného, naviac otec si musí uvedomiť, že potreby maloletej jej vekom budú neustále rásť. K otcom tvrdenej potrebe zníženia výživného z dôvodu zabezpečenia vlastného bývania a s tým spojenej jeho povinnosti splácať hypotekárny úver uviedla, že samozrejme otec má právo na samostatné bývanie, toto by však nemalo byť na úkor jeho maloletej dcéry. Po opustení spoločnej domácnosti bývanie otcovi poskytla jeho matka, u ktorej mal možnosť zvážiť, či bude alebo nebude schopný si plniť záväzky vyplývajúce zo súdnych rozhodnutí ohľadne výživného a či bude schopný vynakladania vlastných finančných prostriedkov na hypotekárny úver a v akom rozsahu. Otec na súde vypovedal, že zámerne si kúpil väčší byt z dôvodu, že plánuje založenie rodiny s priateľkou, kvôli ktorej opustil spoločnú domácnosť s ňou a ktorá bola dôvodom rozvodu manželstva. S priateľkou je naďalej v partnerskom vzťahu a mohlo by sa zdať, že je tiež nepravdepodobné, že spolu nežijú v spoločnej domácnosti tak ako sám otec uviedol. Otec deklaruje, že má finančné problémy z dôvodu medziročného zníženia jeho príjmu a plnenia záväzkov vyplývajúcich z hypotéky na ďalších 30 rokov, vyriešenie ktorých však hľadá prioritne znížením výživného na svoju maloletú dcéru, pritom podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Maloletú má vo svojej starostlivosti, zabezpečuje jej plnenie všetkých potrieb, hradenie nevyhnutných životných nákladov so zabezpečením bývania, stravovania, ošatenia, lekárskej starostlivosti, predprimárneho vzdelávania, starostlivosti v súvislosti s jej všestranným rozvojom. Výživné určené na maloletú súdom čerpá výlučne pre uspokojovanie potrieb maloletej. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na jej strane, k tejto nedošlo, všetok majetok nadobudla pred uzavretím manželstva s otcom maloletej, keď bola samostatne zárobkovo činná, s finančnou výpomocou od jej rodičov. Z uvedeného majetku nemá žiadnej finančný prospech, len vyplývajúce náklady so zabezpečením údržby, nemá vlastné úspory. Pri rozhodnutí žiadala zohľadniť tiež skutočnosť, že otec si svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletej plní, avšak len do výšky určenej súdom, nad rámec súdom určených povinností na maloletú inak neprispieva. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Predmetom konania v danej veci je návrh otca na zníženie výživného v dôsledku zmien na jeho strane v rozsahu neumožňujúcom mu platiť doposiaľ určené výživné vo výške XXX € mesačne. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov je pritom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci rozhodnúť. Pri rozhodovaní súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. V zmysle uvedených zásad v spojení s kritériami rozhodnými pre určenie výšky výživného uvedenými v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, a § 75 ods. 1 Zák. o rodine postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, pričom so záverom ku ktorému dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, táto nastala znížením jeho príjmu cca XXX € mesačne a nárastom jeho nákladov na splácanie hypotekárneho úveru mesačne vo výške XXX,XX €, ktorý si otec vzal na zakúpenie bytu. Pokiaľ ide o zníženie príjmu otca, ide o objektívnu skutočnosť, nakoľko z potvrdenia o príjme otca nevyplýva, že by k zníženiu príjmu otca došlo v dôsledku jeho neuspokojivých pracovných výsledkov. Rovnako pokiaľ ide o zabezpečenie bývania treba uviesť, že ako matka, tak aj otec má právo založiť si rodinu, základom ktorej je vyriešenie otázky bývania. Od otca nemožno spravodlivo očakávať, aby vo veku 34 rokov býval u svojej matky, či zakúpil si iba jednoizbový byt, naviac keď cena bytu, resp. úver vo výške XX.XXX € na zakúpenie bytu v Bratislave je relatívne nízky. Tým, že zmenu pomerov je súd povinný zisťovať a vyhodnocovať ako na strane povinného rodiča, v danej veci otca, tak aj na strane oprávneného rodiča a maloletej, bolo v konaní potrebné zmenu pomerov na strane otca posúdiť vo vzťahu k skutkovým zisteniam aj na strane matky a maloletej, najmä posúdiť, či zmena pomerov na strane otca je tak závažná, že je potrebné premietnuť ju do výšky výživného. Pokiaľ ide o výživné vo výške XXX € mesačne, súd pri rozhodovaní okrem útleho veku maloletej prihliadol najmä na skutočnosť, že jediným zdrojom príjmu matky bol rodičovský príspevok, rovnako na skutočnosť, že matka svojou osobnou starostlivosťou nahrádzala povinnosť finančne sa podieľať na krytí potrieb maloletej. Uvedené právne významné skutočnosti na strane matky majúce zásadný vplyv na určenie výšky výživného sa nezmenili ani v súčasnej dobe, naopak na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Z. W.Á., D.. XX.XX.XXXX. Aj keď treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť k uvedenému dieťaťu má otec dieťaťa, vzhľadom k tomu však, že matka s otcom dieťaťa, neuzavrela manželstvo, nemá otec dieťaťa povinnosť ( právnu ) vyživovať matku dieťaťa v dôsledku čoho ekonomická situácia na strana matky sa výrazným spôsobom zhoršila. Aj keď mať ďalšie dieťa bolo slobodným rozhodnutím matky, nemožno na dieťa matky ako na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky pri rozhodovaní neprihliadať minimálne v rovine, že matka z dôvodu starostlivosti o uvedené dieťa nie je schopná z objektívnych dôvodov pracovať a tak dosahovať príjem. Pri rozhodovaní o návrhu otca tak bolo potrebné komplexne posúdiť zmenu pomerov na strane otca, na strane dieťaťa i matky a uvedené zmeny vyhodnotiť v zmysle kritérií rozhodných pre určenie výživného. Odvolací súd uvedené zmeny vyhodnotil zhodne ako súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že znížením výživného by došlo k ohrozeniu práv maloletej, ktorej Zákon o rodine poskytuje zvýšenú ochranu, ktorá ochrana práv vyjadruje aj právo dieťaťa na zabezpečenie výživy od rodičov, a to aj na ich úkor z dôvodu, že maloleté dieťa je plne odkázané na starostlivosť a výživu svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu otec aj v súčasnej dobe dosahuje príjem, z ktorého je schopný určené výživné platiť, keďže výživné na maloleté dieťa je prednostná pohľadávka, uvedená schopnosť dieťa živiť však absentuje na strane matky. Tým, že ide o objektívny dôvod ( ďalšia vyživovacia povinnosť matky, čerpanie materskej dovolenky ), rovnako objektívnou skutočnosťou je nárast potrieb maloletej ( fyzický vek, návšteva materskej školy ), odvolací súd vo vzťahu k uvedeným objektívnym dôvodom dospel k záveru, že za súčasnej situácie premietnutie zmeny pomerov na strane otca vo vzťahu k zisteným zmenám pomerov na strane matky a maloletej by nebolo v súlade so zásadami vyjadrenými v ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.