KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava9. 7. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/492/2013 z 9. 7. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. júla 2014, sp. zn. 8Co/492/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1213207183.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/492/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213207183
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213207183.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Námestie M.
Benku 9, Bratislava, proti odporkyni: K. K., naposledy bytom K. X, D., zastúpenej opatrovníčkou T. K.,
pracovníčkou Okresného I.A. D. X., o zaplatenie 50,70 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26. júla 2013, č.k. 21C/77/2013-23, v časti náhrady trov konania,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti mení tak,že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 29,29 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta so sídlom
v Bratislave, do troch dní.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 26. júla 2013, č.k. 21C/77/2013-23, uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo veci samej rozhodol podľa § 760 Obč. zák., § 11 ods. 2 písm. b/, § 14 ods.
2, § 17 ods. 2 zákona č.56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Svoje rozhodnutie vo výroku o trovách konania
odôvodnil § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania, na
ktoré mu vznikol nárok vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur, nepriznal mu trovy
právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, nakoľko trovy konania spolu 104,38 eur, ako dvojnásobok
dlžnej sumy, sú neprimerané voči pohľadávke 50,70 eur. Pri znížení trov konania prihliadol na to, že
navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovým návrhom, v ktorom sú menené len identifikačné údaje
odporcu, dátum jazdy a variabilný symbol, príprava týchto návrhov je rutinná činnosť, nevyžadujúca
žiadne odborné znalosti, a teda ide o trovy neúčelne vynaložené.

Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania
v sume 16,50 eur - titulom súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia v sume 87,88 eur (za
3 úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH a 3 x režijný paušál po 9,37 eur). Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., pričom poukázal na
dôvodovú správu novely Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 15.10.2008, podľa ktorej súd môže
pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke neprimerané, t.j. ak trovy predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo treba chápať minimálne dvojnásobne vyššiu
sumu ako samotná istina, o ktorý prípad však v danej veci nejde. Poukazoval na to, že zaplatenie
súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa správneho
úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.



Dôvodil tým, že všetky uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s
vyhl. č. 655/2004 Z.z. Tiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej
časti pre nedostatok dôvodov, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň
poukázal na dôvody, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v niektorých prípadoch
prvostupňové rozhodnutia v obdobných veciach s totožným skutkovým stavom, zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu.

Odporkyňa, resp. jej opatrovníčka sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti nie je úplne vecne správny.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 50,70 eur. Z hľadiska
predmetu konania, ktorým je nezaplatenie cestovného a úhrady, sa jedná o vec s nízkou hodnotou sporu,
pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje 1.000,- eur.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keď
odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 50,70 eur, a pokiaľ išlo o náhradu trov konania zaviazal
odporkyňu na zaplatenie len sumy 16,50 eur, keď tieto znížil tak, že mu nepriznal trovy právneho
zastúpenia v sume 87,88 eur za ním uplatňované tri úkony právnej služby v sume (3x 16,60 eur + 7,81
eur + 20% DPH), to s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval,
keď trovy konania, na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p., znížil v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Hoci je zníženie či nepriznanie náhrady trov konania v
tomto prípade výlučne na úvahe súdu, nestotožnil sa odvolací súd s posúdením nároku navrhovateľa
na náhradu trov konania súdom prvého stupňa tak, že navrhovateľovi nepatrí náhrada žiadnych trov
právneho zastúpenia.

Je totiž potrebné vziať zreteľ na to, že poplatková povinnosť, vyplýva priamo zo zákona, je obligatórnou
podmienkou konania vo veci samej, a preto jej krátenie alebo nepriznanie v rámci trov súdneho
konania v drobných sporoch neprichádza do úvahy. Navrhovateľovi vznikol i nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania; za dva úkony poskytnutej právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie návrhu po 16,60 eur, 2x paušálna náhrada po 7,81 eur, k tomu 20% DPH, spolu vo výške
58,58 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné priznať navrhovateľovi aj náhradu trov právneho
zastúpenia avšak iba za jeden úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, bez ktorej by ani
nebolo došlo k samotnému zastupovaniu v konaní. Pokiaľ ide o krátenie trov konania o odmenu za
jeden úkon právnej služby - spísanie a podanie návrhu, je totiž treba uviesť, že predmetom tohto konania
sú pohľadávky, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom navrhovateľa v týchto konaniach zastupuje
Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners a jej písomné podanie na súd - návrh je vo všetkých
prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký, k zmene dochádza len v označení značky
veci navrhovateľa (naša značka), mena a adresy odporcu, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu



Prepravného poriadku Mestskej hromadnej prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je štandardná,
predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu najmä s
ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov.

Z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nevyplýva záver o tom, že postup podľa uvedeného ustanovenia je možný iba v
prípade, ak trovy konania predstavujú "minimálne dvojnásobne" vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Takýto záver nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. V nej sa uvádza iba
ako príklad, že aplikácia je prípustná najmä v drobných sporoch, v ktorých konaniach trovy
konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čím sa nemyslí násobok
uplatnenej pohľadávky.

Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny
advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci je opodstatnené zníženie náhrady trov právneho
zastúpenia. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu
k aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné a ani pre toto
konaní záväzné z hľadiska § 135 O.s.p., resp. § 159 ods. 2 O.s.p.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa tak malo všetky náležitosti požadované ust. § 157 ods.
2 O.s.p., a preto nie je odôvodnená námietka navrhovateľa týkajúca sa jeho nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov a tým ani jeho obrana, že by mu tým bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, zmenil (§ 220
O.s.p.) tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za
návrh v sume 16,50 eur a po krátení trov právneho zastúpenia mu priznal odmenu za jeden úkon právnej
služby v sume 29,29 eur, t.j. 16,60 eur + 7,81 eur + 20% DPH.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.
a vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v odvolacom konaní, nepriznal žiadnemu z nich nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 21C/77/2013

    zmenené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam