KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava28. 1. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/16/2014 z 28. 1. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2014, sp. zn. 22CoE/16/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1213216004.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/16/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216004
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213216004.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, a.s., Záhradnícka 31,
829 02 Bratislava, IČO: 30807484, proti povinnému: POLYCOP s.r.o., Drieňová 34, 821 01 Bratislava,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., so sídlom Exekútorského
úradu Ružová 10, 909 01 Skalica, pod č. EX 2099/2013, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 56Er/2417/2013-13 zo dňa 25.09.2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 56Er/2417/2013-13 zo dňa
25.09.2013, v časti výroku o trovách exekúcie, potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr.
Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD. pod sp. zn. EX 2099/2013, oprávnenému a povinnému nepriznal
právo na náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 47,03 Eur, ktoré
je povinný uhradiť oprávnený do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekúciu súd zastavil v
súlade s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Náhradu trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi podľa § 196 a § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny 33,19 Eur, hotových výdavkov
6 Eur a 20 % DPH vo výške 7,84 Eur.

Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený a žiadal o prehodnotenie výšky trov konania. Uviedol, že v spisovej dokumentácii okrem
upovedomenia o začatí exekúcie neevidujú žiadnu inú korešpondenciu o tom, akým spôsobom exekútor
exekúciu vykonáva, resp. oznámenie o tom, že je spoločnosť nemajetná. Trovy exekučného konania
navrhované súdnym exekútorom považuje za neprimerane vysoké aj z dôvodu, že súdny exekútor
vykonáva pre oprávneného voči povinnému ďalšie exekučné konania, pri ktorých si bude taktiež účtovať
trovy, pričom majetok zisťuje len jeden krát. Aj keď ide o zákonom stanovené sadzby za vykonanie
jednotlivých úkonov, nie je toho názoru, že jednotlivé sumy sú vyčíslené správne. Je v konečnom
dôsledku záležitosťou príslušného súdu stanoviť, či navrhované trovy exekúcie sú reálne a hlavne
spoločensky akceptovateľné. Súd opomenul skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením
oprávneného (nemožno použiť § 203 ods. 1 Exekučného poriadku).

K odvolaniu oprávneného sa písomným podaním zo dňa 12.12.2013 vyjadril súdny exekútor. Poukázal
na to, že podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bol podaný
z dôvodu, že bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odmena bola
priznaná podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ide o paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti bez
ohľadu na to, koľko úkonov bolo vykonaných. Súd priznal náhradu hotových výdavkov v sume 6 Eur
namiesto uplatnených 7,24 Eur. Keďže šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný subjekt nie



je vlastníkom nehnuteľnosti, motorových vozidiel, nemá účet v banke, nemohli byť vyhotovené žiadne
iné listiny ako Upovedomenie o začatí exekúcie. Navrhol aby súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že písomným podaním doručeným súdu dňa 20.08.2013 podal súdny
exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a uplatnil si náhradu trov exekúcie
vo výške 48,52 Eur. Na náhradu trov exekúcie žiadal zaviazať oprávneného.

Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon činnosti podľa
Exekučného poriadku patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade,
ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o túto daň.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď rozhodol o povinnosti oprávneného znášať náhradu trov
exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
na základe čoho súd správne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z citovaného
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v takomto prípade znáša náhradu trov exekúcie oprávnený.

Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, exekučný súd správne aplikoval ustanovenia § 14 ods. 1, § 15 ods.
1 a § 22 vyhlášky. Súd nemá možnosť uplatniť moderačné právo, pri vyčíslení trov exekúcie musí
postupovať v súlade s citovanou vyhláškou.

Z ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že pri zastavení exekúcie sa odmena určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur. Pokiaľ ide o náhradu hotových
výdavkov, súd prvého stupňa priznal túto náhradu iba vo výške, ktorá bola preukázaná a zohľadnil, či
ide o účelne vynaložené výdavky.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako
vecne správne potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1213216004)

  1. 25. 9. 2013Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 56Er/2417/2013 z 25. 9. 2013potvrdené
  2. 28. 1. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/16/2014 z 28. 1. 2014 (toto rozhodnutie)