KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava22. 4. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/25/2014 z 22. 4. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. apríla 2014, sp. zn. 14Co/25/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1213217043.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/25/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213217043
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213217043.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, právne zast.: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie
Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: J. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX,
U., zastúpenému opatrovníčkou W. J., pracovníčkou K. súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,70 eura, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 22.11.2013, č.k.
21C/162/2013-25 v časti náhrady trov konania, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 22.11.2013, č.k.
21C/162/2013-25, v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 45,79 eura, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a
z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 eura, na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.
0630341555/0900, VS: 1250691, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,70
eura a náhradu trov konania 16,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 760
Obč. zák., § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, pričom z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Odporca sa dňa 12.12.2012 na
linke MHD č. 61 na výzvu revízora nevedel preukázať platným cestovným lístkom, čím navrhovateľovi
vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 eura a úhradu 50,- eur.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a 150
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
primerané zníženie trov konania. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o drobný spor, a preto je
namieste primerane znížiť uplatnené trovy konania. Preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
len vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura, keďže uplatnené trovy
právneho zastúpenia vo výške 87,88 eura spolu so súdnym poplatkom (celkom v sume 104,38 eura)
považoval voči pohľadávke vo výške 50,70 eura za neprimerané. Zdôraznil, že navrhovateľ obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy
bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, ktorá
nevyžaduje žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby
advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a neúčelné sú aj tým vzniknuté trovy.



Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Má za to, že súd v časti rozhodnutia, v ktorej priznal navrhovateľovi trovy konania,
nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a toto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal
trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných navrhovateľom v návrhu, aj keď
predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal aj
na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave s tým, že neprimeranosť trov v drobných sporoch
je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne a súd musí svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť. Ak súd náležite svoje rozhodnutie neodôvodní, resp. ak absentujú také argumenty, ktoré by
mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, odníma sa účastníkom konania možnosť konať pred súdom.
Podľa navrhovateľa súd nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem
„neprimerané“ a dosiaľ súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti. Súd by však
mal v odôvodnení vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri použití tohto zákonného ustanovenia. Poukázal
na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinnej od 15.10.2008 a má za to, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
možno aplikovať v prípade, ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná
pohľadávka. Poukázal tiež na to, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku odôvodnil primerané
zníženie trov konania len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal
výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Pritom v zmysle
logického výkladu dôvodovej správy je potrebné za niekoľkonásobne vyššiu sumu chápať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina. Rozhodnutie súdu považuje za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi priznať náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Uviedol
tiež, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a z tohto dôvodu
nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia
na výšku súdneho poplatku. Uviedol, že žiadne ustanovenie zákona neobmedzuje právo účastníka dať
sa zastupovať v súdnom procese advokátom, teda ani v tzv. drobných sporoch. Neobmedzuje ho ani
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, upravujúce Európske konanie
s nízkou hodnotou sporu, pričom neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy. Rozsah zníženia trov v
danom prípade považuje za odporujúci dobrým mravom, nespravodlivý, neodôvodnený a neprimeraný.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia
o trovách konania tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške
16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eura (tri úkony po 16,60 eura + 3 krát režijný
paušál po 7,81 eura + DPH), a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdom nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných
sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Samotná skutočnosť, že aplikácia tohto ustanovenia je na



úvahe súdu, predpokladá, že súd bude brať do úvahy všetky okolnosti daného sporu. V tejto súvislosti,
podľa názoru odvolacieho súdu, bude tak tiež potrebné posúdiť účelnosť trov vzniknutých právnym
zastúpením, a to s prihliadnutím na náročnosť daného sporu.

V prejednávanej veci si navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnil náhradu trov konania v
celkovej výške 104,38 eura, z čoho suma 16,50 eura predstavovala zaplatený súdny poplatok za návrh
a suma 87,88 eura trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, pokus
o zmier - výzva na zaplatenie, podanie žaloby na súd). Prvostupňový súd mu priznal iba hotové výdavky
navrhovateľa vo výške zaplateného súdneho poplatku, a za právnu pomoc mu nepriznal žiadnu náhradu
trov konania s poukazom na to, že uplatnené trovy nielenže predstavujú viac ako dvojnásobok žalovanej
istiny, ale navyše ide aj o tzv. formulárovú žalobu.

Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu prvého stupňa v danej veci, keď znížil uplatnené trovy
konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p., nie je v rozpore so zámerom zákonodarcu uvedeným v dôvodovej
správe k novele O.s.p., keďže uplatnené trovy konania (súčet súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia) viac ako dvojnásobne prevyšujú uplatnenú pohľadávku (ide presne o 2,05 násobok).
Aplikácia tohto zákonného ustanovenia bola preto namieste, a odvolacia námietka navrhovateľa o
nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí.

Úplné nepriznanie trov vzniknutých právnym zastúpením však z prevenčného hľadiska nepovažuje
odvolací súd za správne, lebo takéto rozhodnutie súdu by mohlo na odporcu vplývať tak, že v
cestovaní bez platného cestovného lístka môže naďalej pokračovať, vychádzajúc z predpokladu, že ani v
prípadnom ďalšom súdnom spore nebude zaviazaný na náhradu trov vzniknutých právnym zastúpením
navrhovateľa.

Odvolací súd preto aj po prihliadnutí na skutočnosť, že v konaní išlo o jednoduchú vec, keď skutková
stránka veci je štandardná, predmet sporu si po právnej stránke nevyžaduje náročnú prípravu advokáta
pri prevzatí veci a všetky úkony právnej služby majú povahu tzv. formulárového úkonu, dospel k záveru,
že v prejednávanej veci nie je spravodlivé úplné, ale len čiastočné zníženie náhrady trov právneho
zastúpenia, a to v rozsahu 50%. Prihliadol tiež na to, že zaslanie pokusu o zmier (písomné podanie
protistrane týkajúce sa veci samej) nie je od 1.6.2009 úkonom právnej služby, za ktorý patrí odmena
vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, a preto navrhovateľ si v konaní mohol uplatniť náhradu trov
právneho zastúpenia len za dva úkony právnej služby.

Preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že
okrem náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura zaviazal
odporcu aj k náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 29,29 eura za jeden úkon právnej
služby - podanie žaloby na súd v roku 2013 (16,60 eura + 1x paušálna náhrada hotových výdavkov
vo výške 7,81 eura + 20 % DPH vo výške 4,88 eura), v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 2
O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1213217043

  1. 22. 11. 2013Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 21C/162/2013 z 22. 11. 2013zmenené
  2. 22. 4. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/25/2014 z 22. 4. 2014 (toto rozhodnutie)