Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/168/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222182 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213222182.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s. r. o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31332251, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému: J. X., Q.. X. X. XXXX, U. X. XX, U., zastúpený: Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Nám. Martina Benku 9, Bratislava, o zaplatenie 74,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2013 č. k. 21C/164/2013-63, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2013 č. k. 21C/164/2013-63 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa zamietol návrh žalobcu na začatie konania a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur a iných trov konania vo výške 16,50 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Q., K. U. X, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX G. XXXX/XX, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca. Vykonaným dokazovaním mal súd 1. stupňa za preukázané, že žalobca je vlastníkom vyššie uvedených pozemkov, pričom na parcele č. XXXX/XX je zriadené vecné bremeno - právo stavby podľa § 23 zákona číslo 182/1993 Z. z. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Q., okres U. X mal súd za preukázané, že žalovaný je vlastníkom bytu číslo X nachádzajúcom sa v bytovom dome postavenom na parcele č. XXXX/XX, ktorá vlastnícky patrí žalobcovi. Po právnej stránke súd 1. stupňa vec posúdil s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, ods. 2, § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 23 ods. 5 zákona číslo 182/1993 Z. z. Ustálil, že ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku na ktorom je dom postavený, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Z listu vlastníctva číslo XXXX vyplýva, že na pozemku parcela č. XXXX/XX je zriadené vecné bremeno - právo stavby podľa § 23 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Občiansky zákonník výslovne určuje, že ten kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy (ak nebolo dohodnuté inak, čo sa v tomto prípade nestalo). Žalobca ako vlastník pozemku teda nemá voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca v konaní netvrdil, že by mu v súvislosti s predmetom jeho vlastníctva, t. j. pozemku parcela č. XXXX/XX vznikali náklady na jej zachovanie a opravy, preto súd návrh v časti pokiaľ ide užívanie pozemku parcela č. XXXX/X žalobu zamietol. Pokiaľ ide o užívanie pozemkov parcela č. XXXX/XX aX. XXXX/XX žalovaným, súd 1. stupňa mal za to, že žalobca v tomto konaní nijako a ničím nepreukázal, že žalovaný tieto pozemky užíva, ani neuviedol, akým spôsobom by mal žalovaný tieto pozemky užívať, v akom rozsahu a čase a o tejto skutočnosti nepredložil žiadny dôkaz. Z takto vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu 1. stupňa vytýkal skutočnosť, že tento rozhodol vo veci dňa 13. 12. 2013 bez pojednávania a to napriek tomu, že na predmetný deň nariadil pojednávanie a žalobcu naň riadne predvolal. V predmetný deň bolo žalobcovi oznámené, že sa pojednávať nebude, ale sa bude verejne vyhlasovať rozsudok. Súd rozhodol bez pojednávania napriek tomu, že žalovaný sa vo svojom odpore vyjadril tak, že nesúhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania. V ďalšom namietal, že súd 1. stupňa komplexne neskúmal argumentáciu žalobcu a nezaujal k nej právne závery, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, aké právne úvahy viedli súd k ním prijatému právnemu záveru. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou, že existencia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu - právo stavby, zriadeného na pozemku parcela č. XXXX/XX na základe ustanovenia § 23 ods. 5 zákona číslo 182/1613 Z. z. spočíva v povinnosti žalobcu strpieť stavbu na svojom pozemku a umožniť žalovanému prístup k stavbe, avšak toto zákonné vecné bremeno neoprávňuje žalovaného ako vlastníka bytu spoluvlastníka nebytových priestorov k bezplatnému užívaniu cudzieho pozemku a zároveň nezbavuje práva žalobcu ako vlastníka pozemku domáhať sa primeranej náhrady za užívanie jeho pozemku. Nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku zriadeným zákonným vecným bremenom má nepochybne aj ústavnú relevanciu v článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ústavne konformného výkladu by teda mal mať žalobca nárok na určitú formu plnenia za užívanie pozemku, ktorého je výlučným vlastníkom, a ktorého obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom je fakticky úplné a trvalé, pričom žalobca nemôže pozemky užívať žiadnym spôsobom a nemôže tak mať zo svojho majetku žiadny úžitok. Bytový dom je postavený na parcele č. XXXX/XX tak, že prístup k bytovému domu je možný iba cez priľahlé pozemky - parcelu č. XXXX/XX a XXXX/XX. Napokon namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáha náhrady za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve žalovaným, konkrétne parcely č. XXXX/XX na ktorej je postavený bytový dom v ktorom sa nachádza byt žalovaného, vo vzťahu ktorej je zriadené zákonné vecné bremeno - právo stavby v zmysle § 23 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX, cez ktoré je jediný možný prístup k tomuto bytovému domu. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku popísanom v žalobe, ale sám aplikuje (v zmysle zásady iura novit curia) príslušnú právnu normu na ním zistený skutkový stav. Danú vec je preto potrebné rozdeliť na dva okruhy. Prvým z nich je nárok žalobcu na odplatu za zriadenie vecného bremena na základe zákona (tzv. zákonné vecné bremeno) k pozemku parcela č. XXXX/XX - právo stavby, druhým z nich je nárok žalobcu na odplatu (respektíve na vydanie bezdôvodného obohatenia) za užívanie parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX, cez ktoré, podľa jeho vyjadrení, je jediný možný prístup k bytovému domu. Pokiaľ ide o odplatu za užívanie parcely č. XXXX/XX žalovaným (ku ktorej je zriadené zákonné vecné bremeno), odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti nemožno vylúčiť (tak ako to urobil súd prvého stupňa) nárok vlastníka pozemku obmedzeného zriadením zákonného vecného bremena na náhradu za jeho zriadenie. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený najmä verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú taktiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejedná sa o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Pod zriadením vecného bremena (zo zákona) však zákonodarca nemohol mať na mysli, že by išlo o bezodplatné zriadenie vecného bremena. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. V prípade, ak špeciálna úprava vecného bremena (zákon č. 182/1993 Z. z.) neupravuje niektoré otázky týkajúce sa vecných bremien, je potrebné v takýchto prípadoch primerane použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka ako predpisu lex generalis. Z týchto ustanovení vyplýva, že vecné bremená možno zriaďovať len za odplatu (napr. § 135c ods. 3 O. Z. - súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe). Z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona v prospech žalovaného k pozemku žalobcu - parcele č. XXXX/XX je vecným bremenom odplatným. Keďže v súdenej veci došlo k vzniku vecného bremena (práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) zo zákona - § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., niet pochýb o tom, že vlastníkovi pozemku teda vznikol nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno. Nárok vlastníka pozemku na náhradu vznikol, aj keď zákon č. 182/1993 Z. z. nestanovuje náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, a to s odvolaním sa na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd bez toho, aby bolo nevyhnutne nutné z hľadiska ústavnej istoty toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR PL. ÚS 41/1997, kde je riešená náhrada vo vzťahu k zákonu č. 229/1991 Zb.). Finančná náhrada za vznik vecného bremena je však nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008, uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. mája 2012). V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na analogickú úpravu obsiahnutú v stavebnom zákone (zriadenie vecného bremena vo verejnom záujme rozhodnutím správneho orgánu) v zmysle ktorého platí, že „pokiaľ bola zriadená stavba diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie na cudzom pozemku a vlastníkovi tejto stavby sa preukázateľne nepodarilo dosiahnuť majetkovoprávneho vysporiadania s vlastníkom pozemku, je príslušný špeciálny stavebný úrad oprávnený na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva k stavbe, a to za jednorazovú náhradu vo výške, ktorá podľa osobitného predpisu prináleží za vyvlastnenie“. Podľa § 111a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie vlastníctva pozemku alebo stavby primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia. Z uvedeného vyplýva, že zriadenie vecného bremena zo zákona je odplatné, pričom táto odplata musí zodpovedať rozsahu obmedzenia vlastníctva pozemku, musí byť primeraná (v danom mieste a čase) a poskytuje sa spravidla ako jednorazová odplata. Je napokon nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a podľa názoru odvolacieho súdu má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena. V danom prípade, t. j. v čase účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., teda dňa 1. 9. 1993. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti (v danom prípade žalobca, ktorý pozemok parc. č. XXXX/XX nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2008) už nadobudol pozemok aj s vecným bremenom, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku s už existujúcim vecným bremenom, sa domáhal finančnej náhrady za jeho vznik. Bolo preto vecou pôvodného vlastníka pozemku, či si nárok na túto finančnú náhradu uplatní alebo nie (obdobný záver bol vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/165/2008-55 z 22. 04. 2009 napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý však sťažnosť účastníka konania rozhodnutím č. III. ÚS 13/2010-24 zo dňa 20. 01. 2010 odmietol ako zjavne neopodstatnenú). V zápornom prípade však nárok neprechádza na nového majiteľa ako kupujúceho. V tejto súvislosti možno poukázať aj na to, že určité finančné „zadosťučinenie“ nového majiteľa zaťaženého pozemku (žalobcu) je tiež aj v tom, že spravidla kúpna cena pozemku zaťaženého vecným bremenom je nižšia ako u obdobného pozemku bez vecného bremena. Aj tento argument možno použiť pre prijatie záveru o tom, že nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena má len vlastník nehnuteľnosti v čase vzniku vecného bremena. Pokiaľ žalobca nárok na finančnú náhradu uplatňoval ako bezdôvodné obohatenie, odvolací súd poznamenáva, že finančný nárok žalobcu nie je možné posúdiť ani ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže pri takomto nároku by žalovaný musel užívať pozemok žalobcu (parcelu č. XXXX/XX) bez právneho dôvodu. Žalovaný má tento právny dôvod, a to práve vznikom už spomínaného zákonného vecného bremena, a preto sa nejedná ani o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tiež s poukazom na ust. § 451 a § 489 Občianskeho zákonníka. Odvolacia námietka žalobcu, že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXXX/XX žalovaným teda neobstojí. Napriek uvedenému, keďže súd prvého stupňa vec neposudzoval z vyššie uvedených právnych dôvodov, a v záujme zachovania práva žalobcu na dvojinštančnosť súdneho konania, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia OSP). V ňom bude musieť súd prvého stupňa nanovo posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu za užívanie parcely č. XXXX/XX v jeho vlastníctve žalovaným, s prihliadnutím na vyššie uvedené právne závery, keď nárok žalobcu v tomto smere nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nárokom na náhradu (odplatu) za zriadené vecné bremeno (t. j. žalovaný neužíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu, ale titulom zákonom zriadeného vecného bremena), ktorá však patrí tomu vlastníkovi pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, pričom ide o nárok na jednorazovú náhradu. Pokiaľ ide o odplatu za užívanie parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX žalovaným (ku ktorým nie je zriadené zákonné vecné bremeno, ale slúžia na prístup k bytového domu), odvolací súd uvádza, že tento nárok bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 O. Z.). Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného zákonného ustanovenia je, aby k obohateniu vôbec došlo a aby obohatenie bolo bezdôvodné. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný plnením bez právneho dôvodu, keď tento má užívať nehnuteľnosti - pozemky parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX , ktorých výlučným vlastníkom je žalobca, bez právneho dôvodu. Ide o priľahlé pozemky cez ktoré vedie prístup k bytovému domu, v ktorom sa nachádza byt žalovaného. V tomto smere odvolací súd uvádza, že majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať. V prípade, ak by žalovaný skutočne predmetné pozemky užíval bez nájomnej či inej zmluvy, prijímal by plnenie, ktoré - vzhľadom na jeho povahu - nie je schopný vrátiť a teda by bol povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Výšku takéhoto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Súd prvého stupňa ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný tieto pozemky skutočne užíva (neuviedol spôsob, rozsah a čas ich užívania), preto žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd považuje závery súdu prvého stupňa v tomto smere za predčasné, nakoľko ohľadne užívania/ neužívania týchto pozemkov nebolo pred súdom prvého stupňa vykonané žiadne dokazovanie (napokon súd prvého stupňa pristúpil iba k verejnému vyhláseniu rozsudku, avšak nevykonával na pojednávaní žiadne dokazovanie a bez ďalšieho vychádzal len z tvrdení obsiahnutých v žalobe). Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. rozsudok súdu 1. stupňa (aj pokiaľ ide o zamietnutie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel č. XXXX/ XX, XXXX/XX) a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude súd 1. stupňa musieť vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie bude musieť odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Súd 1. stupňa bude musieť vykonať dokazovanie ohľadne zistenia, či žalovaný v žalovanom období skutočne užíval predmetné parcely, akým titulom, a v akom rozsahu (tieto skutočnosti musia byť jednoznačne ustálené). Ak bude v konaní preukázané, že žalovaný pozemky vo vlastníctve žalobcu v žalovanom období skutočne užíval bez právneho dôvodu, a teda mu vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, súd 1. stupňa bude musieť vykonať dokazovanie ohľadom jeho výšky. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zaťažuje žalobcu. Ak z vykonaného dokazovania nevyplynie jednoznačný záver o vzniku zodpovednosti žalovaného za bezdôvodné obohatenie, žalobu bude treba zamietnuť. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.