Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/392/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227169 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213227169.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú T. M., A.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, dieťa rodičov: matka - B. M., W. W. XA, W., zast. JUDr. Evou Hladkou, advokátkou, AK Bratislava, Röntgenova 8, a otec - G.. U. M., W. X. X, W., zast. AK Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, o nariadení výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P 153/2012-282, zo dňa 03.06.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil rodičom maloletej a maloletej T., A.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie, podrobenie sa výchovnému poradenstvu v špecializovanom zariadení, a to na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb, Vazovova 7/A, Bratislava v rozsahu minimálne 20 hodín pre rodičov a 5 hodín pre maloletú, po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 37 ods. 2, 5, 6 Zák. o rodine a článkom 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého 20.11.1989. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia je odôvodnený a preto mu vyhovel. Súd prvého stupňa mal za to, že rodičia porozvodovú situáciu úplne nezvládli a preto svoje pocity prenášajú aj na maloletú. Nie sú schopní konštruktívne komunikovať, vykazujú navzájom minimálnu mieru ústretovosti a napätie medzi nimi nie je možné zmierniť bez intervencie odborníkov. Rodičia vnímajú aktuálnu situáciu diametrálne odlišne, hlavne čo sa týka potreby výchovného opatrenia, matka vníma vzťah rodičov ako štandardný porozvodový vzťah, otec popisuje tento vzťah ako výrazne problémový. Úlohou súdu v tomto konaní nebolo hľadať vinníka a určiť, ktorý z rodičov má väčší podiel na problematickej komunikácii. Aj keď sa súd prvého stupňa úplne nestotožnil s názorom otca na manipulatívnosť zo strany matky a vidí isté problémy aj u otca, ktorý je podľa k maloletej viac autoritatívny než je to žiaduce, vzhľadom na vek maloletej, rozhodne súd prvého stupňa nevidel situáciu tak "ružovo" ako matka. Podstatné však nie je ako vnímajú svoje vzájomné postoje rodičia, ani to, či sa ich porozvodová komunikácia nevymyká priemeru, ale to, ako ich vníma a ako pôsobia na maloletú a z dokazovania vyplynulo, že negatívne. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom matky, že žiadny psychológ nenahradí neexistujúcu väzbu medzi rodičom a dieťaťom, zastáva však názor, že pokiaľ sami rodičia nedokážu odstrániť prekážky, ktoré sťažujú vytvorenie resp. prehlbovanie vzťahu, je tak namieste v záujme maloletej zasiahnuť autoritatívnym rozhodnutím súdu a vytvoriť priestor pre vytváranie väzby. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa postuláty uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvého stupňa nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ani ako vec právne posúdil a odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. V ďalšom vytýkala súdu prvého stupňa procesné pochybenia, keď súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu § 37 ods. 1, 2 Zák. o rodine. Toto nesprávne právne posúdil a nevychádzal z hmotnoprávnych predpokladov uvedeného ustanovenia zákona o rodine. Otec maloletej oprel návrh o skutočnosť, že údajne bránila v styku s dcérou, avšak uvedené tvrdenia sú nepravdivé a neboli preukázané. Poukázala tiež na rozpor v záveroch súdu prvého stupňa, o ktoré oprel nariadenie výchovného opatrenia, keď na jednej strane súhlasí s názorom matky, že žiaden psychológ nenahradí neexistujúcu väzbu medzi rodičom a dieťaťom a zároveň zastáva názor, že je namieste zasiahnuť autoritatívnym rozhodnutím súdu a vytvoriť priestor pre vytváranie väzby. Uviedla, že snaha otca je neúprimná, jeho tvrdenia nie sú pravdivé. Otec neprikladá dôležitosť potrebám T., aby jej prejavil spolupatričnosť vo významnej životnej situácii a podporil svojou osobnou účasťou, uprednostnil návštevu T. za účelom kúpy lode pred prvým svätým prijímaním svojej dcéry, ktorej na jeho účasti záležalo a takýchto príkladov by vedela uviesť aj viac. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je na úkor maloletej T.. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnuť alebo vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa zodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia sa nevedia dohodnúť o styku otca s maloletou, kde otázku stretávania sa rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a maloletého dieťaťa, aby rodičia riešili dohodou. Uzavretie takejto dohody je v prospech maloletého dieťaťa, keď aj samotné dieťa sa pri styku cíti bezpečne a nie je zaťažené konfliktami medzi rodičmi. V prípade, že k takejto dohode nedôjde, je potrebné, aby autoritatívne rozhodol súd. V prípade, že dôjde k obmedzeniu styku medzi rodičom a dieťaťom je potrebné, aby sa súd snažil odstrániť tento stav. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom je rozhodujúci záujem dieťaťa a nie predstavy a pocity rodičov. Ak medzi rodičmi je konfliktná situácia, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považuje za účinné využitie odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré správne súd prvého stupňa uložil rodičom aj maloletej. Konštatovať, že výchovné opatrenie nebude účinné bez toho, aby sa o to matka i maloletá, čo i len pokúsili je predčasné. Ak rodičia spolu nevedia komunikovať, je potrebné, aby získali názor ďalšej osoby alebo inštitúcie, ktorá je vo veci nestranná a ktorá je spôsobilá analyzovať tieto ich negatívne vzťahy a uviesť ich aspoň na mieru slušnej komunikácie, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade už rodičia nie sú spôsobilí sami túto situáciu riešiť a ich nezhody sú proti záujmom maloletej. Je preto potrebné, aby sa výchovnému opatreniu podrobili s cieľom odstrániť vzájomné nepriateľské postoje a pokúsili sa vyriešiť situáciu v prospech maloletej. Odvolací súd však dáva do pozornosti rodičom, že násilné vynucovanie dobrých vzťahov nie je na mieste a je potrebné, aby sa otec vžil do záujmov a potrieb maloletej tak, aby styk prebiehal v jej záujme a zabezpečoval jej potrebný komfort a harmóniu. Taktiež matka ako dominantná osoba je povinná viesť maloletú k dobrému vzťahu k druhému rodičovi, ako aj k úcte, keď uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo samotného zákona o rodine, keď deti sú k svojim rodičom povinné úctou a rešpektom a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani pri rešpektovaní všetkých práv dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.