Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoPr/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227632 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213227632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: G. T.Ý., nar. XX.X.XXXX, bytom B. J. XXX/X, R., zast. JUDr. Barborou Roštárovou, advokátkou so sídlom Orechová 476, Viničné, proti odporcovi: SPP - Distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. júna 2014, č.k. 52Cpr 6/2013-544, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 € k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 10.4.2013 doručené navrhovateľovi dňa 6.5.2013 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 686,41 € k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. e/, § 63 ods. 4, ž, § 68 ods. 1 písm. b/, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1, § 81 Zákonníka práce, § 122 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.1999 a dňa 6.5.2013 mu odporca doručil výpoveď zo dňa 10.4.2013 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odporca špecifikoval tak, že dňa 4.3.2012 na základe kontroly zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite Bratislava- Petržalka za 2. polrok zistil, že navrhovateľ si v priebehu druhého polroka 2012 neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti, čím porušil pracovnú disciplínu. Odporca mal v rámci kontroly skontrolovať 354 faktúr, vrátane príloh vystavených zmluvnými dodávateľmi zemných prác, z čoho bolo 90 faktúr, ktorých prílohu tvorili preberacie protokoly za výkopy, ktorými navrhovateľ potvrdil a prevzal výkopové práce v teréne realizované dodávateľom MARKO GAS, s.r.o. Výsledky predmetnej kontroly boli zamerané v Protokole manažérskej kontroly - zemné práce v Bratislave zo dňa 2.4.2014 a v kontrole VKS zo dňa 28.3.2013 a odporca na základe kontroly mal zistiť, že v 90 ks preberacích protokoloch za výkopy navrhovateľ uvádzal, resp. potvrdzoval v celom rozsahu objemu výkopu triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4 a toto zistenie malo preukazovať, že v tomto období druhého polroka 2012 navrhovateľ opakovane nepostupoval riadne a zodpovedne pri potvrdzovaní rozsahu reálne vykonaných prác, konkrétne pri potvrdzovaní triedy ťažiteľnosti zeminy. Súd prvého stupňa tento výpovedný dôvod uvedený odporcom vo výpovedi danej navrhovateľovi mal za nedostatočne určitý, t.j. vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Konštatoval, že odporca presne neuviedol, ktoré konkrétne faktúry či preberacie protokoly mali preukazovať porušenie pracovnej povinnosti navrhovateľa, výšku škody a samotnú neoprávnenosť, resp. nesprávnosť určenia 4. triedy ťažiteľnosti zeminy odporca vyvodil iba zo štatistických zistení, porovnaním s výkopmi realizovanými v inom čase a na iných miestach. Pri doručovaní výpovede odporcu navrhovateľovi nemal za presne určené, v čom spočíva navrhovateľovo porušenie pracovnej disciplíny a údajné chybné preberacie protokoly špecifikoval až v priebehu konania, počas ktorého sám priznal, že chybných preberacích protokolov bolo len 89, čo len znova podľa neho preukazuje, že ani on v čase skončenia pracovného pomeru nemal vedomosť o tom, ktoré konkrétne konanie navrhovateľa nieslo znaky porušenia pracovnej disciplíny. Nemal tak za splnenú podmienku určitosti ani zrozumiteľnosti výpovedného dôvodu a mal tiež za to, že odporca ani v konaní neprodukoval ani jeden priamy dôkaz o tom, že by čo i len jeden výkop preberaný navrhovateľ skutočne v čase jeho realizácie obsahoval zeminu so stupňom ťažiteľnosti 3, resp. nižším. Vyslovil pritom, že zamestnávateľ musí preukázať, že došlo k porušeniu pracovnej povinnosti zamestnanca, ako aj existenciu zavinenia zamestnanca (aspoň z nedbanlivosti) a poukázal aj na dôležitosť intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Dospel k záveru, že odporca existenciu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom nepreukázal, pričom navrhovateľovi z jeho pracovnej zmluvy, ani zo žiadneho interného predpisu výslovne nevyplýva povinnosť určovať triedu ťažiteľnosti zeminy a takúto konkrétnu povinnosť nemožno podľa neho vyvodiť ani zo všeobecne vymedzenej zodpovednosti navrhovateľa za správnu a dostatočnú dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác, ktorá je ustanovená Metodickým pokynom. Takáto povinnosť navrhovateľovi podľa neho nevyplývala ani z náplne práce vymedzenej v pracovnej zmluve, resp. Dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Poukázal tiež na to, že Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy bola uzavretá s účinnosťou od 1.4.2010, pričom položka určovania triedy ťažiteľnosti zeminy bola zavedená do Preberacieho protokolu ako Prílohy Metodického pokynu až od januára 2011, ako aj na výpoveď priameho nadriadeného navrhovateľa, ktorý uviedol, že táto činnosť nepredstavovala náplň práce navrhovateľa. Ak sa aj niektorí svedkovia domnievali, že podľa ich názoru navrhovateľ mal určovať stupeň ťažiteľnosti zeminy, nevedeli uviesť, na základe akej skutočnosti by to mal navrhovateľ robiť, pričom zohľadnil, že v prípade týchto svedkov išlo o zamestnancov odporcu. Uviedol, že v prípade, že by aj pripustil, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, nemohol by preskúmať jeho intenzitu, nakoľko odporca nepreukázal, akým konkrétnym konaním malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, ani presnú výšku údajnej škody, nepreukázal existenciu zavinenia (čo i len z nedbanlivosti) na strane navrhovateľa a tento nebol školený na určovanie stupňa ťažiteľnosti zeminy, na ktorú činnosť nemá ani vzdelanie. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ pracoval u odporcu 13 rokov, pričom odporca nepreukázal, že by počas tejto doby bol navrhovateľ upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a pracovný výkon navrhovateľa v 3. štvrťroku 2012 bol naopak odporcom ocenený a navrhovateľovi bol priznaný mimoriadny bonus. Vzhľadom na tieto skutočnosti týkajúce sa osoby navrhovateľa ako zamestnanca by podľa neho aj prípadné porušenie pracovnej disciplíny nedosahovalo dostatočnú intenzitu odôvodňujúcu skončenie pracovného pomeru. Zjavnú účelovosť konania odporcu považoval z výpovede svedka N. V.X., člena kontrolnej skupiny odporcu, ktorý uviedol, že mu p. W. (vedúci kontrolnej skupiny) výslovne povedal, že to má pri kontrole urobiť tak, aby tam dal stupeň ťažiteľnosti 3. namiesto 4. a to bez ohľadu na skutočnosť, že svedok nikdy nepreukázal vznik a výšku škody. Mal za to, že odporca hľadal a vykonštruoval dôvody pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou a takéto účelové a diskriminačné konanie odporcu nepoužíva právnu ochranu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 143 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, úspešnému v konaní, priznal náhradu trov konania spočívajúcich na trovách právneho zastúpenia. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania a povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh uložiť navrhovateľovi dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Bol toho názoru, že so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemusí byť zamestnanec zamestnávateľom oboznámený a riadny výkon práce zamestnanca podľa pracovnej zmluvy nevyhnutne vyžaduje znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých neznalosť by neumožnila riadny výkon práce a preto vo vzťahu k všeobecne záväzným právnym predpisom vzťahujúcim sa na obsah vykonávanej práce zamestnanca nemôže ich neznalosť ospravedlňovať. Povinnosť dodržiavania iných predpisov, ktoré nemajú všeobecne záväzný charakter podmieňuje podľa neho Zákonník práce právnou povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť s nimi zamestnancov a povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (§ 47 ods. 1 písm. b/, § 81 a § 82 Zákonníka práce). Pri intenzite porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa poukázal na to, že nešlo o jednorazové porušenie jeho pracovných povinností, ale toto porušovanie trvalo sústavne pol roka odo dňa 11.7.2012 do 31.12.2012, a to pri všetkých kontrolovaných faktúrach, čím tak sústavne porušoval svoje pracovné povinnosti, ktoré tvorili podstatu jeho pracovnej činnosti, preto jeho konanie predstavuje značnú intenzitu porušovania pracovných povinností, kedy sa podľa neho neprihliada na fakt, že si počas doterajšieho trvania pracovného pomeru plnil svoje povinnosti vzorne. Uviedol, že pracovná zmluva uzatvorená s navrhovateľom upravuje stručnú charakteristiku druhu práce navrhovateľa: „zodpovednosť za kontrolu a včasné nahrávanie dokumentov do systémov U. N., L., T., zodpovednosť za kontrolu úplnosti a správnosti prijatých faktúr, koordinovať výkon prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovať technickú podporu zamestnancom vo výkone činnosti poruchovej služby, zodpovednosť za kontrolu efektívnej organizácie prác na jednotlivých strediskách“ a ďalšie povinnosti druhu práce sú pre zamestnancov rovnako záväzné všetky normatívne akty zamestnávateľa, ktoré upravujú neurčený počet prípadov rovnakého druhu, za predpokladu, že s nimi boli zamestnanci riadne oboznámení. Za vnútorné normatívne akty zamestnávateľa považoval vo všeobecnosti najmä poriadky, smernice, metodické pokyny, príkazy, a pod. Za záväzný vnútorný pracovnoprávny predpis podľa neho možno nepochybne považovať Metodický pokyn D.R.21.01.11.- Objednávanie a potvrdzovanie externých výkonov na zemné práce pri odstraňovaní porúch na technologických zariadeniach SPP - distribúcia, a.s. (ďalej len „Metodický pokyn“), s ktorými bol navrhovateľ ako zamestnanec riadne oboznámený, v zmysle bodu 3.1. tohto Metodického pokynu je Preberací protokol dokument, do ktorého sa zaznamenáva skutočne vykonaný rozsah výkopových prác a spätných úprav“ a v zmysle bodu 4.7 Metodického pokynu majster TU zodpovedá za správnu a dostatočnú dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác, v zmysle bodu 5.3.3 Metodického pokynu osoba zodpovedná za odstránenie poruchy vyzve po odstránení poruchy dodávateľa, aby uviedol miesto výkopu do pôvodného stavu a hotové práce potvrdí v Preberacom protokole. Bol toho názoru, že v zmysle Metodického pokynu je teda majster TU zodpovedný aj za potvrdenie Preberacieho protokolu (vykopávky, zasypávky), do ktorého sa zaznamenáva skutočne vykonaný rozsah výkopových prác a spätných úprav podľa kritérií uvedených v preberacom protokole, t.j. najmä plocha v m2, hrúbka v m, objem v m3 a trieda ťažiteľnosti. zeminy, čo znamená, že majster TU je zodpovedný aj za potvrdenie triedy ťažiteľnosti zeminy, a teda aj jej určenie v konkrétnom, výkope/zásype, pretože toto kritérium je súčasťou Preberacieho protokolu vykonaných zemných prác. Mal za to, že povinnosť určovať triedu ťažiteľnosti zeminy za účelom jej riadneho potvrdenia v Preberacom protokole navrhovateľ ako majster TU rozhodne mal a táto povinnosť mu podľa neho vyplývala z Metodického pokynu sa dohodnutého druhu práce. Podľa neho navrhovateľ vedel a mal vedieť, že táto povinnosť je jeho pracovnou náplňou a pretože triedu zeminy potvrdzoval od 1.4.2010, t.j. odkedy bol na pozícií majster TU, robil tak bez akýchkoľvek problémov a problém vznikol až v roku 2012, čiže po viac ako dvoch rokoch vykonávania práce v potvrdzovaní triedy ťažiteľnosti zeminy. Poukázal na skutočnosť zo všeobecnej praxe, že zemina triedy č. 4 sa vyskytuje len výnimočne a ak, tak len v časti objemu (prvé vrstvy zeminy) a nie v celom objeme- ako bolo jednoznačne a riadne zistené z predmetných faktúr. Mal za to, že medzi spôsobeným navýšením cien výkopových prác a konaním navrhovateľa existuje priama príčinná súvislosť, čo odôvodnil doloženými faktúrami, ktorých prílohou sú aj preberacie protokoly, z ktorých vyplýva, že preberacie protokoly podpisoval navrhovateľ a v ktorých je jednoznačne uvedené, že navrhovateľ určoval triedu ťažiteľnosti zeminy. Na základe kontroly náhodne vybratých 28 faktúr za zákazky na zemné práce v LC CA v období od 1.7.2012 bolo zistené, že vo všetkých kontrolovaných faktúrach v celom objeme bola potvrdzovaná zemina triedy č. 4 a majstri RTU boli v roku 2010 inštruovaní o spôsobe kategorizácie zeminy od 1 až 5, čím vyššia trieda zeminy, tým sa zvyšuje cena za hĺbenie a všeobecná prax je taká, že zemina triedy č. 4 sa vyskytuje len výnimočne a ak, tak len v časti objemu a nie v celom objeme, ako bolo zistené u predmetných faktúr. Uviedol, že majster TU zodpovedá za potvrdenie rozsahu výkopu, počtu značiek, premostení, odvezení zeminy, za rozsah reálne vykonaných prác, tento rozsah potvrdzuje ja preberacom protokole po odstránení poruchy a zodpovedá za jeho správnosť a úplnosť mal za to, že na majstroch TU je aj zodpovednosť určiť triedu zeminy. Poukázal na to, že výsledky kontroly konštatovali, že trieda zeminy č. 4 je príliš vysoká vzhľadom k tomu, že hornina už raz bola rozpojená pri výkopoch na plynovody a uvádzanie zeminy č. 4 spôsobilo navýšenie ceny práce s negatívnym dopadom na neho, pričom na základe uvedených skutočností nebolo možné, aby bola všetka vyťažená zemina zaradená do triedy ťažiteľnosti č. 4 a teda navrhovateľ svojim konaním mu spôsobil škodu minimálne z nedbanlivosti, keďže práve navrhovateľ svojim konaním podpisoval preberacie protokoly, ktoré boli súčasťou vystavených faktúr a v týchto preberacích protokoloch aj určil triedu ťažiteľnosti zeminy, túto činnosť vykonával už od roku 2010 a na takéto zistenia netreba žiadnu väčšiu mieru odborných znalostí, a to aj s prihliadnutím na to, že navrhovateľ sa s výkopovými prácami stretával denne. Poukázal tiež na výpovede svedkov T. Ž., L. W., N. V., L. O., N.. Y. W., N.. R. W., N.. G. L. H. N.. T. V., z ktorých mal za to, že určovanie triedy ťažiteľnosti zeminy je v náplni práce navrhovateľa podľa pracovnej zmluvy a v zmysle Metodického pokynu povinnosť rozpoznať triedy ťažiteľnosti zeminy navrhovateľ podľa neho ako majster TU mala vyplývať aj z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.3.2010 s účinnosťou od 1.4.2010, ktorým bol riadne oboznámený. Skutočnosť, že navrhovateľ bol ním ocenený, považoval za irelevantnú, nakoľko v tom čase ešte neboli známe výsledky kontroly práce navrhovateľa a táto kontrola výsledkov jeho práce bola vykonaná až začiatkom roka 2013 za obdobie pol roka odo dňa 11.7.2012 do 31.12.2012. Uviedol, že svedok N. V. bol koordinátorom údržby s nie majstrom ťažkej údržby, ktorú vykonával navrhovateľ a jeho výpoveď považoval za účelovú a súčasne svedok T. Ž. ako majster ťažkej údržby uviedol, že žiadne špeciálne školenie pre zatrieďovanie stupňa ťažiteľnosti zeminy neabsolvoval a tento sa dá určiť podľa popisu v prílohe tabuľky, podľa čoho aj postupoval. Bol toho názoru, že výpoveď daná navrhovateľovi obsahovala všetky zákonom vyžadované formálne aj obsahové náležitosti, pričom výpovedný dôvod je dostatočne jasne konkretizovaný a nezameniteľný, je v nej presne vymedzené obdobie, v ktorom ku závažnému porušovaniu pracovnej disciplíny dochádzalo, sú uvedené podklady, na základe ktorých porušovanie pracovnej disciplíny zistil. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. K dôkazu uvedenému odporcom, a to Usmerneniu sekčného riaditeľa, Metodického pokynu D.R.21.01.11 a Pracovnej zmluvy s dodatkami uviedol, že prvé usmernenie sekčného riaditeľa zo dňa 1.4.2010 obsahuje prílohu vzor Preberacieho protokolu, ktorý mal podpisovať a v ktorom vzore nie je uvedená kolónka na určovanie triedy zeminy. Ak mal teda potvrdzovať triedu zeminy, nie je zrejmé, kde ju mal zaznačiť, ako sa fakturovala a z čoho v období od 1.4.2010 vyplývalo, že potvrdzovanie triedy zeminy je v jeho náplni práce. Druhé usmernenie zo dňa 3.11.2010 obsahuje prílohu vzoru Preberacieho protokolu, ktorý už obsahuje kolónku určovania triedy zeminy, avšak ním podpísané Preberacie protokoly z novembra a decembra 2010 túto kolónku neobsahujú, tak ako to potvrdili svedkovia N.. W. H. N.. V. na pojednávaní dňa 15.1.2014 a žiadne z usmernení podľa neho nemá povahu pokynu zamestnávateľa na zmenu pracovnej náplne navrhovateľa v tom zmysle, že by mal (a odkedy) určovať triedu ťažiteľnosti vykopanej zeminy. Poukázal na to, že Metodický pokyn upravujúci zodpovednosť pri zemných a výkopových prácach platil až od novembra 2011, teda rok a pol po tom ako odporca tvrdil, že určovanie a potvrdzovanie vykopanej zeminy mala byť v jeho pracovnej náplni. Uviedol, že v čl. 4.7. Metodického pokynu je definovaná spoločná zodpovednosť majstra TU a technika prevádzky, a to za správnu a dostatočnú dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác a rozsahom v tomto prípade je veľkosť výkopu, plocha výkopu (m2), objem výkopu (m3), rezanie asfaltu a betónu (m), paženie (m2), zatrávnenie (m2), dopravné značenie (ks), obrubníky (m), ochranné zábradlie (m), premostenie (ks)...všetko v preberacom protokole. Rozsahom realizovaných zemných prác však podľa neho nie je taká odborná činnosť ako určovanie triedy ťažiteľnosti zeminy a takáto zodpovednosť za uvedenú činnosť v rámci celého Metodického pokynu nie je ani len spomenutá a až následne po kontrole v roku 2013 boli zavedené opatrenia na to, že majster ťažkej údržby mal za úlohu kontrolovať správnosť určenia stupňa ťažiteľnosti dodávateľom. Poukázal na rozpor tvrdení odporcu s tvrdeniami svedeckých výpovedí N.. W. H. N.. V.. K výpovediam svedkov T. Ž. H. L. W. uviedol, že T. Ž. pracuje u odporcu na pracovisku v Banskej Bystrici a L. W. na pracovisku v Nových Zámkoch a boli presunutí na pracovisko v Bratislave len na výpomoc a títo neuvádzali žiadne skutočnosti viažúce sa k náplni práce navrhovateľa, k školeniam absolvovaným navrhovateľom a k spôsobu skončenia jeho pracovného pomeru u odporcu. Poukázal na výpoveď svedka N. V., ktorý bol členom kontrolného týmu u odporcu, ktorý uviedol, že dostal za úlohu určiť stupeň ťažiteľnosti zeminy na stupeň č. 3 a sumou, ktorá by bola fakturovaná pri určenom stupni ťažiteľnosti zeminy č. 4, že nikdy nekontroloval stupeň ťažiteľnosti zeminy v Bratislave reálne, nebol na mieste výkopu, nikdy vykopanú zeminu nevidel a takto postupoval podľa pokynov p. W., ktorý mu mal výslovne povedať, že to má urobiť tak, aby dal stupeň ťažiteľnosti zeminy č. 3, a prečo tak mal urobiť, mu nikto nevysvetlil. Z tohto svedectva navrhovateľ vyvodil účelový a protizákonný spôsob zvolený odporcom v kontrolnom týme, ktorý mal dokázať pochybenia navrhovateľa. Poukázal tiež na výpoveď svedka L. O., ktorý bol členom kontrolnej skupiny a ktorý uviedol, že pokiaľ ide o určenie stupňa ťažiteľnosti zeminy, kontrolu vykonával tak, že menil iba stupeň ťažiteľnosti zeminy tam, kde mal k dispozícii fotky, nakoľko všetky výkopy boli zasypané a zaasfaltované a nebolo možné to reálne aj skontrolovať. Uviedol, že pri preberaní výpovede sa ani nemohol oboznámiť s faktúrami ani s preberacími protokolmi, ktoré odporca považoval za chybné a v čase preberania výpovede nemal vedomosť, ktoré konkrétne výkopy, faktúry a preberacie protokoly mali byť príčinou jeho závažného porušenia pracovnej disciplíny. Konštatoval, že výkon pracovnej činnosti určovanie tried zeminy vykopanej pri únikoch plynu nikdy nebol jeho pracovnou náplňou, preto nemôže byť zodpovedný za vzniknutú škodu, za výkon činnosti určovanie triedy zeminy vykopanej pri únikoch plynu bol podľa Rámcovej zmluvy zodpovedný dodávateľ zemných prác MARKO GAS, s.r.o. a pochybenia dodávateľa následne riešil odporca s dodávateľom mimosúdnymi rokovaniami, odporca paušálne pri všetkých výkopoch vypočítal rozdiel medzi cenami za vyťaženie triedy zeminy č. 4 a vyťaženie triedy zeminy č. 3 a tento rozdiel bez toho, aby skúmal aká zemina bola reálne vyťažená v konkrétnych výkopoch, považoval za škodu. Mal za to, že odporca tak postupoval účelovo a šikanózne voči nemu. Uviedol, že odporca počas celého konania nepredložil žiaden dokument, v ktorom by konkretizoval štatistické zistenia z jednotlivých častí Slovenskej republiky, o ktoré sa opiera a nie je ani zrejmé, čo je obsahom týchto štatistických zistení, počas konania neoznačil zamestnanca, ani konkrétny výkop, resp. haváriu, pri ktorej by došlo k rozpornému určeniu triedy vyťaženej zeminy a nie je tak zrejmé, či išlo o rovnaký výkop, pri ktorom dvaja zamestnanci postupovali rozdielne, ani či išlo o jeden alebo viacero rozdielnych postupov zamestnancov odporcu. Medzi kontrolovanými faktúrami sa vyskytovali aj faktúry, v ktorých nebola v zemine v plnom rozsahu z výkopu odvezená, ale vrátená späť do výkopu, čo by pri zemine triedy ťažiteľnosti 4 nebolo možné a odporca počas konania nepredložil jediný dôkaz o tom, pri ktorých výkopoch sa tak malo stať. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpoveď je jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu. Právne účinky doručenia výpovede nastanú aj vtedy, ak ju zamestnanec odmietne prijať (§ 38 ods. 4 druhá veta Zákonníka práce). Na základe výpovede sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby ustanovenej v § 62 Zák. práce. Výpoveď musí spĺňať hmotnoprávne podmienky ku ktorým patria: prejav vôle účastníka smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou, ktorého náležitosťou je predovšetkým uvedenie výpovedného dôvodu, musí mať písomnú formu, musí sa doručiť druhému účastníkovi. Ich nesplnenie zákon spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu. Výpoveď nemusí obsahovať výslovné uvedenie výpovednej doby, jej dĺžka a plynutie vyplýva priamo zo zákona (§ 62), je platná aj vtedy, ak v nej výpovedná doba nie je uvedená vôbec alebo je uvedená nesprávne. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť (§ 61 ods. 2 Zák. práce). Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Je potrebné jeho podrobnejšie skutkové odôvodnenie, aby nevznikli pochybnosti o tom, v čom sa vidí naplnenie zákonného výpovedného dôvodu. Pokiaľ zo znenia písomnej výpovede z pracovného pomeru pre neurčitosť, či nezrozumiteľnosť prejavu nemožno vyvodiť, v čom spočíva skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu, výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnancovi je neplatným právnym úkonom, pričom pomocou výkladu vôle nemožno nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú ten, kto výpoveď dáva, v rozhodujúcom čase nemal, alebo ktorú síce nemal, ale neprejavil ju dostatočne jasným spôsobom. Výpoveď daná zamestnávateľom podľa § 63 odsek 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodov: 1/ pre ktoré môže s ním zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (t.j. z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 písm. a), b) ZP), 2/ pre menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny (ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede ). Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy, resp. z pracovného poriadku. Zákonník práce pojem zavinenia bližšie neupravuje, pričom zavinené konanie môže dosahovať rôznu intenzitu a v závislosti na nej je potrebné zvoliť aj prostriedok porušenia pracovnej disciplíny a pri prípadnom skončení pracovného pomeru posúdiť, či intenzita porušenia zodpovedá výpovedi alebo okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Dôležitými kritériami sú závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, postoj zamestnanca k porušeniu, miera jeho zavinenia, ako aj následky takéhoto konania. Dôraz sa kladie aj na dodržiavanie pracovnej disciplíny u zamestnávateľa všeobecne, to znamená, že nie je možné za porušenie pracovnej disciplíny s následnou výpoveďou považovať konanie, ktoré je tolerované u ostatných zamestnancov, bez toho vyplývajúcich dôsledkov. V opačnom prípade by zo strany zamestnávateľa došlo k takému výkonu práva vyplývajúceho z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s článkom II základných zásad Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1 písm. e) ZP v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (subjektívna lehota). Pre včasné uplatnenie výpovede Zákonník práce ustanovuje aj tzv. objektívnu lehotu, t. j. do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede nastal, bez ohľadu na to, kedy sa zamestnávateľ o ňom dozvedel. Dôvodom stanovenia objektívnej prekluzívnej lehoty je, aby so zamestnancom nemohol byť pracovný pomer skončený po neprimerane dlhom čase. V praxi sa často opomína povinnosť zamestnávateľa určená ustanovením § 63 ods. 5 Zákonníka práce, a to povinnosť oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť vyjadriť sa k nemu, ak chce doručiť zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Zákonník práce bližšie neurčuje formu tohto rozhodnutia, teda či má ísť o oboznámenie písomné alebo ústne, jednoznačne v záujme právnej istoty a unesenia dôkazného bremena v prípadnom súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa odporúča písomná forma s preukázateľným doručením tohto oboznámenia zamestnancovi. Odporca vo výpovedi danej navrhovateľovi presne nekonkretizoval porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom, pri ktorých výkopových prácach, neuviedol, ktoré konkrétne faktúry či preberacie protokoly mali preukazovať porušenie pracovnej povinnosti navrhovateľa, výšku škody a samotnú neoprávnenosť, resp. nesprávnosť určenia 4. triedy ťažiteľnosti zeminy. Uviedol len všeobecne, že zistil dňa 4.3.2013 na základe vykonanej kontroly zákaziek na zemné práce fakturované v LC Bratislava - Pezinok za 2. polrok 2012, že v priebehu tohto polroka neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti, čím mal porušiť pracovnú disciplínu. Navrhovateľ mal podľa neho konať opakovane (potvrdzovanie vo všetkých výkopových prácach v druhom polroku 2012), dlhodobo (od 11.7.2012 do 31.12.2012) s následkom možného vzniku škody zamestnávateľovi (pričom následne uvádzal stále odlišné počty faktúr). Jeho závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v tom, že v rámci kontroly skontroloval odporca 354 faktúr, z čoho 90 faktúr (neskôr uviedol iný počet), ktorých prílohu tvorili Preberacie protokoly za výkopy, ktorými mal navrhovateľ potvrdiť a prevziať výkopové práce v teréne realizované dodávateľom MARKO GAS, s.r.o. a výsledky predmetnej kontroly sú zaznamenané v Protokole z manažérskej kontroly - zemné práce v Bratislave zo dňa 2.4.2013 a v kontrole VKS zo dňa 28.3.2013 a na základe tejto kontroly mal odporca zistiť, že v 90 ks Preberacích protokolov za výkopy realizované dodávateľom MARKO GAS, s.r.o. navrhovateľ uvádzal, resp. potvrdzoval v celom objeme výkopu triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4, ktoré zistenie preukazuje, že v období druhého polroka 2012 opakovane nepostupoval riadne a zodpovedne pri potvrdzovaní rozsahu reálne vykonaných prác, konkrétne pri potvrdzovaní triedy ťažiteľnosti zeminy. Predmetnou kontrolou malo byť zistené a konštatované, že trieda ťažiteľnosti č.4, ktorá bola potvrdzovaná vo všetkých výkopových prácach za druhý polrok 2012 a v celom objeme výkopu, bola príliš vysoká, t.j. neoprávnená, a to vzhľadom na to, že išlo v daných prípadoch o výkopy, v ktorých bola hornina už raz rozpojená, a to pri výkopoch na plynovody. V priebehu druhého polroka tak nemal navrhovateľ postupovať pri posudzovaní vlastností zeminy riadne podľa kritérií v zmysle materiálu „Zatrieďovanie hornín podľa náročnosti ich rozpojovania - triedy ťažiteľnosti“ a následne mal neoprávnene určovať triedy ťažiteľnosti zeminy č.4 vo všetkých výkopových prácach v druhom polroku 2012 a v celom objeme výkopu, čí mal neoprávnene navýšiť ceny výkopových prác o 16.902,- €, čo má pre odporcu ako zamestnávateľa negatívny ekonomický dôsledok. Zároveň mal navrhovateľ týmto konaním porušiť základnú povinnosť zamestnanca vo vzťahu k majetku a oprávneným záujmom zamestnávateľa - chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, pretože jeho konaním došlo k neoprávnenému zníženiu majetku zamestnávateľa. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu dňa 29.3.1999 a na základe Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.3.2010 s účinnosťou od 1.4.2010 sa zmenil jeho druh práce na majster ťažkej údržby a podľa charakteristiky tohto druhu práce mal navrhovateľ zodpovedať za kontrolu a včasné nahrávanie dokumentov do systémov U. N., L., T., zodpovedať za kontrolu úplnosti a správnosti prijatých faktúr, koordinovať výkon prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovať technickú podporu zamestnancom vo výkone činnosti poruchovej služby, zodpovedať za kontrolu efektívnej organizácie prác na jednotlivých strediskách. Z tejto pracovnej zmluvy a Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy nevyplýva činnosť navrhovateľa spočívajúca v určovaní triedy ťažiteľnosti zeminy a ani jeho zodpovednosť za určovanie triedy ťažiteľnosti zeminy, tak ako uviedol odporca. Táto povinnosť, resp. zodpovednosť navrhovateľovi nevyplývala ani z dokumentov, na ktoré tiež odporca poukazoval, a to z Metodického pokynu D.R.21.01.11, v čl. 4.7. ktorého je definovaná spoločná zodpovednosť majstra TU a technika prevádzky a to za správnu a dostatočnú dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác a rozsahom v tomto prípade je veľkosť výkopu, plocha výkopu (m2), objem výkopu (m3), rezanie asfaltu a betónu (m), paženie (m2), zatrávnenie (m2), dopravné značenie (ks), obrubníky (m), ochranné zábradlie (m), premostenie (ks)...všetko v preberacom protokole. Za rozsah realizovaných zemných prác nemožno chápať konkrétne určovanie triedy ťažiteľnosti zeminy a takáto zodpovednosť za uvedenú činnosť v rámci celého Metodického pokynu nie je ani len spomenutá a až následne po kontrole v roku 2013 boli zavedené opatrenia na to, že majster ťažkej údržby mal za úlohu kontrolovať správnosť určenia stupňa ťažiteľnosti dodávateľom. Tvrdenie navrhovateľa, že podklady posúval koordinátorovi, ktorý po obdržaní faktúry zo strany dodávateľa údaje kontroloval, zodpovedá bodu 4.6. Metodického pokynu, v zmysle ktorého koordinátor údržby je zodpovedný za kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok, najmä súladu fakturovaných hodnôt so skutočným rozsahom realizovaných prác, teda nielen za uvedený rozsah. Zodpovednosť navrhovateľa za označenie triedy ťažiteľnosti zeminy bola vyvrátená aj výpoveďou svedka R. W., ktorý bol priamym nadriadeným navrhovateľa a ktorý uviedol, že výkopové práce zabezpečovali aj po odbornej stránke dodávatelia, ktorí určovali ťažiteľnosť zeminy a stupeň ťažiteľnosi zeminy vypĺňali na základe rámcových zmlúv uzavretých s odporom, ktorý nemal na to odborníkov a navrhovateľ kontroloval veľkosť výkopu, jeho rozmery a objem, celkovú kontrolu výkopových prác mal na starosti koordinátor údržby, ktorý zodpovedal za správnosť údajov uvedených dodávateľom. Aj svedok T. V., pracujúci v pozícii riaditeľa údržby a merania u odporcu, uviedol, že u odporcu bola vytvorená pozícia koordinátora údržby, ktorý zodpovedal za kontrolu správnosti zemných prác, vykonaných prác v súlade s rámcovými zmluvami, predtým mali túto činnosť na starosti majstri, aj keď okrem toho uviedol, že v rámci spoločnosti boli majstri údržby oboznámení s STN normou pre určovanie stupňa ťažiteľnosti zeminy a podľa neho neboli k tomu potrebné odborné znalosti. Tento svedok tiež uviedol, že v súvislosti s vykonanou kontrolou bolo zistené, že nebol správne určený stupeň ťažiteľnosti zeminy a v súvislosti s tým došlo aj k rozviazaniu pracovného pomeru s koordinátorom údržby, ktorý mal na starosti potvrdzovanie správnosti na faktúrach podľa rámcovej zmluvy, s ktorou bol oboznámený a majstri údržby boli s ňou oboznamovaní len v častiach, ktoré sa týkali ich kompetencie. Svedok N. V. uviedol, že jeho úlohou bolo skontrolovať niektoré faktúry a k nim pripojené preberacie protokoly, t.j. aby skontroloval rozmery výkopov, vrstvenie asfaltu, stupeň ťažiteľnosti zeminy a či preberacie protokoly súhlasia s fakturovanými čiastkami a zistil nedostatky, ale tieto sa netýkali správnosti resp. nesprávnosti určovania stupňa ťažiteľnosti zeminy. Ako člen kontrolnej skupiny, ktorú viedol p. W., však dostal za úlohu určiť stupeň ťažiteľnosti zeminy č. 3 a podľa toho zistiť rozdiel medzi fakturovanou sumou za tento stupeň ťažiteľnosti a sumou, ktorá by bola fakturovaná sumou za stupeň ťažiteľnosti č. 4, reálne nikdy v Bratislave stupeň ťažiteľnosti nekontroloval, nebol na mieste výkopu, nikdy vykopanú zeminu nevidel, postupoval tak na pokyn p. W., ktorý mu výslovne povedal, že má dať stupeň ťažiteľnosti zeminy č. 3, prečo to tak mal urobiť, mu nikto nevysvetlil. Svedok L. O. uviedol, že pri kontrole stupňa ťažiteľnosti vychádzal z fotiek, nakoľko všetky výkopy boli zasypané a nebolo možné to reálne skontrolovať. Údajné porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľom za obdobie od 11.7.2012 do 31.12 2012 je aj v rozpore s ocenením práce navrhovateľa odporcom zo dňa 1.10.2012 za jeho kvalitný výkon v 3. štvrťroku (t.j. mesiace júl až september 2012), za čo mu bol udelený aj mimoriadny bonus vo výške 204,- €. V ostatnom poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa tak stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že aj v prípade, ak by bol výpovedný dôvod vo výpovedi danej navrhovateľovi dostatočne konkretizovaný, odporca nepreukázal zodpovednosť navrhovateľa za zle uvedené stupne ťažiteľnosti zeminy, čo malo byť čo malo byť obsahom výpovedného dôvodu predmetnej výpovede a za správne považoval aj rozhodnutie o náhrade trov konania navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko mal úspech v konaní, ako aj uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh v zmysle § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vyčíslenú jeho právnou zástupkyňou za 1 úkon poskytnutých právnych služieb - vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,87 € + režijný paušál v sume 8,04 €, spolu 69,91 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.