Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/248/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227990 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213227990.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. X. U., W.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: C.Á. U., F. Ž. XX, F., zast. Mgr. Oliverom Kristom, advokátom, AK Kýčerskeho 7, Bratislava, a A. U., F. Ž. XX, F., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25.02.2014, č.k. 28P 157/2013-158, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom sa m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. X. U., W. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 09.09.2013. Zročné výživné za obdobie od 09.09.2013 do 31.08.2014 vo výške 614 € sa otcovi poľuje splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc 01.09.2014, pod stratou výhody splátok. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletou sa m e n í tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 25.02.2014, č.k. 28P 157/2013-158 zveril maloletú L. X. U., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX €, od 09.09.2013. Zročné výživné za obdobie od 09.09.2013 do 28.02.2014 vo výške XXX € povolil otcovi splácať mesačných splátkach vo výške XX € spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom marec 2014, pod následkom straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletou tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 14.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24, § 25 a § 26 Zák. o rodine. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky berúc do úvahy vyjadrenia rodičov, ktorí obaja s týmto súhlasili. Styk otca s maloletou upravil v zhode s prednesmi účastníkov. Určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, majúc za to, že zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. V danej veci nezistil dôvod na obmedzenie alebo pozbavenie ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, z uvedeného dôvodu ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obom rodičom. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. z odôvodnených potrieb maloletej, príjmu rodičov. Na strane otca zobral do úvahy výdavky na bývanie ako aj splátky úveru, po ich zohľadnení vo výške cca XXX € mesačne považoval matkou požadované výživné vo výške XXX € za neprimerané. Mal za to, že výdavky maloletej je potrebné prispôsobiť životnej úrovni otca, pokiaľ matka požaduje, aby na ne prispieval. Otec má priemerný príjem, nie je teda možné, aby hradil nadštandardné výdavky maloletej. Zdôraznil, že pokiaľ to nie je v možnostiach rodičov, musia zredukovať a zvažovať jednotlivé výdavky, deje sa to aj v rodinách, kde rodičia žijú spolu, preto nie je dôvod, aby tomu bolo inak ak rodičia žijú oddelene. Takisto mal za to, že výdavky vyčíslené matkou vo výške XXX € mesačne neboli preukázané. Pokiaľ otec navrhoval určiť výživné vo výške XXX € mesačne, toto považoval za neprimerane nízke, vzhľadom k tom, že matka je na materskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a svoju vyživovaciu povinnosť kompenzuje osobnou starostlivosťou. Výživné určil od podania návrhu na predbežné opatrenie, nakoľko neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného. Zročné výživné od 09.09.2013 do svojho rozhodnutia vyčíslil, otcovi do zročného výživného započítal už zaplatené výživné. O povolení splátok na zaplatenie zročného výživného rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podali odvolanie obaja rodičia. Matka svojim odvolaním, ktoré podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu napadla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zastupovaní maloletej a správy majetku a vo výroku o výživnom. V napadnutých výrokoch žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená ona ako matka. Súčasne žiadala výživné na maloletú určiť vo výške XXX € mesačne od 01.08.2013. Pokiaľ ide o výživné, uviedla, že napriek tomu, že súd v rozhodnutí uviedol, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, príjmu rodičov, toto tvrdenie nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a vôbec nezohľadňuje skutkový stav preukázaný súdom. Čo sa týka potrieb maloletej, súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal jej odôvodnenými potrebami, ale iba tvrdí, že výdavky maloletej je potrebné prispôsobiť životnej úrovni otca, že rodičia musia redukovať a zvažovať jednotlivé výdavky a naviac dodáva, že výdavky maloletej neboli ani preukázané vo výške ňou uvádzanej. Vychádzajúc z ust. § 75 Zák. o rodine mala za to, že pokiaľ súd spochybnil ňou predloženú výšku výdavkov, mal uviesť, ktoré výdavky považoval za oprávnené a ktoré nie. Iba všeobecné konštatovanie, že v uvedenej výške výdavky na maloletú neboli preukázané, či poučenie o tom, ako treba výdavky redukovať nepreukazuje, aké výdavky súd považoval za preukázané a teda aké sú odôvodnené potreby maloletej pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Uvedené odôvodnenie z tohto hľadiska je nepreskúmateľné. Určené výživné podľa jej názoru vôbec nezohľadňuje jej príjem, ako aj osobnú starostlivosť o maloletú. V tejto súvislosti uviedla, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky, spolu vo výške XXX,XX €. Naproti tomu otcov zistený priemerný mesačný príjem je vo výške XXX,XX €, čo je 4 krát viac ako má ona. Hoci sa súd vôbec nevysporiadal aké sú odôvodnené potreby maloletej, otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 23.01.2014 uznal odôvodnené potreby maloletej vo výške XXX €. Vychádzajúc z takto odôvodnených potrieb by potom otec mal podľa rozhodnutia súdu prispievať zo svojho príjmu na maloletú vo výške XXX € a ona vo výške XXX € a ešte popritom zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vôbec nezohľadnil príjem otca, ako aj jej a že toto tvrdenie súdu je v absolútnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd vo svojom odôvodnení ani jednou vetou sa nezaoberal jej výdavkami. Pokiaľ by postupoval podľa zákona, tak pri určovaní výživného mal prihliadať na príjmy a výdavky oboch rodičov, súd sa však zaoberal výlučne iba výdavkami otca. Napriek tomu, že sa zaoberal výlučne výdavkami otca, i tieto výdavky reálne neskúmal, prevzal ich iba na základe účelových tvrdení otca. Považovala za zarážajúce, že súd napriek zrejmým rozporom vo výpovedi otca, si k uvedeným výdavkom otca nevyžiadal ani jediný dôkaz preukazujúci, že ide o skutočné výdavky. Súd sa v celom rozsudku vôbec nezmienil o viacnásobnom protiprávnom konaní otca, ktorý de facto svojim agresívnym správaním vyštval ju i dcéru z bytu, úplne odignoroval, že z doložených dôkazov vyplynulo, že sa jej viackrát vyhrážal, že ju pripraví o byt do ktorého nič neinvestoval a v ktorom má ona celoživotné úspory a že neplatenie SIPO, poistky a hypotéky je de facto realizáciou týchto protiprávnych vyhrážok so zrejmým zámerom pripraviť ju o majetok. Súd taktiež úplne odignoroval všetky svedecké výpovede a dôkazy vypovedajúce o tom, že otec nie je zrejme psychicky zdravý, o čom svedčí nakoniec dôkaz predložený otcom o jeho liečbe u psychiatričky. Vyslovila domnienku, že práve uvedená porucha osobnosti môže byť dôvodom jeho schizofrenického, agresívneho a pomstychtivého správania sa a pravdepodobne v obave, aby sa uvedené skutočnosti nepreukázali na súde, nakoniec bez problémov súhlasil so stykom s maloletou. V nadväznosti na uvedené nesúhlasila s tým, aby bol otec oprávnený zastupovať a spravovať majetok maloletej. Nesúhlasila ani s určením výživného od 09.09.2013, toto žiadala určiť od 01.08.2013. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla, že v pomerne rozsiahlom dokazovaní preukázala, že bola doslova nútená utiecť zo spoločnej domácnosti aj s maloletou. Rovnako z rozsiahlej SMS- kovej korešpondencie je zrejmé, že otec vymenil v auguste 2013 zámok na spoločnom byte. Taktiež z uvedenej korešpondencie vyplynulo, že otec jej sľúbil, že pošle výživné, z čoho je zrejmé, že nemala dôvod okamžite podávať návrh vo veci samej. Uvedené skutočnosti, ktoré boli na súde preukázané a ktoré súd v odôvodnení vôbec nespomenul podľa jej názoru sú preto skutočnosťami, ktoré preukazujú, že tu bolo hneď viacero dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie výživného i za mesiac august 2013. Otec svojim odvolaním žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, e/ O.s.p.. Uviedol, že v súčasnosti je v stave hmotnej a existenčnej núdze, nakoľko jeho výdavky vysoko prevyšujú jeho príjem. Do uvedenej situácie sa nedostal vlastným zavinením, tento stav nastal až po poslednom pojednávaní ohľadne výživného. V čase keď súd rozhodoval o výživnom mal za to, že bude schopný výživné vo výške XXX € mesačne platiť, avšak v dôsledku nepriaznivých životných udalostí, ktoré nastali krátko po pojednávaní zistil, že výživné vo výške XXX € mesačne nie je schopný platiť. K odvolaniu priložil doklad o príjme za mesiac február 2014, podľa ktorého má XXX,XX €, ako aj posledné aktuálne výpisy zmlúv jednotlivých spoločností a bánk, voči ktorým dlžoby má. K odvolaniam rodičov sa vyjadril písomne aj kolízny opatrovník maloletej, ktorý pokiaľ ide o výživné, navrhol toto upraviť na sumu XXX € mesačne. Mal za to, že výživné v uvedenej sume je v záujme dieťaťa, vzhľadom na zabezpečovanie osobnej starostlivosti matky o dieťa, príjem a možnosti otca maloletej. Zároveň navrhol upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Mal za to, že vo výroku tejto časti rozsudku došlo k chybe. Vo zvyšnej časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd prvého stupňa správne na ustálenie výšky výživného zisťoval v konaní na strane maloletej jej odôvodnené potreby, na strane rodičov ich zárobkové a majetkové pomery a tieto následne vyhodnotil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. rodine. So záverom ku ktorému dospel pokiaľ ide o výšku výživného sa však odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, odvolací súd pri rozhodovaní o výške výživné zohľadnil najmä útly vek dieťaťa, vyžadujúci si zvýšené finančné prostriedky na stravu, oblečenie, hygienu. Uvedené náklady predstavujú základné potreby dieťaťa v tomto veku a sú plne akceptovateľné pre rozhodnutie o výživnom. Na úhradu uvedených potrieb dieťaťa v zmysle § 62 ods. 2 Zák. o rodine rodičia prispievajú podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, súčasne podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Uvedená povinnosť pre súd vyplýva priamo zo zákona a je vyjadrením rovnocenného postavenia osobnej starostlivosti s finančným plnením. Je rovnako ochranou osoby zabezpečujúcej osobnú starostlivosť o dieťa na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Miera prihliadnutia je závislá na viacerých faktoroch, predovšetkým na veku dieťaťa, zdravotnom stave, potrebách dieťaťa a pod.. V danej prejednávanej veci treba konštatovať, že ide o dieťa útleho veku, narodené 31.12.2012, u ktorého výlučnú osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, jediným zdrojom príjmu matky od júla 2013 na rodičovskej dovolenke je rodičovský príspevok vo výške XXX,XX € a rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške XX €. S poukazom na útly fyzický vek dieťaťa treba konštatovať, že osobná starostlivosť matky plne pokrýva jej povinnosť finančne prispievať na dieťa, čo znamená, že vo zvýšenej miere je potreby dieťaťa povinný zabezpečovať otec zo svojho príjmu. Uvedená zákonná požiadavka je zároveň spravodlivá, keďže matka bez príjmu nie je schopná zabezpečovať potreby dieťaťa a príjem nemôže dosiahnuť, keďže z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa sa nemôže zamestnať. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery otca, v konaní bol preukázaný príjem otca vo výške XXX,XX €, je spoluvlastníkom trojizbového bytu. Pokiaľ ide o úvery a najmä pôžičky otca, tieto nemôžu mať prednosť pred potrebami maloletého dieťaťa. Pokiaľ príjem otca nepokryje výživné a nevyhnutné náklady otca, bude otec musieť uvažovať o brigádnickej činnosti na vylepšenie svojej finančnej situácie presne tak, ako to navrhol v konaní matke. Pokiaľ podľa názoru otca sa má zamestnať matka, ktorá sa stará o ročné dieťa, možno spravodlivo aj od otca, ktorý je v produktívnom veku, bez zdravotných obmedzení, bez ďalších vyživovacích povinností, požadovať zvýšenie príjmu formou brigád, či na základe dohody o vykonaní práce. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného podľa § 220 O.s.p. zmenil. Výživné vo výške XXX € mesačne považoval za výživné určené v súlade s kritériami rozhodnými pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške XXX € mesačne, jej odvolaciemu petitu nevyhovel, považujúc sumu XXX € mesačne za primeranú na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa v súčasnej dobe. Tým, že odvolací súd zmenil výšku výživného, vyčíslil aj zročné výživné za obdobie od 09.09.2013 do 31.08.2014, ktoré predstavuje sumu XXX €. Pri určenej výške výživného XXX € mesačne mal otec za mesiace 10/2013 - 8/2014, t.j. za 11 mesiacov zaplatiť 2.XXX €. + XXX € alikvotná časť mesiaca 9/2013, spolu X.XXX €. Otec podľa predloženého vyčíslenia matkou zaplatil v mesiacoch 9/2013 - 12/2013 po XX €, v mesiacoch 1,2/2014 po XXX €, v mesiacoch 3/2014 - 8/2014 po XXX €, spolu X.XXX €. Vyčíslené zročné výživné odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa s prihliadnutím na príjem otca povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o odvolanie otca, vyslovený právny názor odvolacieho súdu ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca je súčasne aj odôvodnením, prečo nebolo možné vyhovieť odvolaniu otca. Počiatok vzniku vyživovacej povinnosti otca odvolací súd posúdil zhodne ako súd prvého stupňa, a to dňom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedené určenie počiatku vzniku vyživovacej povinnosti je v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého zákonného ustanovenia súd výživné určuje odo dňa začatia konania a ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, najdlhšie za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine treba považovať situáciu, keď návrh na určenie výživného nie je možné podať pre vážne objektívne prekážky, ako napr. nepriaznivý zdravotný stav, neznámy pobyt a pod.. Dôvody uvádzané matkou v konaní i v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za dôvody, pre ktoré by matka nemohla podať návrh hneď potom, ako si otec dobrovoľne prestal k maloletej plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o odvolanie matky proti výroku rozsudku, ktorým súd určil, že maloletú zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, toto odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Výtka matky adresovaná súdu prvého stupňa o ignorácií predložených dôkazov smerujúcich k snahe otca pripraviť ju o majetok, taktiež nie je dôvodná, nakoľko predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nie vyporiadanie majetku, či riešenie nedoplatkov týkajúcich sa bytu, ktorý po právnej stránke nesporne je v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov. Skutočnosť, že otec bráni v užívaní bytu matke, taktiež nie je možné riešiť v danom konaní, ako aj uzavretie dohody o predaji bytu. Rovnako nie je dôvodná výtka matky adresovaná súdu prvého stupňa, že odignoroval všetky svedecké výpovede o tom, že otec nie je psychicky v poriadku. Uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa v konaní podrobne zaoberal, vypočul účastníkov, svedkov a ochranu práv maloletého dieťaťa dostatočne zabezpečil zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a prítomnosťou matky pri styku maloletej s otcom. Súčasný zdravotný stav otca potvrdený v psychiatrickom náleze z 10.02.2014 vypracovanom ošetrujúcou lekárkou otca Y.. E. J. psychiatričkou, nepreukázal taký zdravotný stav otca, ktorý by odôvodňoval obmedziť ho v jeho rodičovských právach, konkrétne v zastupovaní a správe majetku maloletej spoločne s matkou. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení počiatku vzniku vyživovacej povinnosti otca a vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia odvolací súd ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd podľa § 220 O..sp. zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým upravil styk otca s maloletou, stotožniac sa s návrhom kolízneho opatrovníka maloletej a to určením párnych a nepárnych týždňov, v ktorých sa bude styk otca s maloletou realizovať. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.