Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/175/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230129 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213230129.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú Q. H.Í., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z.. K. H., U. X. X, U., zastúpená JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, Pluhová 78, Bratislava, a otec - Z.. Y. H., U. X. R. D. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.02.2014, č.k. 28P/169/2013-72, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Vo výroku o trovách konania s použitím § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 62 ods.2,4, § 63 ods.3, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhov oboch rodičov. Súd prvého stupňa vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane rodičov a maloletej nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca bol matkou podaný po uplynutí necelých troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, v ktorom sa rodičia dohodli na výške vyživovacej povinnosti otca v sume XXX euro mesačne . V čase rozvodového konania si matka bola vedomá toho, že jej príjem sa v blízkej budúcnosti zníži, čo dokonca uviedla vo svojom písomnom podaní v rozvodovom konaní. Matke sa síce v porovnaní so stavom v čase posledného súdneho rozhodnutia znížil príjem, na druhej strane jej však ubudli výdavky za byt na Š. ulici ( splátka hypotekárneho úveru a náklady spojené s užívaním bytu). Vyjadrenie matky o pôžičkách od strýka mal súd prvého stupňa za nepresvedčivé poukazujúc na to, že v rozvodovom konaní matka túto skutočnosť neuviedla i napriek tomu, že zmluva o pôžičke bola uzavretá už v septembri 2012. Za nepresvedčivé mal aj vyjadrenie matky o bezodplatnom užívaní priestoru jej strýkom - ak tomu tak skutočne bolo, tak sa matka vzdala bez vážneho dôvodu príjmu. Pri posudzovaní návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa bral do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, ktorého ďalšie dieťa má nárok na rovnaké plnenie od otca ako dcéra. Súd prvého stupňa bral do úvahy výdavky otca na bývanie, a to minimálne časť nájomného v čase podania návrhu a aj splátku úveru na motorové vozidlo ( XXX eur), ktorá existovala už v čase rozvodového konania. Návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca súd prvého stupňa nevyhovel, nakoľko o tom, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť vedel otec už v čase rozvodového konania a v možnostiach otca je vzhľadom na jeho príjem plniť si vyživovaciu povinnosť k druhému dieťaťu aj za predpokladu, že vyživovacia povinnosť k maloletej Nikole ostane nezmenená. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry sumou XXX euro mesačne, vždy do 20- eho dňa v mesiaci na účet matky vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.. Matka v odvolaní poukázala na ustanovenie § 154 ods. 1, § 163 ods. 1 O.s.p., § 78 ods. 1 Zákona o rodine a uviedla, že odo dňa vydania rozhodnutia o výživnom na maloletú dcéru došlo k podstatnej zmene spočívajúcej v tom, že na jej strane došlo k výraznému zníženiu jej príjmov tým, že od 10.7.2013 prestala poberať materské vo výške XXX euro mesačne a v súčasnosti sú jej vyplácané len dávky rodičovského príspevku vo výške XXX,XX euro a rodinné prídavky na maloletú vo výške XX,XX euro. Splátky spojené s úhradou hypotéky za byt na Š. I. T. U. uhrádzal po dohode s ňou jej strýko, pretože ona sama nemala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu. Ak by aj splátky hypotéky uhrádzala z vlastných prostriedkov nemožno tvrdiť, že po predaji bytu sa jej znížili náklady na bývanie, keďže s maloletou musí niekde bývať a náklady na toto bývanie uhrádzať. Príjem odporcu vo výške X.XXX euro mesačne je v takej výške, že je reálne schopný i pri vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti v októbri 2013 požadovanú výšku výživného uhrádzať. V rozvodovom konaní súhlasila so sumou výživného vo výške XXX euro výlučne preto, lebo bola v podstatne lepšej sociálnej situácii ako v súčasnosti . Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázal na to, že v podanom odvolaní nie sú uvedené nové skutočnosti, ktoré by neboli prednesené na súde prvého stupňa. Argumentáciu matky mal za účelovú, a to i vo vzťahu k tvrdeniu o prenechaní bytu strýkovi len ako poďakovanie za to, že jej poskytol pôžičku. Otec uviedol, že sa mu javí ako pravdepodobné, že zmluva o pôžičke sa vytvorila až počas daného súdneho konania, aby matka mohla prezentovať, kde išla časť peňazí za predaj bytu. Rovnako nie je pravdou tvrdenie, že matka plánovala ísť po skončení materskej dovolenky do práce a maloletú chcela dať do jaslí, keď už v pôvodnom návrhu na určenie výživného uvádzala, že po skončení materskej bude poberať len rodičovský príspevok. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti rozsudku nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ( t.j. výrok, ktorý bol napadnutý odvolaním ), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa , ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II , ktorý rozsudkom č.k. 49P/33/2013-60 zo dňa 6.6.2013 schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne ( rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.6.2013) . V čase rozhodovania súdu bola maloletá v celodennej starostlivosti matky, matka bola na materskej dovolenke s príjmom XX,XXX eur denne a prídavok na dieťa, uhrádzala náklady na bývanie v dvoch bytoch spolu vo výške cca XXX euro a v označenom konaní dňa 29.5.2013 matka uviedla, že od júla 2013 bude jej príjem už len vo výške 190 euro mesačne a XX euro rodinné prídavky. Otec bol v čase posledného rozhodovania zamestnaný s príjmom X.XXX,XX euro mesačne, býval u brata, na bývanie prispieval sumou XXX euro mesačne, splácal úver na motorové vozidlo mesačnými splátkami vo výške XXX euro. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o tom, že v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania nebol zo strany matky ani ku dňu podania návrhu, a ani podľa stavu existujúceho v čase jeho rozhodovania preukázaný zákonný predpoklad na to, aby mohla byť v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca úspešná. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem matky prináležiaci jej v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa vo veku troch rokov sa jej znížil tým, že od 10.7.2013 ( t.j. cca dva týždne po nadobudnutí právoplatnosti posledného súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca ) začala poberať už len dávky rodičovského príspevku ( keď dĺžka nároku na vyplácanie materského bola matke známa najneskôr po doručení rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.10.2013, č. XXX-XXXXXX-O.) . Zároveň však z dokazovania vyplynulo i to, že v tomto konaní v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa jej výdavky výrazne znížili tým, že byt na Škultétyho ulici v Bratislave predala, so zisku z predaja vyrovnala nesplatený zostatok hypotekárneho úveru a z predaja bytu jej zostal zostatok v sume X.XXX euro . Bez právneho významu sú v tomto smere tvrdenia matky o existencii údajných pôžičiek poskytnutých jej v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru a nákladov uvedeného bytu strýkom a i o tom, že v čase posledného súdneho rozhodnutia plánovala ísť po skončení materskej dovolenky do práce a maloletú chcela dať do jaslí ( z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/33/2013 táto skutočnosť nevyplýva ). Podstatnú zmenu pomerov odvolací súd nezistil ani na strane maloletého dieťaťa, ktoré je i naďalej v útlom veku a rozsah jeho potrieb je porovnateľný s rozsahom potrieb dieťaťa existujúcich v čase posledného súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného, zohľadňujúc i vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca maloletého dieťaťa ( v októbri 2013 ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.