Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213237963 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213237963.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. I. N. G. E. N. C. , narodený dňa XX.X.XXXX, t.č. bytom K., Z. Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka L. narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G. J., E. Č.. XX, zastúpená Advokátskou spoločnosťou s.r.o., Nové Zámky, Podzámska č. 32, IČO: 36 813 401, za ktorú koná JUDr. Tatiana Timoranská, otec P. I. N. G. E. N. C. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. J., E. Č.. XX, t.č. bytom K., Z. Č.. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 59 P 164/2013-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 59 P 164/2013-41, zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.7.2012, č. k. 7P/195/2012-17, pričom žiadala, aby súd otcovi nariadil odovzdať maloletého P. I., narodeného XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil oprávnenie stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 102 a § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a po vecnej stránke tým, že hoci sa vzhľadom na zistené skutočnosti v súčasnej dobe javí, že v rozhodnutí vo veci samej môže dôjsť k odlišnému rozhodnutiu, pokiaľ ide o zverenie dieťaťa, než bolo v predbežnom opatrení Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/195/2012, nie je v záujme dieťaťa, aby v období, keď je fixované na otca, došlo k tak zásadnej zmene, akou je predbežná zmena zverenia a to napriek tomu, že zo skutočností uvádzaných matkou v návrhu vyplýva, že jej otec bráni v realizácii stretávania sa so synom s úmyslom úplne ho od matky izolovať, čo má na maloletého negatívny vplyv, konštatovaný aj v záveroch znaleckého posudku vypracovaného v konaní o rozvod manželstva vedeným na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16P/178/2012. Z neho vyplýva, že otec maloletého manipuluje proti matke a citovo ho vydiera, pričom vplyv otca na maloletého v dôsledku odlúčenia od matky je maximálne negatívny a zmena prostredia zverením dieťaťa matke by mala na dieťa výrazne pozitívny vplyv. Z tohto dôvodu znalkyňa navrhla dieťa zveriť do starostlivosti matky. Súd prvého stupňa mal za to, že v súčasnej dobe je potrebné, aby dieťa opätovne nadviazalo kontakt s matkou, a to najmä rešpektovaním predbežného opatrenia Okresného súdu Nové Zámky v časti o úprave styku s matkou. V tejto súvislosti apeloval na otca, aby nevyhrocoval situáciu, rešpektoval záujem dieťaťa a jeho potreby. V opačnom prípade môže dôjsť k nenapraviteľnému zhoršeniu vzťahov medzi dieťaťom a matkou a následnému fixovanému odmietaniu matky maloletým, ako i návštev u matky. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na to, že v záujme dieťaťa je, aby dieťa malo vytvorený stabilný vzťah s oboma rodičmi a bolo rešpektované jeho právo na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, a to aj s odkazom na citované články 8 ods. 1 a 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Záverom súd prvého stupňa zhrnul, že matka nepreukázala naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov, dieťa sa aktuálne nenachádza v ohrození života alebo zdravia a negatívny vplyv otca na dieťa a zhodnotenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady na výchovu a starostlivosť o dieťa, budú predmetom dokazovania vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dôvodiac, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na podrobné zdôvodnenie svojho návrhu, k nemu pripojené listiny, CD nosič obsahujúci nahrávku rozhovorov a znalecký posudok vypracovaný v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého. Matka už dlhodobo, v podstate už od nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, poukazuje na skutočnosť, že maloletý je otcom manipulovaný a ovplyvňovaný a tým aj citovo vydieraný a konfrontovaný v rôznych konfliktných situáciách tak, aby sa prejavoval v správaní proti matke, pričom ho otec verbálne núti matke priamo svoj nezáujem o ňu prezentovať. Skutočnosť, že sú obavy matky dôvodné, vyplýva aj z podaného znaleckého posudku, pričom správanie otca môže maloletého výrazne a nezvratne poškodiť. Mala teda za to, že nie je správny záver prvostupňového súdu o tom, že dieťaťu nehrozí žiadna ujma a nie sú dané dôvody pre neodkladnú zmenu v otázke starostlivosti o maloletého. Naopak je toho názoru, že z predložených dôkazov je zrejmé, že každý jeden deň navyše u otca je na ujmu maloletého, keď je tiež nad všetky pochybnosti preukázané, že otec matke úmyselne bráni v riadnom kontakte so synom, pričom už táto skutočnosť sama o sebe, ktorá predstavuje poškodzovanie psychického zdravia dieťaťa, by mala byť dôvodom pre zmenu zverenia dieťaťa a jeho okamžité vydanie matke. Nikto nemôže dôjsť k záveru, že dieťa netrpí tým, že bolo proti svojej vôli odlúčené od matky. Matka sa domnieva, že v kontexte s ďalšími dôkazmi je nevyhnutné čo najrýchlejšie vydanie dieťaťa do starostlivosti matky, najmä keď právoplatné rozhodnutie v rozvodom konaní nemožno vzhľadom na aktuálne skúsenosti a postoj otca k veci očakávať skôr ako o rok. Preto matka navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu matky v plnom rozsahu vyhovie. Otec maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril. Kolízny opatrovník sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami uvedenými v napadnutom uznesení a ako vecne správne ho navrhol potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého dieťaťa nemožno priznať úspech. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 76 ods. l písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len ten účastník, ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal. Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, resp. dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov, nároky navrhovateľa predbežného opatrenia, záujmy účastníkov, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 77 O.s.p.; stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie z dôvodu neúmernej dĺžky konania vo veci samej kvázidefinitívnym rozhodnutím, ktoré nemožno doplniť, či nahradiť, novým, ktoré lepšie vystihuje ochranu základného práva účastníkov. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu na súde prvého stupňa sa pod sp. zn. 59P/18/2013 vedie konanie o návrhu matky na zmenu zverenia maloletého P., ktorý bol po ukončení spolužitia rodičov predbežne zverený do osobnej starostlivosti otca rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.07.2012, č.k. 7P/195/2012-17, na ktorom súde aktuálne prebieha pod sp. zn. 165P/178/2012 konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému na čas po rozvode, v ktorom je podľa zistení odvolacieho súdu nariadený termín pojednávania na 10.2.2014. V uvedenom konaní bol dňa 3.10.2013 vypracovaný znalecký posudok č. 76/2013 súdnou znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Zuzanou Bielikovou, v závere ktorého znalkyňa odporučila na základe výsledkov vyšetrenia maloletého P. zveriť do starostlivosti matky a upraviť styk s otcom pravidelne každý druhý víkend od piatka popoludnia do nedele popoludnia a primerane cez sviatky a prázdniny. Hoci zo záverov posudku jednoznačne vyplynulo, že izolácia maloletého od matky v jeho veku má zásadne negatívny vplyv na jeho psychický vývin a ako správne konštatoval súd prvého stupňa je možné v konaní vo veci samej očakávať na základe vykonaného dokazovania iné rozhodnutie, než aktuálne platné predbežné opatrenie, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so správnym záverom súdu prvého stupňa, že nie sú splnené podmienky na nariadenie matkou navrhovaného predbežného opatrenia, pričom sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako správnych (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť nasledovné. V posudzovanej veci je nevyhnutné veľmi citlivo zvažovať a porovnávať závažnosť hroziacej ujmy, ktorú pre maloletého predstavuje tak bezprostredné zotrvanie v starostlivosti otca do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, avšak súčasne aj náhle vytrhnutie z výchovného prostredia u otca, v ktorom vzhľadom na svoj útly vek strávil už podstatnú časť svojho života, keď navyše jeho súčasný vzťah k matke je v dôsledku negatívneho vplyvu otca a dlhodobej absencie kontaktu ambivalentný. Z ďalších záverov znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bielikovej totiž vyplýva, že maloletý t.č. inklinuje len k otcovi, ktorý je pre neho výraznou jedinou autoritou po tom, čo sa s matkou dlhodobo nestretáva a odmieta s ňou v prítomnosti otca komunikovať, pretože mu takáto situácia prináša emočnú záťaž, svedčiacu pre citové vydieranie maloletého otcom. Maloletý na verbálnej úrovni odmietol stretávanie sa s matkou (pozitívne reagoval až na modelovú situáciu, pričom sa tešil, že pôjdu do parku a matka mu prinesie hračky), na priame otázky ochoty stretávať sa s matkou zvesil hlavu a nezainteresovane, vyhýbavo odpovedal „neviem“. Vo vzťahu k nej je zatiaľ odmeraný (no nie odmietavý) a spočiatku verbalizoval, že ju dokonca nepozná (bol ochotný komunikovať až po prihovorení sa, dal sa jej pobozkať, sústavne rozprával), keď jeho prvotný postoj je podmienený dlhodobou citovou karenciou a absenciou akéhokoľvek ich spoločného kontaktu. Za týchto okolností má aj odvolací súd za to, že okamžitá zmena zverenia by pre dieťa, už teraz značne emočne zaťažené, mohla predstavovať ďalšiu nežiaducu traumu, a teda jednoznačne nie je v jeho prospech a v jeho najlepšom záujme. Za súčasnej situácie sa nedá ani vylúčiť, či by práve okamžitá zmena zverenia nezasiahla ešte negatívnejšie do života maloletého. Je teda taktiež potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že je aktuálne dôležité, aby dieťa opätovne nadviazalo kontakt s matkou v záujme revitalizácie a fakticky opätovného budovania ich vzájomného vzťahu, a to formou realizácie súdne vymedzeného styku, na ktorý má matka podľa uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.07.2012, č.k. 7P/195/2012-17, právo každý párny víkend v piatok od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod. a každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. Takto vymedzený styk sa javí ako dostatočný v záujme dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa, samozrejme za predpokladu prebiehania styku bez rušivého vplyvu otca, keď v samotnom rozhodnutí nie je styk podmienený prítomnosťou otca a jej vynucovanie je z jeho strany výlučne svojvoľné. Prístup k dieťaťu by bolo vhodné, za zohľadnenia jeho aktuálne zložitého psychologického naladenia, zvoliť za využitia odbornej pomoci, napr. využitím na tento účel určených služieb úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že otec ako rodič, ktorému je dieťa čo i len predbežne zverené do osobnej starostlivosti, je povinný vychovávať ho v úcte k matke, usmerňovať ho vo vzťahu k matke a v rámci prípravy styku vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na jeho realizáciu. Otcovi dáva súd do pozornosti, že v prípade rešpektovania nariadeného predbežného opatrenia, riadnej prípravy maloletého na styk s matkou a umožnenia nerušeného styku matky s maloletým by sa vzťah maloletého s matkou mal vybudovať a upraviť do podoby, v ktorej by bol jednoznačne v záujme dieťaťa. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať; popri otcovi má nepochybne nezastupiteľnú úlohu v živote maloletého aj jeho matka. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého pred svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dospieť (i s možnosťou využitia odbornej pomoci, nečakajúc zásah zo strany súdu) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. V prípade, ak otec bude naďalej odmietať rešpektovať posledné vykonateľné rozhodnutie upravujúce styk matky s maloletým, je na matke, aby aktívne využila možnosť požiadať o nútený súdny výkon rozhodnutia. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd vychádzajúc z ustanovení § 211 ods. 2, § 154 ods. l, § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa rozhodne o ďalšej výchove maloletého. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.