Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/398/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213240489 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213240489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú F. Ž. A.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny zo sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: W. Ž. a F. Ž., E. W. T. I. XXX, o návrhu otca na zrušenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 02.07.2014, č.k. 61P 80/2013-53 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 02.07.2014, č.k. 61P 80/2013-53 zamietol návrh otca na zrušenie ústavnej starostlivosti, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že dôvody, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť pretrvávajú. Pri rozhodovaní prihliadol na písomnú správu Detského domova v Bratislave, v ktorom je maloletá umiestnená, rovnako na správu o vyšetrení maloletej v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Bratislave, z ktorých mal nesporne preukázané, že maloletá mimo svojej rodiny prosperuje, naďalej rozvíja zlepšuje svoje hygienické návyky, sociálne zručnosti a je v jej záujme, aby pokračovala v tomto výchovnom procese, v rámci ktorého má šancu na zdravé kontakty s rovesníkmi ako aj s dospelými, vytváranie nových väzieb a celkovo zdravší psychický vývoj. Rovnako prihliadol aj na odporučenie psychológov P.. Q. F. Y. F.. U. O., ktoré maloletú vyšetrili, podali správu a i na pojednávaní potvrdili odporúčanie v prostredí, v ktorom sa pohybuje ( sociálna naivita, neschopnosť sa brániť, nerozlišovanie nebezpečenstva ) a naďalej pokračovať v tréningu sociálno-komunikačných zručností a adekvátnych vzorcov správania. Súd prvého stupňa v rámci dokazovania zisťoval aj rodinné prostredie, do ktorého by sa maloletá vrátila, pričom zistil, že toto je po materiálnej stránke vyhovujúce, za danej situácie však podľa názoru súdu materiálne zabezpečenie dieťaťa nie je podstatné. Konštatoval, že návrat do domáceho prostredia, ktoré maloletú ťažko poznamenalo, by bolo zmarením dosiahnutých výchovných výsledkov. Vec právne posúdil podľa § 55 ods. 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti vyhovieť. Nesúhlasil s vyjadreniami detského domova k jeho osobe a k jeho správaniu, považoval ich za vykonštruované klamstvo. Za nepravdivé považoval aj ďalšie dôvody, pre ktoré podľa názoru súdu prvého stupňa je potrebné, aby maloletá naďalej zostala v detskom domove. Podľa jeho názoru súd má informácie iba z jednej strany, rovnako ako kolízna opatrovníčka. Uviedol, že maloletá momentálne je doma, je spokojná, v obci má veľa kamarátov, s ktorými chodí na prechádzky. Maloletá pripustila, že zmení školu, prestúpi do L., kde bude denne z domu dochádzať. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami otca, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal iba z jednostranných, naviac nepravdivých informácii. Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie, v rámci ktorého v prvom rade s poukazom na dôvody nariadenia ústavnej starostlivosti zisťoval, či tieto pretrvávajú alebo zanikli, tak ako to ukladá ust. § 55 ods. 3 Zák. o rodine. So záverom, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. Napriek námietkam otca ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrení Detského domova v Bratislave, ako aj z vyjadrenia psychológov, ktorí keďže s maloletou pracujú pod odborným vedením, vedia objektívne posúdiť, čo pre maloletú z hľadiska jej zdravého psychického i fyzického vývoja by znamenal návrat do prostredia, aj keď domáceho, ktoré maloletú poznamenalo v miere, ktorú nie je možné podceňovať a na ktorú súd keďže pri rozhodovaní v uvedených konaniach v prvom rade chráni záujem maloletého dieťaťa, a to aj na úkor výkonu rodičovských práv a povinnosti, je povinný zo zákona prihliadať. Podľa založených dokladov maloletá v detskom domove napreduje, stále však potrebuje vedenie, smerujúce k nácviku základných vecí ( komunikačné a sociálne zručnosti ), ktoré by pre dieťa v jej veku mali byť prirodzené a samozrejmé. Práve z uvedených dôvodov a aj vzhľadom na pokrok, ktorý maloletá urobila, je potrebné naďalej s maloletou pracovať pod odborným vedením a v prostredí, ktoré jej toto umožňuje. Otec podľa jeho vyjadrení v konaní pred súdom prvého stupňa i v odvolaní spochybňuje prácu a postoje všetkých zainteresovaných odborníkov, avšak bez akéhokoľvek racionálneho základu, v dôsledku čoho odvolací súd odvolanie otca posúdil ako nedôvodné. Vo vzťahu k tvrdeniam otca dodáva, že deti majú síce právo vyrastať v prostredí rodiny a za situácie, že rodičia zabezpečujú riadnu starostlivosť o deti, je rodinné prostredie prioritné. Vo vzťahu k uvedenému súčasne dodáva, že v danej veci si rodičia svoju povinnosť v tomto smere nesplnili, pričom práve ich zlyhanie viedlo k tomu, že maloletá musela byť umiestnená najskôr do krízového centra a neskôr do detského domova na základe rozsudku o nariadení ústavnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd opätovne poukazuje na dôvody nariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré naďalej pretrvávajú a ktoré súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 55 ods. 3 Zák. o rodine správne vyhodnotil. Rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 cit. ustanovania poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.