Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/445/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207464 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214207464.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. F. K., X.. X.X.XXXX, L. - Y. Č.. XXXXX, L., zastúpenej JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou, Štúrova č. 11, Bratislava proti odporcovi: A.. E. K., X.. XX.X.XXXX, L. - Y. Č.. XXXXX, L., zastúpený JUDr. Martinom Slúkom, advokátom, Hviezdoslavova č. 41, Spišská Nová Ves, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.apríla 2014 č.k. 19C 74/2014-18, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala aby súd odporcovi zakázal nakladať s nehnuteľnosťami a vstupovať do nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k.ú. Y., konkrétne parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 324 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a záhradný dom, súp. č. XXXXX, postavený na parc. č. XXXX/X, najmä ich dávať do prenájmu, a to až do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM. Ďalej žiadal, aby súd odporcovi uložil zdržať sa takého konania, ktorým by bránil navrhovateľke v užívaní nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k.ú. Y., konkrétne parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 324 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a záhradný dom, súp. č. XXXXX, postavený na parc. č. XXXX/X, najmä výmeny zámkov, poškodzovania elektrických, plynových a iných prípojok a zariadení, a to až do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM . Záverom navrhovateľka žiadala, aby súd nariadil predbežným opatrením, že je oprávnená užívať nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k.ú. Y., konkrétne parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 324 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a záhradný dom, súp. č. XXXXX, postavený na parc. č. XXXX/X, a to až do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM. Prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľka svoj návrh zdôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 52C/245/2010 zo dňa 16.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2011. Po rozvode žili maloleté deti v rodinnom dome, ktorý účastníci konania nadobudli spoločne. Odporca spočiatku žil u priateľky, pričom dva až tri dni prespal v uvedenom rodinnom dome. Následne približne vo februári roku 2012 odišiel do Austrálie. V uvedenom rodinnom dome žila odvtedy navrhovateľka. Pričom po odchode odporcu do zahraničia si zariadila vlastný život, má partnera a dňa 6.9.2013 sa jej narodil syn, ktorý spolu s jeho otcom H. P. žije spolu s navrhovateľkou v rodinnom dome vo Vrakuni v Bratislave. V čase keď odporca podal návrh na vyporiadanie BSM / toto je vedené pod sp. zn. 12C/27/2014 / prostredníctvom detí oznámil, že sa chce vrátiť domov a nasťahovať do predmetného rodinného domu. Navrhovateľka má za to, že je absolútne vylúčené, aby sa odporca do uvedeného domu nasťahoval. Potrebu dočasnej úpravy navrhovateľka vidí v tom, že sa odporca môže nasťahovať do rodinného domu a vzhľadom na správanie odporcu, ktorý si neprimeraným spôsobom vynucuje bývanie a vstup do nehnuteľnosti, je potrebná úprava pomerov. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., ustanoveniami čl. 15, 16 Ústavy SR, keď poukázal na základnú podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia ktorou je skutočnosť, že navrhovateľ osvedčí uplatňovaný nárok a preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil, alebo že by budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila skutočnosťami, že odporca, ktorý je spolu s navrhovateľkou bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, má záujem sa vrátiť zo zahraničia na územie SR, resp. má záujem bývať v rodinnom dome, ku ktorému sa nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľka domáha. Navrhovateľka síce súdu uviedla, že odporca je v zahraničí (v Austrálii, resp. na Novom Zélande) a má záujem sa vrátiť, avšak tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala. Skutočnosť, že má odporca záujem bývať v predmetnom dome ešte sama o sebe nezakladá, že sa tak reálne stane. Prvostupňový poukázal nato, že uvedený rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a nariadením predbežného opatrenia nie je možné a ani v súlade so zákonom, aby súd obmedzil vstup odporcu do nehnuteľnosti, ktorej je bezpodielovým spoluvlastníkom a to aj v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva, ktoré je chránené Ústavou SR, konkrétne v čl. 20, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti má rovnaký obsah a požíva ochranu tak, ako vlastnícke právo navrhovateľky. Čo sa týka nariadenia predbežného opatrenia v časti ktorou sa navrhovateľka domáhala aby súd odporcovi zakázal nakladať s rodinným domom a vstupovať do neho, mal prvostupňový súd za to, že odporca nemá záujem s uvedenou nehnuteľnosťou nakladať. Dôkazom toho je i skutočnosť, že odporca ako navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie BSM a ustanovenie § 76 odsek 1 písmeno g) O.s.p. umožňuje nariadiť predbežným opatrením účastníkovi zákaz vstupu do bytu alebo domu, avšak len za podmienky, že v ňom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Uvedené skutočnosti však navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia netvrdila. Vzhľadom na túto skutočnosť má súd preto za to, že nie je daný zákonný dôvod, aby zakázal odporcovi vstup do uvedenej nehnuteľnosti. Taktiež nie je daný dôvod, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by bránil navrhovateľke v užívaní nehnuteľnosti, nakoľko odporca žiadnym spôsobom navrhovateľke nebráni v užívaní nehnuteľnosti a navrhovateľka ani neuviedla žiadne relevantné skutočnosti a nepredložila dôkazy o tom, že odporca jej bráni v užívaní nehnuteľnosti a nie je daný dôvod, aby súd deklaroval právo navrhovateľky užívať uvedený rodinný dom a uvedené ani zákon nestanovuje ako spôsob nariadenia predbežného opatrenia. Záverom prvostupňový súd poukázal nato, že odporca má rovnaké vlastnícke právo k uvedenému rodinnému domu ako navrhovateľka a nie je možné obmedziť jeho vlastnícke právo spôsobom a na základe dôvodov, ktoré uviedla navrhovateľka. Navrhovateľka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala potrebu obmedziť odporcu v užívaní nehnuteľnosti, ktorú, ako uviedla aj navrhovateľka v návrhu, nadobudli účastníci spoločne. Skutočnosť, že navrhovateľka uhrádzala všetky výdavky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti sama, prípadne s pomocou svojho partnera, nie je dôvodom na obmedzenie užívania nehnuteľnosti odporcom. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že konaní mal plný úspech odporca, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil predbežné opatrenie v zmysle jej návrhu. Uviedla, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opomenul, že predbežné opatrenie je jediným zabezpečovacím inštitútom v civilnom procese, ktorých funkcia sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania nastať. Predbežným opatrením sa pred začatím konania sleduje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi alebo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. A jeho základným znakom je dočasnosť a provizórnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené mala zato, že nie je správna argumentácia súdu, že pokiaľ sa reálne ešte niečo nestalo neznamená to, že by sa to stať nemohlo. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné osvedčiť existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy a nie už reálny vznik ujmy. Je pravdou, že nariadením predbežného opatrenia dochádza k zásahom do ústavou garantovaných práv. Na druhej strane nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníka silnejšie postavenie, nezískava ani práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti. Vlastnícke právo odporcu ani v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia nezanikne, ale bude len po istý čas, a hlavne dočasne, obmedzené. Keďže sa predbežným opatrením upravujú pomery medzi účastníkmi, je zrejmé, že vo vzťahu k jednému z účastníkov príde k zásahu do práv chránených ústavou. V predmetnej veci, ale z hľadiska proporcionality práv je rozhodujúce, že pokiaľ by neprišlo k dočasnej úprave pomerov na strane hrozí, že nastane situácia, kedy bude zasiahnuté do práv navrhovateľky vo väčšom rozsahu. Ďalej uviedla, že osvedčila s poukazom na e-mailovú komunikáciu s odporcom, ako aj s poukazom na jeho povahové vlastnosti, že je evidentné, že odporca jej bude znemožňovať riadne užívať nehnuteľnosť a hrozí, že aj maloleté deti, ktoré nehnuteľnosť užívajú spolu s ňou budú vystavené stresu a psychickému tlaku, ktorý bude navodzovať odporca. Namietala, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.. Ona žiadala nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. nikdy netvrdila, že odporca sa vo vzťahu k nej dopúšťa násilia, a ani nikdy nežiadala o nariadenie predbežného opatrenia z daného dôvodu. Nehnuteľnosť nie je dispozične vybavená tak, aby mohli spolu existovať v jednej domácnosti dve rodiny. Vzhľadom k tomu, že zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, ktoré pochádzajú z manželstva s odporcom, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti, nemá v súčasnosti inú možnosť, ako v dome zotrvať až do času vyporiadania BSM, keďže si za súčasného stavu nie je schopná zabezpečiť iné bývanie. Vzhľadom na uvedené je jediným možným riešením je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi tak, aby neprišlo ku zhoršeniu situácie a ku vzniku neprimeranej ujmy na strane navrhovateľky a jej maloletých detí. Záverom uviedla, že v čase podávania tohto odvolania, je situácia taká, že ona s celou rodinou nebýva v predmetnom rodinnom dome. Dcéra sa odmieta stretávať s otcom a tobôž nie s ním bývať, a to vzhľadom na ich zlé vzťahy, ktoré vznikli, keď bola na pobyte v Austrálii. Na prechodné obdobie ju prichýlili s celou rodinou rodičia priateľa na dedine, čo vytvára nemalé problémy s dochádzaním dcéry do školy, so zabezpečením lekárskej starostlivosti pre najmladšie dieťa. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, keď sa stotožnil s argumentmi prvostupňového súdu z jeho uznesenia vydaného v tejto veci, ktorým bol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Uviedol, že nie je pravdou, že by niekedy nejako bránil navrhovateľke vstupovať alebo užívať nehnuteľnosti, že by dával nehnuteľnosti do nájmu tretej osobe (na úkor navrhovateľky), že by mal záujem na výmene zámkov, alebo že by akokoľvek poškodzoval akékoľvek prípojky alebo zariadenia na spoločných nehnuteľnostiach. Ak navrhovateľka tvrdí, že nemá možnosť si zabezpečiť iné bývanie, tak si protirečí, pretože pred príchodom odporcu na Slovensko, sama a dobrovoľne opustila spolu s Veronikou, priateľom a novým dieťaťom domácnosť vo Vrakuni a šla bývať k rodičom jej priateľ do Tomášova. Navyše otec navrhovateľky má 3-izbový byt, ktorý bol už v minulosti využívaný sestrou navrhovateľky a jej rodiny počas dlhšieho obdobia, takže by to mohla praktizovať aj navrhovateľka so svojou rodinou. Na záver uviedol, že sa výrazne väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie nehnuteľností a ostatného majetku patriaceho do BSM a mal vždy snahu sa dohodnúť s navrhovateľkou na jasných pravidlách ohľadom užívania nehnuteľností a výchovy detí. Nikdy navrhovateľke nebránil v užívaní (a nieto žeby vo vstupe do nehnuteľností) a samozrejme nikdy nemal záujem meniť zámky na dome. Na strane druhej, bola to navrhovateľka, ktorá svojim mimomanželských vzťahom spôsobila rozvrat manželstva. Táto skutočnosť privodila vo svojich dôsledkoch tak jemu, ako aj (a to predovšetkým) ich spoločným deťom dlhotrvajúci stres a traumu, ktoré pretrvávajú doposiaľ. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania vo veci samej je vyporiadanie BSM účastníkov konania, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C 27/2014 a nehnuteľnosť ku ktorej smeruje návrh na nariadenie predbežného opatrenia je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aplikovať ustanovenie § 102 O.s.p., ale uvedená skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Inak o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 - § 77 O.s.p.. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva / nároku / a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy, ak je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v spore. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej a pri nariaďovaní predbežného opatrenia platí zásada, že by nemalo ukladať obsahovo rovnaké povinnosti ako by boli ukladané v rozhodnutí vo veci samej, lebo by tým toto rozhodnutie predbiehali. Ďalším dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o návrhu vo veci samej. Opodstatnenosť predbežného opatrenia je priamo závislá od skutočnosti, či vzťah, ktorý sa upraví predbežným opatrením, bude vyriešený konečným rozhodnutím, vydaným na základe žaloby (návrhu vo veci samej). Ak by takáto spojitosť absentovala, nie je - už z tejto príčiny, daný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Za trvania BSM až do jeho zániku, resp. v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka má každý z manželov právo k celej veci, ktoré je obmedzené len rovnakým právom druhého manžela. Preto je taktiež upravený spôsob správy spoločného majetku ustanoveniach § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, aby obaja manželia mali rovnakú možnosť spravovať spoločný majetok a aby tak bola zaistená ich úplná rovnoprávnosť. Ak dôjde k nezhode medzi manželmi o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh na začatie konania niektorého z nich súd v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka. Vzťahy medzi manželmi možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne a to nariadením predbežného opatrenia v zmysle § 76 O.s.p., ale pri jeho nariadení treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Je preto absolútne neprípustné a v rozpore s ústavným právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR predbežným opatrením niektorého z bezpodielových vlastníkov úplne vylúčiť z užívania veci. Ak je predmetom BSM nehnuteľnosť, čo je daný prípad nemôže sa jeden z manželov domáhať na druhom manželovi, aby sa zdržal jeho užívania a tak vylúčiť druhého manžela z možnosti spoločného užívania vozidla. Odvolací súd s vyššie uvedených dôvodov má zato, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia tak ako žiadala navrhovateľka, v časti zákazu vstupu odporcu do nehnuteľnosti resp. v oprávnený navrhovateľky užívať nehnuteľnosť, keďže by tým bol odporca úplne vylúčený z možnosti užívania predmetnej nehnuteľnosť. Čo sa týka nariadenia predbežného opatrenia v ďalších častiach / zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, povinnosť zdržať sa konania, ktorým by odporca bránil navrhovateľke v užívaní nehnuteľnosti / odvolací súd zhodne z názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, keď navrhovateľka ničím neosvedčila naliehavosť dočasnej úpravy účastníkov, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Taktiež žiadnym dôkazom nepreukázala / samotné tvrdenie navrhovateľky ničím nepodložené, takýmto dôkazom nie je /, že odporca má v úmysle vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti previesť na iné osoby, resp. dať nehnuteľnosť do prenájmu alebo, že by bránil, že navrhovateľke v užívaní nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že odporca chce nehnuteľnosť rovnako užívať nie je postačujúca na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení. Všetky námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní sú preto právne irelevantné , nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a odvolací súd sa nimi ani nezoberal´. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej ( § 145 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.