Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/385/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214210153 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214210153.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F. V., O.. XX. XX. XXXX, V. D. Č.. XXX/XX, V., zastúpenej JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika č. 1, Pezinok, proti odporcovi: P. P., O.. XX. XX. XXXX, V. K. Č.. XXX, Č. V., F., Č. E., o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 18C/97/2014-16 zo dňa 6. mája 2014, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal previesť na tretiu osobu, zaťažiť vecným bremenom alebo záložným právom a prenajať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. E., obec: V. - U.. Č.. E., D.: V. C., a to byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode P. X v bytovom dome so súp. č. XXXX ako aj spoluvlastnícky podiel týkajúci sa bytu na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu vo výške 1093/100000 k celku až do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia neúčinnosti právneho úkonu. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu, keď svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 08. 01. 2008 spísala na notárskom úrade s P. P., O.. XX. XX. XXXX, V. X. XXXX/XX, V., (ďalej ako dlžník), notársku zápisnicu o vyhlásení dlžníka o uznaní záväzku voči navrhovateľke a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Obsahom záväzku bolo vyhlásenie dlžníka, že navrhovateľka poskytla dlžníkovi pôžičku dňa 04. 06. 2007 vo výške 19.151,56 € a dňa 07. 06. 2007 vo výške 33.193,92 €. Nakoľko dlžník svoj záväzok voči navrhovateľke nesplnil, domáhala sa jeho splnenia v exekučnom konaní. V exekučnom konaní nebola vymožená ani časť jej pohľadávky, nakoľko dlžník nemá majetok ani príjem, ktorý môže byť postihnuteľný vykonaním exekúcie. Navrhovateľka zistila, že dňa 20. 03. 2013 zomrela matka dlžníka, ktorá bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. E., obec: V. - U.. Č.. E., okres: V. C., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode P. X v bytovom dome so súp. č. XXXX ako aj spoluvlastníckeho podielu týkajúceho sa bytu na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu vo výške 1093/100000 k celku. Z katastra nehnuteľností je zrejmé, že po nebohej matke dlžníka bolo vedené dedičské konanie sp. zn. 38D/226/2013, ktoré bolo ukončené vydaním Osvedčenia o dedičstve dňa 14. 10. 2013. Vlastníkom bytu sa stal odporca, z čoho vyplýva, že dlžník ako jediný syn odmietol dedičstvo a na jeho miesto zo zákona nastúpil syn dlžníka - odporca. Odmietnutím dedičstva dlžníkom v prospech odporcu bola navrhovateľka ukrátená, nakoľko dedičstvo po nebohej matke dlžníka mal nadobudnúť dlžník a zväčšiť tak svoj majetok, čím by bolo možné z jeho majetku uspokojiť jej pohľadávku. Na základe uvedeného sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, nakoľko existuje dôvodná obava, že odporca ako výlučný vlastník môže s predmetnou nehnuteľnosťou disponovať, môže ju previesť na tretiu osobu, zaťažiť alebo ju inak scudziť, čím zmarí uspokojenie pohľadávky navrhovateľky a spôsobí jej bezprostrednú ujmu v nemožnosti vrátenia pôžičky dlžníkom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 38D/226/2013, Dnot 40/2013, zo zápisnice zo dňa 14. 10. 2013 bolo zistené, že otec odporcu (dlžník) ako jediný zákonný dedič po poručiteľke U. P., K.. XX. XX. XXXX, odmietol dedičstvo v plnom rozsahu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 2, § 75 ods. 1, 2, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 4 § 102 ods. 1 O. s. p., keď mal za to, že z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľka v tomto prípade naliehavosť a potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bude odporcovi zakázané nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou osvedčila a súd stotožňujúc sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia prvostupňový súd nerozhodol, z dôvodu, že o týchto rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odvolaní uviedol, že jeho nebohá babka pokiaľ ešte žila, nariadila jeho otcovi, že dom po jej smrti získam on, keďže otec už zdedil jeden dom po nej a ich vzťah bol následne zlý. Notárska zápisnica zo dňa 08. 01. 2008, pod číslom Nz 559/2008, bola podpísaná pod nátlakom navrhovateľky, ktorá dala otca zbiť tak, že tento musel byť následne 5 dní hospitalizovaný. Nakoľko od roka 2008, uplynulo viac ako šesť rokov, navrhovateľka počas tejto doby písomne nevyzvala jeho otca, aby vrátil dlžobu, a preto keby aj môj otec bol dlžný, podľa platných predpisov a zákonov je jej nárok premlčaný. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že odvolanie odporcu neobsahuje podstatné náležitosti v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko odporca uvádza holé tvrdenia bez predloženia relevantných a hodnoverných dôkazov a jeho argumenty považuje za účelové a nijako nepreukázané. Navyše odporca uvádza aj také skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé, naopak zavádzajúce a snahou odpútať pozornosť konajúceho súdu od merita veci. V neposlednom rade mala za to, že odporca svojim odvolaním žiadnym spôsobom nevyvrátil dôvodnú obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ktorej existenciu na druhej strane ona svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia riadne preukázala. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd odmietol odvolanie odporcu z dôvodu, že nespĺňa náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. a v prípade, ak sa konajúci súd s uvedeným nestotožní, žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť. Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Inak o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 - § 77 O. s. p. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Účelom predbežných opatrení vydaných na základe ust. § 102 ods. 1 O. s. p. je podľa zákona potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože je tu dôvodná obava, že neskôr nebude možné vykonať dôkaz alebo s veľkými ťažkosťami. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov odporcu v dôsledku ktorých sa navrhovateľ môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinný navrhovateľ v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. V predmetnej právnej veci sa navrhovateľka návrhom vo veci samej voči odporcovi domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu (§ 42a Obč. zák.) dlžníka P. P., O.. XX. X. XXXX spočívajúci v odmietnutí dedičstva po nebohej matke p. U. P., O.. XX. X. XXXX v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 38D/226/2013 na Okresnom súde Bratislava II v prospech odporcu. Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu navrhovateľky, táto žiada o nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi z dôvodu, že je tu naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov ako aj dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, keďže odporca ako výlučný vlastník môže s nehnuteľnosťou vlastnícky disponovať, čím zmarí uspokojenie jej pohľadávky a spôsobí jej tak ujmu spočívajúcu v nemožnosti alebo podstatnej sťaženosti vrátenia a zaplatenia jeho pôžičky dlžníkovi. Bolo už uvedené, že v prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie predbežného opatrenia k dočasnej úprave pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom uložením zákazu nakladania s označenou nehnuteľnosťou s vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz nakladania vzťahovať, až do vynesenia rozhodnutia vo veci samej - určenia neúčinnosti právneho úkonu - odmietnutia dedičstva, t. j. využitím inštitútu odporovateľnosti (§ 42a Obč. zák.). Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej (odporovateľnosť právneho úkonu) odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, keď navrhovateľka ničím neosvedčila naliehavosť dočasnej úpravy účastníkov, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Taktiež žiadnym dôkazom nepreukázal (samotné tvrdenie navrhovateľky ničím nepodložené, takýmto dôkazom nie je), že odporca má v úmysle vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti previesť na iné osoby. Súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie bez toho, aby existovala a bola osvedčená objektívna obava založená na reálnych, právnych alebo faktických úkonoch odporcu smerujúcich k tomu, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Odvolací súd ďalej má zato, že vzhľadom na predmet konania vo veci je nariadenie predbežného opatrenia aj nadbytočné. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč. zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi), neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej (§ 145 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.