Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/188/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214210872 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214210872.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Wejron, s. r. o., Haydnova 17, 811 02 Bratislava, IČO: 35 953 942, zast. DEDÁK & Partners, s. r. o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti odporcovi: APEK, s. r. o., Plynárenská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 45 459 843, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. 05. 2014 č. k. 42Cb/79/2014-95, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. 05. 2014 č. k. 42Cb/79/2014-95 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zložiť do úschovy na bankový účet súdu sumu vo výške 12.163,60 Eur ako zábezpeku na zaplatenie dlžnej čiastky podľa sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 18. 09. 2012. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol odôvodnený tým, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ zabezpečil odporcovi ako zhotoviteľovi na základe uvedenej sprostredkovateľskej zmluvy možnosť uzavrieť zmluvu o dielo so spoločnosťou Hviezdne bývanie, s. r. o. s tým, že predmetom tejto zmluvy bolo zhotovenie diela - bytovej zástavby v rámci rezidenčného projektu "Hviezdne bývanie". Keďže boli splnené všetky podmienky pre vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie provízie, navrhovateľ zaslal odporcovi listom zo dňa 07. 11. 2013 jej vyčíslenie a následne vystavil a doručil odporcovi faktúru, ktorou províziu riadne vyfakturoval. Odporca faktúru navrhovateľovi neuhradil, pričom nakoľko podľa vedomostí a informácií navrhovateľa bol odporca v roku 2010 založený výlučne za účelom plnenia funkcie generálneho dodávateľa stavby projektu s názvom "Hviezdne bývanie", a medzičasom s ním bola v tomto projekte ukončená spolupráca, navrhovateľ má odôvodnené obavy o budúci výkon súdneho rozhodnutia po právoplatnom ukončení súdneho sporu vo veci, v ktorej sa navrhovateľ mieni domáhať zaplatenia čiastky 12.163,60 Eur s príslušenstvom zodpovedajúcej provízii, ktorú je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi na základe zmluvy o sprostredkovaní. Obavy vzbudzuje predovšetkým nejasná aktuálna finančná a majetková situácia odporcu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že si odporca neplní svoju zákonnú povinnosť a do zbierky listín neukladá každoročne svoje účtovné závierky, v dôsledku čoho je jeho hospodárenie pre tretie osoby absolútne netransparentné. V zbierke listín sa nachádzajú len účtovné závierky odporcu za roky 2010 a 2011, ktoré však naznačujú zlú finančnú situáciu žalovaného, hoci všetky faktúry vystavené odporcom za obdobie 2011 boli podľa informácií navrhovateľa spoločnosťou Hviezdne bývanie, s. r. o. uhradené v plnej výške. Z účtovníctva odporcu vyplýva, že odporca aj v roku 2011 hospodáril tak, že ani po úhrade všetkých ním vystavených faktúr nebol schopný uhradiť svoje záväzky, pričom v tom čase odporca nevlastnil ani žiaden dlhodobý hmotný alebo nehmotný majetok. Príjmy dosiahnuté odporcom pritom korešpondujú s čiastkami, ktoré odporca priebežne fakturoval spoločnosti Hviezdne bývanie, s. r. o., z čoho je zrejmé, že jedinými príjmami odporcu boli v danom období príjmy dosiahnuté v rámci projektu "Hviezdne bývanie". Z uvedeného dôvodu navrhovateľ navrhol za účelom zabezpečenia vymožiteľnosti prípadného budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej, aby súd odporcovi uložil povinnosť zložiť finančnú sumu rovnajúcu sa výške požadovanej provízie do úschovy súdu. Súd s poukazom na ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p. argumentoval, že predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, pričom jeho vydanie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Jedným z dôvodov je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pričom predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia môže byť výnimočne i taká obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia, ktorá existuje ešte pred vydaním vykonateľného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ predbežného opatrenia však musí aspoň osvedčiť, že protistrana koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu rozhodnutia, teda, že obava z ohrozenia je reálna. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ, ktorý má byť v budúcom spore o zaplatenie peňažnej sumy aktívne legitimovaným, nepreukázal (nedoložil doklad, ktorý by preukazoval), že by v budúcom spore pasívne legitimovaný odporca fakticky disponoval takou čiastkou, ktorú navrhovateľ žiada zložiť do úschovy na súde, pričom uvedené je nevyhnutné osvedčiť, keďže v opačnom prípade by sa výrok predbežného opatrenia nedal nútene vykonať a vyznel by akademicky. Súd ďalej uviedol, že samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia a že navrhovateľ neosvedčil také konanie odporcu, dôsledkom ktorého by bolo znižovanie majetku. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že na nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia nie sú splnené zákonné predpoklady, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporcovi trovy konania nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a odporcovi uložil povinnosť zložiť do úschovy na bankový účet súdu sumu 12.163,60 Eur ako zábezpeku na zaplatenie dlžnej čiastky podľa sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 18. 09. 2012. Namietal, že súd prvého stupňa prijal záver o neosvedčení takého konania odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie majetku, pričom sa nijak nevysporiadal so skutočnosťou vyplývajúcou z poznámok k účtovnej závierke odporcu z roku 2011, a to ohľadom straty v danom účtovnom období, ktorá bola spôsobená tým, že odporca sa svojim spriazneným osobám v roku 2011 zaviazal vyplatiť celkovo 26.250,- Eur na rôzne bližšie nešpecifikované služby. Z rozhodnutia teda nie je vôbec zrejmé, prečo súd nevzal pri svojom rozhodnutí do úvahy skutočnosť, že sa odporca svojho jediného relevantného majetku v období, kedy ešte mali tretie osoby možnosť získať o jeho podnikaní informácie, evidentne zbavoval, pričom odporca už od roku 2012 neplní svoju zákonnú povinnosť predkladať svoje účtovné závierky do zbierky listín, resp. registra účtovných závierok. Skutočnosť, že v poslednom období, o ktorom môžu tretie osoby získať informácie z verejných zdrojov, odporca hospodáril so stratou z dôvodu záväzkov voči svojim spoločníkom pritom v spojení s absolútnou netransparentnosťou súčasného podnikania odporcu spočívajúcou v „skrývaní“ majetkových pomerov vytvára logický predpoklad pre záver o možnom súčasnom „tunelovaní“ odporcu, ktoré je spôsobilé ohroziť alebo sťažiť budúci výkon rozhodnutia. Navrhovateľ tiež napádal záver súdu o nepreukázaní skutočnosti, že odporca peniazmi fakticky disponuje, alebo sú v jeho dispozícii, pričom uviedol, že súd pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ mieni domáhať vo veci samej, keď ide o províziu, ktorú bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi z faktúr, ktoré boli odporcovi uhradené už v čase zaslania listu navrhovateľa zo dňa 07. 11. 2013 tvoriaceho prílohu návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Z logiky veci preto vyplýva, že odporca by mal mať k dispozícii dostatočné prostriedky na zloženie požadovanej čiastky do úschovy súdu. Uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani z povahy navrhovaného predbežného opatrenia nevyplýva povinnosť navrhovateľa preukázať, že odporca danými finančnými prostriedkami disponuje, pričom aj keby to navrhovateľ k určitému dňu formálne preukázal, vzhľadom k likvidnej povahe finančných prostriedkov nie je vôbec isté, že odporca takúto čiastku na druhý deň „neminul“. Nakoľko z účtovnej závierky odporcu za rok 2011 vyplýva, že odporca podľa všetkého vyplatil svojim spoločníkom a spriateleným osobám viac ako dvojnásobok sumy, ktorá má byť zložená do úschovy súdu, je podľa názoru navrhovateľa dôvodné predpokladať, že odporca by nemal mať praktický problém takúto čiastku získať (napr. od spoločníkov), aj keby z akýchkoľvek dôvodov touto čiastkou nedisponoval. Z toho dôvodu mal za to, že záver súdu o „akademickosti“ prípadného nariadenia predbežného opatrenia nemá oporu v zákone, naopak obava navrhovateľa je, že bez nariadenia predbežného opatrenia môže mať akademickú povahu práve prípadné meritórne rozhodnutie súdu. V súvislosti so záverom súdu, že samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ argumentoval, že takým dôvodom popri dlhu sú v danom prípade aj uvedené skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že prípadný výkon rozhodnutia by mohol byť zmarený. Zdôrazňoval, že vo svetle aktuálneho spôsobu podnikania odporcu je cieľom navrhovaného predbežného opatrenia zabrániť odporcovi disponovať s určitou časťou sumy, ktorá mu už bola riadne zaplatená, a ktorej výška je zhodná s istinou pohľadávky navrhovateľa, a týmto spôsobom odvrátiť hrozbu prípadnej nevykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keď uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd považoval za vecne správny záver súdu prvého stupňa o nesplnení predpokladov nariadenia predbežného opatrenia v predmetnej veci s tým, že v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia preto treba zohľadniť aj to, že súd je v konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. Túto povinnosť možno nariadiť len odporcovi, pretože peniaze alebo vec musia byť predmetom sporu, v ktorom sa žiada zaplatenie určitej sumy alebo vydanie veci, a pred začatím konania alebo v jeho priebehu vznikne potreba zabezpečiť peňažnú sumu alebo vec ich uložením do súdnej úschovy. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zložiť do úschovy na bankový účet súdu sumu vo výške 12.163,60 Eur ako zábezpeku na zaplatenie dlžnej čiastky podľa sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 18. 09. 2012. Nariadeniu tejto povinnosti odporcovi však bráni skutočnosť, že navrhovateľ podľa predložených dokladov neosvedčil, že odporca uvedenou finančnou sumou fakticky disponuje, má ich u seba alebo sú v jeho dispozícii. V dôsledku neosvedčenia takých aktív odporcu, z ktorých by bolo možné usúdiť, že je možné uvedené zabezpečenie od odporcu požadovať, ako aj neosvedčenia takého aktuálneho správania odporcu, dôsledkom ktorého by bolo znižovanie jeho majetku, pritom odvolací súd nemal za osvedčené ani to, že navrhovaný zásah do práv odporcu ako predbežným opatrením dotknutého účastníka by bol primeraný navrhovateľom tvrdenému porušeniu jeho práv a chránených záujmov v situácii, keď oprávnenosť nároku navrhovateľa bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. V tejto súvislosti nestačia navrhovateľom uvedené skutočnosti ohľadom majetkového stavu odporcu v roku 2011, keď pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci jeho aktuálny majetkový stav, ktorý sa vždy preukazuje ku konkrétnemu dátumu. V intenciách uvedeného navrhované predbežné opatrenie nemôže byť vydané len na základe dohadov navrhovateľa ohľadom majetkového stavu odporcu, ktorý súdu nebol dostatočne osvedčený. Tento záver súdu zároveň zohľadňuje aj v odvolaní navrhovateľa uvedené ďalšie skutočnosti, ktoré však odvolací súd považoval v danej súvislosti za právne irelevantné, keď nie sú spôsobilé spochybniť jeho správnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.