Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214212352 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214212352.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O. I., bytom M. 1, I., zastúpenej advokátom JUDr. W. B., A. E. XX/a, I., proti odporcovi: inVisage, s.r.o., Košická 56, Bratislava, o vydanie dokumentov, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 19Cpr/4/2014-28, zo dňa 26.6.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 46,78 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia 251,68 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala vydania potvrdenia o zamestnaní u odporcu v zmysle § 75 ods. 2 Zák. práce, v ktorom by sa nachádzali nasledovné údaje: doba trvania pracovného pomeru, druh vykonávaných prác, či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2 Zák. práce), údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a Zák. práce. Podaním doručeným dňa 24.6.2014 vzala navrhovateľka návrh na začatie konania späť, nakoľko dňa 9.6.2014 došlo zo strany odporcu k vydaniu požadovaných dokumentov, t.j. potvrdenia o zamestnaní a potvrdenia o príjmoch FO zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za kalendárny rok 2013, a to doručením uvedených listín prostredníctvom pošty na jej adresu. Na uvedenom základe súd prvého stupňa konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.; nakoľko zo strany odporcu došlo k vydaniu dokumentov, ktoré boli predmetom konania, zaviazal odporcu na náhradu trov konania v podrobnej špecifikácii. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal odvolanie odporca a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania žiadnej strane. Uviedol, že jeho účtovníčka poskytla navrhovateľke informáciu, že dokumenty podľa § 75 Zák. práce a § 39 zákona č. 595/2003 Z.z. si môže osobne prevziať v sídle spoločnosti; zároveň ju vyzvala k odovzdaniu zverených vecí. Nakoľko navrhovateľka si dokumenty v sídle spoločnosti nebola prevziať, mal odporca za to, že nebol v omeškaní so splnením svojej povinnosti; navrhovateľka vlastným nekonaním spôsobila, že predmetné dokumenty boli v sídle spoločnosti aj týždne nasledujúce po skončení pracovného pomeru. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka sa prostredníctvom právneho zástupcu na neho písomne obrátila dňa 25.3.2014 a žiadala dokumenty zaslať poštou na adresu jej právneho zástupcu. Opakovane ju informoval, že dokumenty je možné prevziať v jeho sídle a zároveň ju žiadal o odovzdanie zverených vecí. Navrhovateľka sa napriek tomu nedostavila. Odporca sa následne rozhodol navrhovateľke dokumenty zaslať dňa 9.6.2014. Nebol preto v omeškaní so splnením svojej povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru a svojim konaním nespôsobil zastavenie konania. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Tvrdenia odporcu o nachystaných dokumentoch a jej informovaní označila ako nepravdivé a zavádzajúce. Odporca tvrdenú skutočnosť o nachystaní dokumentov k osobnému odberu a jej informovaní o tejto skutočnosti nepreukázal. Napriek výzve jej právneho zástupcu zo dňa 25.3.2014 odporca na žiadosť o vydanie dokumentov nereagoval; bola preto nútená podať predmetný návrh na súd. Až po jeho podaní došlo zo strany odporcu k vydaniu požadovaných dokumentov. Z dôvodu uvedeného správania odporcu vzala návrh späť. Poukázala ďalej na skutočnosť, že Inšpektorát práce Bratislava po vykonaní inšpekcie u odporcu konštatoval v liste zo dňa 23.7.2014 porušenie povinnosti vydať navrhovateľke pri skončení pracovného pomeru požadované dokumenty. Záverom uviedla, že požadované dokumenty bol odporca povinný vydať zo zákona bez nutnosti akýchkoľvek výziev. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutej časti a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.; dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. možno pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikovať len pri späťvzatí dôvodne podaného návrhu pre správanie sa odporcu a zastavení konania z uvedeného dôvodu. Pri zastavení konania z iného dôvodu sa súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre prípadné použitie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zaoberá najprv tým, či niektorý účastník zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Takéto zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Tam, kde účastník zavinil zastavenie konania, súd prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania. Ak však nie je dôvod k takémuto rozhodnutiu podľa § 146 ods. 2 O.s.p., tak pri zastavení konania nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podaný návrh, je nevyhnutné posudzovať pre možnosť aplikácie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavkám navrhovateľky (t.j. či sa navrhovateľka domohla uplatneného nároku alebo nie). V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom zo dňa 16.5.2014 domáhala vydania špecifikovaných dokumentov. Podaním doručeným dňa 24.6.2014 vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, nakoľko dňa 9.6.2014 došlo zo strany odporcu k vydaniu požadovaných dokumentov. Z uvedeného je preto zrejmé, že z procesného hľadiska bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, čo odôvodňovalo uloženie povinnosti odporcovi nahradiť trovy konania pri aplikácii § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Prípadné informovanie navrhovateľky (v konaní však nepreukázané) o možnosti osobne si prevziať dokumenty je pre rozhodnutie o náhrade trov v zmysle uvedeného ustanovenia irelevantné. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). Odporca v odvolaní žiadal aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke tak náhradu trov konania nepriznať, však neuviedol. Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľky odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal jej náhradu trov konania 221,49 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a priznal za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.8.2014 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) odmenu 1 x 61,87 eura = 30,94 eura (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl.), 8,04 eura režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 38,98 eura, s 20 % DPH 7,80 eura = 46,78 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.