Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/587/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217694 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214217694.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M.. B. Ž., K. W.. A. XXX, Z. G. E., zast. JUDr. Anton Blaha, advokát, so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava, proti odporcovi: Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17 333 768, o určenie platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. júla 2014, č.k. 52C 202/2014-34, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal určenia, že je oprávnený nerušene užívať byt č. K. X, resp. XX podľa LV, na X. poschodí bytového domu v K. na M. F.. Č.. XX, bytový dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, nachádzajúci sa v katastrálnom území P., v obci K., mestská časť P. v okrese Bratislava II, vedený na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX, Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku a k tomu prislúchajúce spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX k celku (ďalej len „byt“), to všetko v rozsahu na zabezpečenie účelu a významu takéhoto nerušeného užívania, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorého predmetom je určenie platnosti zmluvy o prevode vlastníctva tohto bytu a náhrada trov konania. Po právnej stránke tak rozhodol s poukazom na ust. § 102 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1, 2, 7 a 9 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. majúc za to, že navrhovateľ dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil, pretože v danom prípade nedošlo k naplneniu kumulatívnych podmienok potrebných pre jeho nariadenie. Uviedol, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha určenia platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej mal byť prevedený predmetný byt do jeho vlastníctva, avšak katastrálny úrad na jej základe nevykonal zápis do katastra nehnuteľností, pričom podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ neosvedčil žiadne konanie odporcu spochybňujúce existenciu jeho vlastníckeho práva k bytu a pokiaľ nedošlo k zápisu vlastníctva navrhovateľa v katastri, nestalo sa tak konaním odporcu, ale na základe protestu prokurátora a následných rozhodnutí správneho orgánu a súdov v správnom konaní. Konštatoval, že navrhovateľ nešpecifikoval a žiadnymi dôkazmi neosvedčil, akým konkrétnym spôsobom odporca mieni realizovať svoje vlastnícke právo k bytu, naopak, sám navrhovateľ uviedol, že byt užíva nerušene od roku 1997 a doposiaľ mu nebola doručená výzva na vypratanie bytu. Navrhovateľ teda podľa názoru súdu prvého stupňa neosvedčil existenciu akýchkoľvek krokov odporcu smerujúcich k narušeniu či zamedzeniu užívania predmetného bytu navrhovateľovi. Ustálil, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa nebolo osvedčené a teda nie je dané a tvrdenia navrhovateľa sú len v rovine jeho domnienok. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že pri podávaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo k administratívnej chybe, v dôsledku čoho v ňom absentovali rozhodné skutočnosti o tom, že dňa 29.11.2013 mu bola doručená výzva na vypratanie bytu, čím osvedčuje existenciu konkrétneho správania sa odporcu za účelom realizácie svojho vlastníckeho práva k bytu. Poukázal i na konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 16C 138/2005 medzi odporcom a navrhovateľom v opačnom procesnom postavení, ktorého predmetom je vypratanie predmetného bytu a v rámci ktorého je vytýčené pojednávanie na deň 22.10.2014. Vyprataním bytu by podľa neho došlo u neho k nereparovateľnej ujme na jeho základných právach. Na základe uvedeného považoval svoje obavy z ohrozenia jeho práv za osvedčené. Odporca odvolacie námietky nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez neriadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik škody, a to vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej, alebo že by výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti očakávaného bol nemožný. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu hrozí vznik škody, resp. ujmy. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť prostriedkom zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 O.s.p.), sledujúca tým dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy, pretože hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa subjekt, ktorému svedčí nejaká povinnosť vyplývajúca mu z hmotného práva, správa tak, že úmyselne realizuje úkony s cieľom neplniť ju. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predbežné opatrenie predstavuje. O potrebe predbežnej úpravy teda nemú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkaznú povinnosť) v tomto smere má navrhovateľ. V zmysle vyššie uvedeného prvým a základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to osvedčením existencie súdneho rozhodnutia, alebo stavu v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie možno nariadiť len za takého stavu osvedčenia rozhodujúcich skutočností, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať na vydanie rozhodnutia vo veci samej. V posudzovanej veci z obsahu spisu, najmä z obsahu odvolania samotného navrhovateľa vyplýva, že účastníci konania v opačnom procesnom postavení sú účastníkmi konania o vypratanie bytu, v ktorom sa otázka platnosti relevantnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu posudzuje prejudiciálne. Navrhované predbežné opatrenie tak podľa názoru súdu odvolacieho nemá korešpondujúci vzťah s posudzovanou vecou, keď i navrhovateľom doložená výzva na vypratanie predmetného bytu bola mu odporcom zaslaná v súvislosti s konaním o jeho vypratanie (viď uvedená sp. zn.). Predbežným opatrením vydaným v preskúmavanej veci by tak súd nezákonne zasahoval do konania o vypratanie bytu. V súčasnosti odporca nedisponuje exekučným titulom na vypratanie navrhovateľa z predmetného bytu, ktorá skutočnosť predstavuje dostatočnú ochranu práv navrhovateľa. Odvolací súd poukazuje i na časovú nesúvislosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 17.7.2014 vo vzťahu k predmetnej výzve odporcu doručenej navrhovateľovi dňa 14.11.2013, z čoho je zrejmé, že bezprostrednosť prípadnej ujmy navrhovateľa nie je osvedčená, keďže i napriek uvedenej výzve navrhovateľ byt užíva, a to i v zmysle vyjadrenia samotného navrhovateľa od roku 1997 nepretržite. Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil stotožniac sa s jeho dôvodmi, na ktoré v ďalších podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o nich rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.