Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/588/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214219859 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214219859.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A. E., X. XX, C., prechodne N. XXX, N., proti odporcovi: N. F., X. XX, C., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C/222/2014 - 23, zo dňa 17. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi umožniť navrhovateľovi vstup do nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcimi sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava, m. č. S. C., katastrálne územie S. C. a to na pozemky parcely registra C, parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady; parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; a do stavby - rodinného domu, so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parcelné číslo 1526/1 (ďalej len Nehnuteľnosť) a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia návrh vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia po jeho doplnení a oprave sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal uloženia povinnosti umožniť navrhovateľovi užívať vo výroku špecifikované nehnuteľnosti. Ďalej konštatoval, že vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať umožnenia vstupu na predmetné nehnuteľnosti. Nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že v dome na X. XX v Bratislave má trvalý pobyt a tento dom je zaťažený vecným bremenom zodpovedajúcim právu na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností v prospech navrhovateľa. Odporca vymenil zámky na Nehnuteľnosti a vymenil poštovú schránku s menom odporcu. Predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ čiastočne predal a čiastočne daroval odporcovi. Po rekonštrukcii predmetného domu, na ktorej sa zúčastnil aj navrhovateľ a jeho manželka, odporca v júli 2007 fyzicky napadol navrhovateľa a neskôr fyzicky napádal aj manželku navrhovateľa. Odporca je podľa navrhovateľa agresívny človek. Navrhovateľ je onkologickým pacientom, žije bez ľavej obličky, má artrózu druhého stupňa ľavého bedrového kĺbu, pravdepodobnú Parkinsonovu chorobu, silnejúci tras oboch rúk a ďalší onkologický nález na ľavej strane pľúc. Navrhovateľ má strach o svoj zdravotný stav, najmä ak zoberie do úvahy, že od XX. 5. XXXX býva fakticky vo svojom aute. Súd prvého stupňa mal z obsahu spisu a samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za nepochybné, že navrhovateľ tak dôvodnosť uplatňovaného nároku ako aj naliehavosť a potrebu nariadenia predbežného opatrenia v rozsahu potrebnom na nariadenie predbežného opatrenia preukázal. Tento svoj záver odôvodnil s poukazom na listiny, ktoré si vyžiadal z Katastra nehnuteľnosti a ktoré preukazujú, že navrhovateľ v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 27. 2. 2003 daroval odporcovi podiel vo výške 1 domu a pozemku. Skonštatoval, že v prospech navrhovateľa ako predávajúceho bolo zriadené vecné bremeno a to právo doživotného užívania predmetných nehnuteľností. A keďže sa súd prvého stupňa s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožnil, návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, pričom podľa obsahu odvolania žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že z domu na X. ulici navrhovateľa nikto nevyhodil, ale po jednej z mnohých hádok medzi ním a B. E. (odporcovou matkou a navrhovateľovou manželkou) navrhovateľ odišiel z bydliska sám, pričom ho nikto nevyhadzoval a ani sa mu nikto nevyhrážal. Poukázal na skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti do dnešného dňa nikto nevymenil zámky, čo bolo odskúšané aj za prítomnosti polície, ktorú navrhovateľ privolal s tým, že zámok bol vymenený iba na vchodovej bráničke, nakoľko sa zasekával. Na túto skutočnosť aj navrhovateľa za prítomnosti polície upozornili a dohodli sa na tom, že si príde od odporcu vyzdvihnúť kópiu nového kľúča, pričom do dnešného dňa sa za ním navrhovateľ nedostavil a keď ho odporca skúšal telefonicky kontaktovať, tak nezdvíhal telefón. Uviedol, že práve pre tieto fakty mu príde celá kauza veľmi nešťastne vykonštruovaná a tragikomická, keď v skutočnosti sa nejedná o spor medzi ním a navrhovateľom, ale o spor medzi navrhovateľom a Annou Kupcovou, ktorí žijú v samostatnej domácnosti v predmetnej nehnuteľnosti a ich domácnosť má samostatný vchod. Chcel by vedieť, čo chce navrhovateľ získať tým, že do osobného konfliktu medzi ním a jeho manželkou zaťahuje postupne políciu, súdy a jeho osobu opätovným očierňovaním. Navrhovateľ sa snaží vlastnú osobu opísať ako obeť a trpiteľa keď napríklad uvádza, že je bezdomovec a vzápätí uvedie adresu nového bydliska. Záverom podotkol, že podľa slov jeho matky, odkedy navrhovateľ z vlastnej vôle odišiel z bydliska na X. XX v Bratislave, niekoľkokrát prišiel do domácnosti, kde predtým žil so svojou ženou. Sám prišiel a aj odišiel. Navrhovateľ odporcu pritom nikdy nevyhľadával a ani ho nijako nekontaktoval. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), pričom bol viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Vychádzajúc z obsahu podaného návrhu pritom možno konštatovať, že sa navrhovateľ nariadenia predbežného opatrenia domáhal z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74 ods. 1 O. s. p. je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ak sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia súd je povinný predbežné opatrenie nariadiť, pričom však toto neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov konania. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia pritom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku /dôvodnosť ktorého bude predmetom konania o veci samej/, ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana osvedčený, t. j. ak je hodnoverný a javí sa ako pravdepodobný. Ďalším predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy bez okamžitého zásahu súdu. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahu medzi účastníkmi a je namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa neúplným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia od odporcu domáhal umožnenia vstupu do Nehnuteľnosti, pričom je zjavné, že ani jeho opravené a doplnené podanie, ktoré nasledovalo po výzve súdu prvého stupňa v zmysle § 43 v spojení s § 75 ods. 3 O. s. p., neobsahovalo v potrebnom rozsahu opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia. Stroho formulovaný návrh zostal naďalej neúplný a nejasný, nespĺňajúci základné obsahové náležitosti v zmysle § 75 ods. 2 O. s. p., vrátane neúplného a neurčitého petitu navrhovaného predbežného opatrenia. Odhliadnuc od existujúcich vád návrhu, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite nevysporiadal, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, s ktorými právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa súd prvého stupňa stotožnil, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia okrem čiastočného uvedenia podmienok dôvodnosti nároku (existujúce vecné bremeno k Nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, žiadne konkrétne právne dôvody neobsahuje. Navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že v čase keď nebol doma, odporca vymenil zámky vchodových dverí na Nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadené vecné bremeno v podobe práva doživotného užívania, čím mu odporca znemožnil vstup „domov“ a odporca mal 1. 7. 2014 privolaným policajtom sľúbiť, že navrhovateľovi kľúč dá, ale tak neurobil. Odporcu označil za agresívneho človeka, podrobne opísal svoj nepriaznivý zdravotný stav a dôvodil, že od 13. 5. 2014 fakticky prebýva v motorovom vozidle. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že tvrdenia o protiprávnom konaní odporcu spočívajúce v znemožňovaní jeho prístupu do Nehnuteľnosti navrhovateľ ničím nepreukázal, keď navrhovateľ na podporu svojich tvrdení do súdneho spisu založil iba lekárske správy o zdravotnom stave a výpis z listu vlastníctva preukazujúci jeho vecné právo k Nehnuteľnosti. Navrhovateľ teda naliehavosť dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k nedovolenému správaniu odporcu relevantným dôkazom (úradný záznam polície, potvrdenie o prijatí trestného oznámenia, záznam z výsluchu a pod.) neosvedčil. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal a ani neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a navrhovateľom uvádzané skutočnosti smerujúce k naliehavej potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, sa v procese ich osvedčovania nepotvrdili. Súd prvého stupňa preto už vzhľadom na úplnú absenciu preukázania, či aspoň osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako základného predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia, návrh na nariadenie predbežného opatrenia mal podľa správnosti zamietnuť. V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je potrebné osvedčiť aj súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením (ním sledovanou ochranou) a požadovaným rozhodnutím vo veci samej, t. j. tým konaním, ktorého sa navrhovateľ domáha návrhom vo veci samej, kontinuitu predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej, teda že vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený až konkrétnym rozhodnutím v prebiehajúcom konaní. Táto spojitosť musí byť nielen vecná, ale i bezprostredná, inak nemožno v navrhovanom kontexte hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. V tejto súvislosti odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol o predbežnom opatrení bez toho, aby mal vôbec ujasnené presné znenie petitu predbežného opatrenia a otázku, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej a mal tak ustálenú spojitosť predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej. Navrhovateľ totiž po výzve súdu prvého stupňa, aby konkretizoval riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit návrhu predbežného opatrenia a špecifikoval, čoho sa bude domáhať návrhom vo veci samej, v doplnenom návrhu uviedol, že žiada, aby súd potvrdil jeho právo užívania Nehnuteľnosti a že sa vo veci samej domáha, aby mu bol umožnený vstup do jeho bydliska bez zábran. Súd prvého stupňa však v protiklade s týmto prejavom navrhovateľa, nariadil predbežným opatrením odporcovi umožniť navrhovateľovi vstup do Nehnuteľnosti. V rozpore s vlastným výrokom potom v odôvodnení uznesenia konštatoval, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia po jeho doplnení a oprave sa navrhovateľ proti odporcovi domáha uloženia povinnosti umožniť navrhovateľovi užívať vo výroku špecifikované nehnuteľnosti. Za daných okolností, keďže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je z týchto hľadísk nepreskúmateľné, odvolací súd nedokáže posúdiť osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú navrhovateľov hmotnoprávny nárok vo veci samej. Uvedené závery umocňuje aj tá skutočnosť, že súd prvého stupňa navrhovateľovi síce uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia návrh vo veci samej, ale bez uvedenia konkrétneho nároku, ktorý si navrhovateľ má návrhom na začatie konania uplatniť, t. j. bez náležitého vymedzenia budúceho predmetu konania. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď v odvolacom konaní nebolo zrejmé, čoho sa mieni domáhať vo veci samej, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.