Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302898761 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1302898761.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova ul. č. 4, proti žalovanému: G. Y., Y. Y., J. X, zast.: Mgr. Róbert Čičmanec, advokát, Blatné, ul. M. R. Štefánika č. 617/25, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, o zaplatenie 8.669,22 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 21. augusta 2013 č. k. 10C/145/2002- 374, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 8669,22 euro počnúc dňom 27. 9. 2001 do 20. 9. 2009. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 433,51 euro. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd v Nitre trestným rozkazom z 2. 11. 2001 č. k. 3T 87/01- 94 uznal žalovaného vinným z trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 223 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 11. 4. 2001 po ceste č. XX smerom I. P. viedol osobné motorové vozidlo zn. A. U., T.: Y. XXX N. a pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu vedúcu do V. D. s vozidlom vošiel do jazdného pruhu prichádzajúceho motorového vozidla zn. A. N., T.J.: U. XXX N., ktoré zachytil v jeho ľavej bočnej a zadnej časti, v dôsledku čoho sa vozidlo dostalo do šmyku, vybehlo mimo vozovku vľavo, kde sa opakovane prevrátilo, pričom došlo k zraneniu členov posádky. Žalobkyňa dňa 24. 8. 2001 vyplatila poškodenému - spoločnosti W. O. H., N.. H.., ktorá bola vlastníkom vozidla zn. A. N., poistné plnenie vo výške 241 840 Sk ( 8 027,62 eur ) a Ľ. Č. - nájomcovi tohto vozidla sumu 19 329 Sk ( 641,60 eur ). Spolu teda žalobkyňa vyplatila z titulu poistného plnenia sumu 8 669,22 eur. Zaplatenia tejto sumy s príslušenstvom sa žalobkyňa domáhala žalobou proti žalovanému z titulu regresného nároku v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu v časti zaplatenia istiny späť, pretože jej túto sumu dňa 21. 9. 2009 zaplatil vedľajší účastník. Súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil v poradí prvým rozsudkom z 22. 10. 2009 č. k. 10C 145/2002- 214. Predmetom konania teda zostalo iba príslušenstvo pohľadávky, teda úroky z omeškania. Žalobkyňa listom vyzvala žalovaného na zaplatenie regresného nároku vo výške 8669,22 euro do 15 dní od prevzatia výzvy, zároveň ho žiadala, aby predmetnú poistnú udalosť nahlásil poisťovni a oznámil pod akým číslom je poistná udalosť evidovaná v poisťovni. Zároveň žalovaného upozornila, že v prípade nesplnenia si jeho povinností bude ich spoločnosť uplatňovať náhradu škody priamo voči nemu. Predmetnú výzvu žalovaný osobne prevzal dňa 11. 9. 2001. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Keďže žalovaný zavinil predmetnú dopravnú nehodu, pričom poškodenému - poistenému žalobkyňa poskytla poistné plnenie, prešlo na ňu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou v zmysle § 813 Obč. zák. a to až do výšky vyplateného poistného plnenia ( 8 669,22 eur). Žalovaný bol povinný oznámiť vedľajšiemu účastníkovi poistnú udalosť v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 123/1991 Zb., pričom obdobná povinnosť je zakotvená aj v § 10 zák. č. 381/2001 Z.z. Žalovaný si túto povinnosť voči svojmu poisťovateľovi nesplnil, vstup vedľajšieho účastníka do konania nevrhol až podaním z 28. 4. 2009, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 20. 7. 2009. Vedľajší účastník sa tak o poistnej udalosti dozvedel až na základe výzvy súdu prvého stupňa, ktorá mu bola doručená dňa 28. 7. 2009. Vedľajší účastník následne dňa 21. 9. 2009 vyplatil žalobkyni istinu 8 669,22 eur. V dôsledku týchto skutočností došlo k omeškaniu so zaplatením poistného plnenia za obdobie od 27. 9. 2001, t. j. od uplynutia 15 - dňovej lehoty uvedenej vo výzve doručenej žalovanému dňa 11. 9. 2001, do 20. 9. 2009 ( istinu vyplatil vedľajší účastník žalobkyni dňa 21. 9. 2009 ). Vzhľadom na to súd prvého stupňa žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania zo sumy 8 669,22 eur od 27. 9. 2001 do 20. 9. 2009. Výšku úrokov z omeškania súd prvého stupňa stanovil v zmysle vyhl. č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Priznaný úrok z omeškania považoval za neprimeraný k výške istiny a namietal, že súd nezaviazal plnením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Uviedol, že odvolanie bude odôvodnené písomnou formou do 5 dní od podania riadneho opravného prostriedku. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd bol viazaný dôvodmi odvolania a preto sa zameral na odvolaciu argumentáciu žalovaného. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že úroky z omeškania sú neprimerané výške istiny, súd prvého stupňa pri stanovení ich výšky vychádzal z právneho predpisu, ktorý bol platný a účinný k prvému dňu omeškania, teda ku dňu 27. 9. 2001. Týmto predpisom je nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27. 9. 2001. Podľa § 3 tohto predpisu v znení platnom ku dňu 27. 9. 2001 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase od 13. 1. 1996 do 31. 12. 2001 diskontná sadzba predstavovala 8,80% a jej dvojnásobok teda predstavoval 17,60 %. Správne mal preto súd prvého stupňa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 17,60 % zo sumy 8 669,22 eur a nie úroky z omeškania vo výške 16,50 eur. Toto pochybenie súdu prvého stupňa nemohol odvolací súd napraviť, keďže iba na podklade odvolania žalovaného nemohol napadnutý rozsudok zmeniť v jeho neprospech. Vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa nemohol uložiť žiadnu povinnosť, pretože vedľajší účastník nemá procesné postavenie účastníka konania. Vedľajší účastník teda nie je priamo nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Účelom vedľajšieho účastenstva je pomoc účastníkovi konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. K samotnému obsahu odvolania žalovaného odvolací súd poznamenáva, že napriek jeho stručnosti a sčasti aj zmätočnosti z neho vyplýva, v čom žalovaný považoval napadnutý rozsudok za nesprávny. Preto odvolací súd nemohol odvolanie odmietnuť v zmysle § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., keď žalobca napriek výzve zo strany súdu prvého stupňa odvolanie nedoplnil ( jeho doplnenie avizoval priamo v odvolaní v lehote 5 dní, ale neurobil tak ). Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalobkyni nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.