Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/221/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899653 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1303899653.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Novbyt, spol. s r. o., Hálkova ul. č. 11, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova ul. č. 13, Bratislava, proti žalovaným: X/ Š. S., X/ Z. S., W. E. I. M.. Č.. XX, E., žalovaná 2/ zast. žalovaným 1/, o 1 051,88 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 20. januára 2014 č. k. 19C 95/2003-508, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa v časti, ktorou žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania p o t v r d z u j e. V časti, ktorou bola žalovaným uložená povinnosť nahradiť trovy štátu 422,62 eur, sa napadnuté uznesenie m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava III trovy štátu 211,31 eur a žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava III trovy štátu 211,31 eur, do 3 dní. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, vyslovil, že štát má právo na náhradu trov konania vo výške 422,62 eur a žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu 422,62 eur na účet Okresného súdu Bratislava III do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalovaní po podaní žaloby postupne zaplatili žalobcovi žalovanú sumu aj s príslušenstvom a preto súd prvého stupňa uznesením z 23. 2. 2012 č. k. 19C 95/2003-459 konanie zastavil. Vzhľadom na to vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú použiť § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a ich náhradu žalobcovi nepriznať, hoci mu na ňu vznikol nárok. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvého stupňa v tom, že ak by žalobca reklamované vyúčtovanie za rok 2002 riadne opravil a doručil žalovaným, títo by sa nebránili zaplateniu nedoplatkov, čoho dôkazom je aj ich prvá platba pred začatím konania dňa 8. 11. 2003 a dňa 10. 11. 2004. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na viaceré zmätočné podania žalobcu, ktorý bol viackrát vyzývaný na špecifikáciu výšky úhrad žalovaných, ktoré boli dôvodom čiastočných späťvzatí žaloby zo strany žalobcu. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Pokiaľ ide o trovy, ktoré platil štát, súd prvého stupňa v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. uložil žalovaným povinnosť tieto trovy štátu nahradiť. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení riadne neodôvodnil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Súd prvého stupňa sa tiež nezaoberal skúmaním majetkových, sociálnych, osobných a zárobkových pomerov účastníkov konania. Pokiaľ ide o rozdiel medzi vyúčtovaním nákladov za rok 2002 vypracovaným žalobcom a vyúčtovaním týchto nákladov v dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2008, tento rozdiel predstavoval sumu 253 Sk, teda 8,40 eur. V nadväznosti na skutočnosť, že súd prvého stupňa označil späťvzatia žalobcu za zmätočné, žalobca poukázal na to, že zmätočný bol postup súdu prvého stupňa, čo konštatoval aj odvolací súd v uznesení z 29. 4. 2011 č. k. 6 Co 159/2009-404. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie i žalovaní a napadli ním výrok, ktorým im bola uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania 422,62 eur. Uviedli, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a mal žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Ďalej žalovaní v odvolaní poukázali na celkový priebeh sporu a súdneho konania. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaných je dôvodné sčasti. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou došlou súdu prvého stupňa dňa 27. 10. 2003 proti žalovaným domáhal zaplatenia 31 689 Sk ( 1 051,88 eur ) s prísl. z titulu dlhu na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv a dlhu na platbách za služby spojené s užívaním bytu žalovaných za mesiac august 2003 ( 2 399 Sk ) a z titulu dlhu na nákladoch na byt žalovaných vyplývajúcich z vyúčtovania za rok 2002 ( 29 290 Sk ). Podaním z 9. 2. 2004 (č.l. 38 ) vzal žalobca žalobu v časti 15 127,30 Sk ( 502,13 eur ) späť z dôvodu, že pri reklamácii nedoplatku z vyúčtovania nákladov na predmetný byt zo strany žalovaných žalobca znížil zálohový predpis zo sumy 9 261 Sk na sumu 7 461 Sk. Súčasne žalobca v tomto podaní uviedol, že žalovaní mu dňa 8. 11. 2003 zaplatili 8 690 Sk, dňa 18. 11. 2003 sumu 5 000 Sk a žalovaným poskytol dobropis vodného a stočného na prípravu TÚV vo výške 1 457,30 Sk. Spolu teda išlo o sumu 15 147,30 Sk ( 8 690 + 5 000 + 1 457,30 = 15 147,30 Sk ), ktorá sa nezhodovala so sumou 15 127,30 Sk. Po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom sporu suma 16 561,70 Sk ( 549,75 eur ) s prísl. Súd prvého stupňa uznesením z 15. 11. 2004 č. k. 19C 95/03- 69 namiesto zastavenia konania v časti sumy 15 127,30 Sk pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 16 561,70 Sk s prísl. Podaním z 23. 2. 2005 ( č. l. 84 ) vzal žalobu v časti sumy 960,70 Sk ( 31,89 eur ) späť z dôvodu, že žalovaní dňa 10. 11. 2004 zaplatili sumu 15 142 Sk z titulu vyúčtovania nákladov na predmetný byt za rok 2003. Súčasne žalobca v tomto podaní uviedol, že žalovaní majú podľa vyúčtovania za rok 2003 nedoplatok vo výške 30 743 Sk a po odpočítaní sumy 15 142 Sk nedoplatok predstavuje sumu 15 601 Sk. Preto vzal žalobca žalobu v časti 960,70 Sk späť ( 16 561,70 - 960,70 = 15 601 Sk ). Na pojednávaní dňa 19. 4. 2005 žalobca uviedol, že žalovaní zaplatili z titulu vyúčtovania za rok 2003 o 960,70 Sk viac, než mali. Na to súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia správnosti vyčísleného nedoplatku z vyúčtovania za rok 2002. Znalec Q.. Z. J.Š. v znaleckom posudku č. 2/2007 uviedol, že nedoplatok žalovaných predstavuje sumu 2 596 Sk. Súd prvého stupňa následne nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil znalca Q.. X. N.. Ten v závere znaleckého posudku č. 2/2008 uviedol, že nedoplatok žalovaných za rok 2002 predstavuje sumu 28 003 Sk ( 929,53 eur ) a v dodatku č. 1 k tomuto posudku nedoplatok vyčíslil sumou 29 036 Sk ( 963,82 eur ). Na pojednávaní dňa 6. 11. 2008 ( č. l. 313 ) vzal žalobca žalobu znejúcu na sumu 31 689 Sk späť v časti sumy 16 341 Sk s tým, že požadoval, aby súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 15 348 Sk s prísl. ( 31 689 - 16 341 = 15 348 Sk ). Súd prvého stupňa uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 15 348 Sk s prísl. a rozsudkom zo 6. 11. 2008 žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 348 Sk s prísl. s tým, že konanie v časti sumy 16 341 Sk zastavil. Podaním zo 17. 6. 2010 ( č. l. 388 ) vzal žalobca žalobu v časti istiny 15 348 Sk späť. V tomto podaní uviedol, že z vyúčtovania za rok 2003 vyplynulo, že celkový nedoplatok žalovaných bol 30 743 Sk, pričom žalovaní dňa 10. 11. 2004 zaplatili sumu 15 142 Sk, čím znížili nedoplatok za roky 2002 a 2003 zo sumy 30 743 Sk ( z čoho sumy uplatňovaná v konaní bola 16 541,70 Sk ) na sumu 15 601 Sk. Podľa znaleckého posudku nedoplatok predstavuje sumu 29 036 Sk, čo je o 253 Sk menej, než bolo žalované ( 29 290 Sk ). Preto v zmysle konečného späťvzatia žaloby je žalovanou istinou suma 15 348 Sk ( 15 601 - 253 = 15 348 Sk ). Istinu 15 348 Sk vzal žalobca späť z dôvodu, že táto bola uhradená preplatkami žalovaných na vyúčtovaniach za roky 2006, 2007, 2008. Žalobca súčasne zotrval na žalobe v časti príslušenstva. Odvolací súd uznesením z 29. 4. 2011 č. k. 6 Co/159/2009- 404 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 348 Sk s prísl. a v časti trov konania a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že podania žalobcu boli do značnej miery zmätočné, ale súd prvého stupňa túto zmätočnosť neodstránil a neujasnil si, čo je predmetom sporu. Na pojednávaní dňa 23. 2. 2012 žalobca vzal žalobu späť aj v časti príslušenstva. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaní po podaní žaloby uhradili žalobcovi spolu sumu 28 832 Sk ( 8 690 + 5 000 + 15 142 = 28 832 Sk ). Sumu 1 457,30 Sk im poskytol žalobca ako dobropis a preto ohľadom tejto sumy sa nejedná o plnenie žalovaných, ale po pripočítaní tejto sumy sa dlh žalovaných znížil o sumu 30 289,30 Sk = 1 005,42 eur. Pritom dlh žalovaných za rok 2002 predstavoval 31 435 Sk ( 29 036 + 2 399 = 31 435 Sk ). Prepočty žalobcu uvedené v jeho podaniach zo 17. 6. 2010 a z 12. 7. 2010 (č.l. 388, 396) sú založené na tom, ako keby bol predmetom sporu aj dlh z vyúčtovania za rok 2003. V skutočnosti však predmetom sporu bol nedoplatok z vyúčtovania za rok 2002. Súd prvého stupňa si neujasnil, čo je predmetom sporu a zo spisu vyplýva, že po značne dlhú dobu trvania sporu to nebolo zrejmé ani žalobcovi. Ten prvý raz jasne vysvetlil, z čoho pozostáva žalovaná suma a na akom základe vzal žalobu späť až podaním zo 17. 6. 2010. V ňom žalobca vysvetlil, že vychádza z toho, že predmetom sporu sú nedoplatky na vyúčtovaniach za roky 2002 a 2003. Podľa tohto podania žalobcu v spojení s jeho podaním z 12. 7. 2010 žalovaní z titulu nedoplatkov za roky 2002 a 2003 zaplatili žalobcovi spolu sumu 46 593,50 Sk ( 30 289,30 + 5 399 Sk ako preplatok na vyúčtovaní za rok 2006 + 6 413,40 Sk ako preplatok na vyúčtovaní za rok 2007 + 4 491,80 Sk ako preplatok na vyúčtovaní za rok 2008). Preplatky žalovaných za roky 2006, 2007 a 2008, ktoré si žalobca zaúčtoval na nedoplatky za roky 2002 a 2003, nie je možné hodnotiť ako dobrovoľné plnenie žalovaných žalobcovi. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti príslušenstva, žalobca v tejto časti nevzal žalobu späť pre správanie sa žalovaných, keďže zaplatením istiny mu nárok na úroky z omeškania nezanikol. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých súd prvého stupňa správne nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, hoci mu na ňu vznikol nárok v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca je právnickou osobou a preto logicky neprichádza do úvahy zisťovanie jeho sociálnych, osobných a zárobkových pomerov. V prípade žalovaných by bolo potrebné zisťovať ich osobné, majetkové, sociálne a zárobkové pomery v prípade, ak by náhrada trov konania nebola priznaná im za použitia § 150 ods. 1 O.s.p. K tomu však v prejednávanej veci nedošlo, keďže náhrada trov konania nebola priznaná žalobcovi. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení z 25. 9. 2013 č. k. 6 Co 453/2012-503 uviedol, že v prípade použitia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania platí, že povinnosť nahradiť trovy štátu má ten účastník, ktorému - ak by nedošlo k použitiu § 150 ods. 1 O.s.p. - by bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania. V prejednávanej veci vznikla žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. I keď žalobcovi nebola vzhľadom na použitie § 150 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania, žalovaní sú v zmysle záverov uvedených v predchádzajúcej vete povinní nahradiť trovy štátu. Túto povinnosť nemožno uložiť žalobcovi, keďže mu vzniklo právo na náhradu trov konania a použitím § 150 ods. 1 O.s.p. mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania; na základe tohto ustanovenia totiž možno odoprieť účastníkovi právo na náhradu trov konania, ale nemožno mu uložiť povinnosť hradiť trovy konania. Na druhej strane však treba prihliadnuť na to, že žaloba v časti príslušenstva nebola vzatá späť pre správanie sa žalovaných. Vzhľadom na túto situáciu je spravodlivé, aby trovy štátu znášali účastníci konania rovnakým dielom. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v časti, ktorou žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania a zmenil ho podľa § 220 O.s.p. v časti, ktorou bola žalovaným uložená povinnosť nahradiť trovy štátu 422,62 eur, tak, že každému z účastníkov uložil povinnosť nahradiť polovicu týchto trov ( 422,62 : 2 = 211,31 eur). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.