Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/447/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305219189 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1305219189.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Bratislava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdy Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom: Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: U. K., K.. XX.XX.XXXX, O.: G. XX, W. F., zast. JUDr. Zoltán Valentovič, nar. 23.02.1971, bytom Pod Rovnicami 5, Bratislava, o zaplatenie 2.618,77 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č. k. 5C 703/2008-157 zo dňa 4. júna 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 5 C 703/2008-169 zo dňa 13.7.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 5 C 703/2008-169 zo dňa 13.7.2012/ týmto bol opravený dátum narodenia odporcu / súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.618,77 € s 6 % ročným úrokom z omeškania od 05.11.2005 až do zaplatenia, ako i zaplatiť náhradu trov konania vo výške 130,78 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že o náhrade trov konania štátu rozhodne samotným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania mali uzatvorenú poistnú zmluvu č. 700167408. Na základe oznámenia navrhovateľa o dopravnej nehode bolo odporcovi poskytnuté poistné plnenie vo výške 2.618,77 € (78.893,- Sk). Zo znaleckej expertízy č. 66/TS/2005, ktorú vypracovala spoločnosť SLOVDEKRA s.r.o. bolo zistené, že z technického hľadiska nemohlo k nehode dôjsť tak, ako ju odporca popísal a rozsah zistených poškodení nezodpovedá priebehu nehody. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania mal za preukázané, že ak vozidlo narazilo čelne do stromu takou intenzitou, ako je prezentované na fotodokumentácii jeho poškodenia aj z miesta dopravnej nehody, potom sa čelné airbagy museli aktivovať. Podrobnejšou ohliadkou miesta dopravnej nehody aj prednej časti vozidla je možné potvrdiť, že ak malo dôjsť k čelnému nárazu do stromu obrasteného kríkmi, tieto sa museli v mieste nárazu rozdrviť, polámať. Na fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody nie je viditeľné, že by sa konáre kríku okolo stromu poškodili. Na prednej časti vozidla, ktorá sa dostala so stromom do priameho kontaktu by museli byť viditeľné stopy po kontakte na plastovom prednom nárazníku a prednej kapote s drsnou kôrou stromu, respektíve rozdrveným farbivom kríkov. Na bielom laku vozidla by boli viditeľné stopy po farbe od kríka, respektíve stromu. Na nárazníku a ani na prednej kapote sa stopy či už oteru alebo farby od kôry stromu alebo od kontaktu s krkom nenachádzajú. Z technického hľadiska je možné vylúčiť, že sa dopravná nehoda stala na mieste, kde uvádza poškodený. Na takto zistený skutkový stav aplikoval § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho konštatoval, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi vrátiť vo výške žalovanej sumy, ktoré navrhovateľ plnil odporcovi z dôvodu poistnej udalosti spolu s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS, ktorá bola v čase vzniku pohľadávky 6 %. Súd prvého stupňa v závere uviedol, že návrh odporcu na vykonanie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého posudku zamietol pre jeho nedôvodnosť a neopodstatnenosť, nakoľko tak zo znaleckej expertízy, ktorú vykonala spoločnosť SLOVDEKRA s.r.o. ako i zo znaleckého dokazovania nariadeného súdom jednoznačne vyplynulo, že dopravná nehoda, tak ako ju uvádzal odporca sa nemohla stať na mieste odporcom uvedeným. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku. O náhrade trov konania štátu súd prvého stupňa nerozhodol z dôvodu, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže zamietol návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku pre nedôvodnosť a neopodstatnenosť. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s odporcom predkladaným dôkazom a to záznamom o dopravnej nehode, ako aj so znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 21. 11. 2011 vypracovaným H.. Ľ. U., súdnym znalcom z odboru cestná doprava, ako aj znaleckým posudkom č. 2/2011 zo dňa 7. 11. 2011, vypracovaným H.. Q. Z.. Predložené znalecké posudky jednoznačne rozporujú a vyvracajú závery znaleckého posudku, na základe ktorého súd odôvodnil svoje rozhodnutie. Zo záverom znaleckého posudku č. 62/2011 vyplýva, že dopravná nehoda sa stala tak, ako uvádzal navrhovateľ. Znalec deklaruje, že poškodenie na vozidle mohlo vzniknúť, tak ako je zaznamenané v zázname o dopravnej nehode zo dňa 28. 11. 2004 a poškodenie na vozidle jednoznačne zodpovedá nárazu do predmetnému stromu. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného H.. Q. Z.U. vyplýva, že k poškodeniu predmetného stromu jednoznačne došlo v časovom horizonte 5 rokov a viac. Súdom určený znalec H.. V. S. v znaleckom posudku uviedol, že z technického hľadiska mohlo dôjsť k aktivácii airbagov a z tohto dôvodu je technický prijateľné toto poškodenie, jediný otáznik zdôraznil, že vozidlo od výroby obsahuje dva airbagy, pričom poškodený je iba jeden. Pokiaľ znalec konštatuje, že z fotodokumentácie a miesta dopravnej nehody nie je viditeľné, že by konáre kríku okolo stromu boli poškodené, navrhovateľ namieta, že H.. V. S. nie je znalcom botaniky resp. životného prostredia a preto sa nemôže ani vyjadriť k tejto otázke. V závere poukázal na pochybenie súdu prvého stupňa o nesprávnom poučení o procesných právach účastníkov konania, keď zo zápisnice o pojednávania zo dňa 4. 6. 2012 vyplýva, že účastníkov poučil podľa § 102 ods. 3 O.s.p.. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je správne právne zdôvodnený. Posudky predložené odporcom boli len listinným dôkazom, ktoré súd vyhodnotil v dôsledku čoho navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca dňa 24.11. 2004 podal u navrhovateľa hlásenie škodovej udalosti na vozidle, ktorá mala nastať dňa 20.11. 2004 na ceste zo Šenkvíc do Pezinka, na základe ktorej navrhovateľ vyplatil odporcovi poistné vo výške žalovanej istiny. Po vypracovaní znaleckej expertízy ohľadom popisovaného nehodového deja a vzniknutých poškodení na motorovom vozidle navrhovateľ vyvodil záver, že z technického hľadiska nemohlo dôjsť k dopravnej nehode tak ako ju odporca popísal a rozsah zistených poškodení nezodpovedá priebehu nehody a preto navrhovateľ výzvami zo dňa 20.11. 2004, 01.07. 2005, 18.10. 2005 vyzval odporcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy, na výzvu ktorú odporca nereagoval. Takto zistený skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Spornou zostala otázka, či došlo k dopravnej nehode na mieste ktoré odporca uvádza ako miesto nehody a teda, či navrhovateľ plnil odporcovi dôvodne. Súd prvého stupňa za účelom odstránenia spornosti tvrdenia účastníkov nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním ktorého poveril znalca H.. V. S. pre odbor doprava cestné odvetvie, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý v Doplnku č. X Znaleckého posudku č. XXX/XXXX viedol, že ...“ z technického hľadiska je možné vylúčiť, že sa dopravná nehoda stala na mieste, kde uvádza poškodený..“ , okolnosť ktorú znalec potvrdil aj počas výsluchu na pojednávaní konanom dňa 17.10. 2010. Uviedol, že ak vozidlo narazilo čelne do stromu takou intenzitou, ako je prezentované na fotodokumentácii jeho poškodenia aj z miesta dopravnej nehody, potom sa čelné airbagy museli aktivovať. Podrobnejšou ohliadkou miesta dopravnej nehody aj prednej časti vozidla je možné potvrdiť, že ak malo dôjsť k čelnému nárazu do stromu obrasteného kríkmi, tieto sa museli v mieste nárazu rozdrviť, polámať. Na fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody nie je viditeľné, že by sa konáre kríku okolo stromu poškodili. Na prednej časti vozidla, ktorá sa dostala so stromom do priameho kontaktu by museli byť viditeľné stopy po kontakte na plastovom prednom nárazníku a prednej kapote s drsnou kôrou stromu, respektíve rozdrveným farbivom kríkov. Na bielom laku vozidla by boli viditeľné stopy po farbe od kríka, respektíve stromu. Na nárazníku a ani na prednej kapote sa stopy či už oteru alebo farby od kôry stromu alebo od kontaktu s kríkom nenachádzajú. Za podstatný dôkaz súd prvého stupňa považoval aj expertízu spoločnosti SLOVDEKRA s.r.o. z ktorej vyplýva, že z technického hľadiska nemohlo k nehode dôjsť tak, ako ju odporca popísal a rozsah zistených poškodení nezodpovedá priebehu nehody čím mal jednoznačne vytvorený záver o dôvodnosti žaloby z dôvodu ktorého odporcom navrhnuté nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol pre neopodstatnenosť, rovnako ako neprihliadol na znalecký posudok predložený odporcom č. 62/2011 zo dňa 21. 11. 2011 vypracovaný H.. Ľ. U., súdnym znalcom z odboru cestná doprava, ako aj znalecký posudok č. 2/2011 zo dňa 7. 11. 2011, vypracovaný H.. Q. Z.. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97) a ani toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatná časť odvolacích námietok sa týka odporcom uvádzaných nesprávností, ku ktorým malo podľa jeho názoru dôjsť v samotnom procese dokazovania, vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov. Odporca prvostupňovému súdu predovšetkým vytýka, že nevykonal dokazovanie ním podloženými „znaleckými posudkami........“. Je potrebné uviesť, že odporcom predložené posudky síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd , ale posudok bol vypracovaný na základe požiadania odporcu, preto nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p.. Aj s tatko predloženým posudkom však mohol súd vykonať dokazovanie ako s listinou (§ 129 ods. 1 O.s.p.), avšak za predpokladu, že to považuje za potrebné. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa účastník subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p., § 211 ods. 3 O.s.p.). V súdenej veci sa prvostupňový súd rozhodol, že tieto dôkazy nevykoná pretože sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné, postup ktorý je plne v jeho kompetencii a v procese vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania priznal stupeň preukazanosti zistení zodpovedajúcich zisteniam vyplývajúcim zo znaleckého posudku (§ 127 O.s.p.) ako aj záverom expertízy spoločnosti SLOVDEKRA postup ktorý považuje odvolací súd za správny, keďže z výsledkov takto vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver, že dopravná nehoda sa nestala na mieste ktoré uvádza odporca a aj odvolací súd považuje odporcom navrhnuté dôkazy za nadbytočné. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami odporcu, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Pokiaľ odporca v odvodní namieta nesprávny postup súdu prvého stupňa spočívajúci v chybnom poučení na pojednávaní konanom dňa 4. júna 2012 je nutné uviesť, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť v písaní, keď z procesného predpisu O.s.p. vyplýva, že účastníci majú byť poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. K uvedenému poučeniu zo strany súdu aj došlo, keď účastníci uviedli ako to vyplýva aj z obsahu zápisnice / č.l. 156 spisu /, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Uvedená nepresnosť ale nie je takou v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď podstatné, je že prvostupňový súd si svoju poučovaciu povinnosť a odporcovi tým neodňal možnosť konať pred súdom. Ak na podklade tohto zistenia zaviazal súd prvého stupňa odporcu k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v rozsahu navrhovateľom vyplatenej sumy spolu s príslušenstvom v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bol jeho postup vecne správny, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.