Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/1/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306219780 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1306219780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: T.. Ľ. I. O. T., K. XX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 31 782 761, proti odporcovi: B. Y. Q.-C.-Q., XXX XX K. X, T.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Jozef Vaculík, Včelárska 29, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 1.947,89 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu, o zaplatenie 15.088,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/89/2008-209 zo dňa 15.01.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/89/2008-209 zo dňa 15.01.2013 vo výroku vo veci samej a vo výroku, ktorým zamietol vzájomný návrh odporcu p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konania odvolací súd napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov konania 116,70 eur za zaplatený súdny poplatok a 1.295,07 eur za trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu, vedený vo Z., Q..A.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní 165,42 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.947,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.947,89 eur od 30.10.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 116,70 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.371,75 eur za trovy právneho zastúpenia. Druhým výrokom vzájomný návrh odporcu zamietol. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 58.682,25 Sk (1.947,89 eur) s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe objednávky odporcu riadne dodal službu dopracovanie projektu stavby: "Výroba a predaj keramických kachlí a krbov" pre stavebné povolenie do rozsahu pre realizáciu stavby, čo vyúčtoval faktúrou č. 029/2005 splatnou dňa 29.10.2005 na sumu 58.682,25 Sk (cena bola dohodnutá na základe Zmluvy o dielo č. 07.01/2003 z 13.04.2005 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2005). Odporca cenu do dňa podania žaloby neuhradil. Keďže odporca uvedenú sumu v lehote splatnosti faktúry neuhradil ani po opakovaných upomienkach zo strany navrhovateľa, navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Odporca uviedol, že odmietol projektovú dokumentáciu prevziať, nakoľko neboli odstránené všetky nedostatky, ktorých odstránenie žiadal stavebný úrad a ktoré mali byť odstránené v projekte pre realizáciu stavby. Vzhľadom na skutočnosť, že dielo bolo vykonané v rozpore s dohodnutými podmienkami a trpelo vadami, ktoré navrhovateľ neodstránil ani na dodatočné výzvy odporcu a medzi účastníkmi nedošlo k dohode ohľadom vysporiadania záväzkov zo zmluvy, odporca písomne dňa 20.12.2006 odstúpil od zmluvy a požadoval od navrhovateľa vrátenie sumy vo výške 403.376,90 Sk, čo predstavuje čiastku, ktorú už navrhovateľovi za dielo uhradil. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal za preukázané a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vypracovanie a dodanie projektu pre stavebné povolenie a dopracovanie a dodanie projektu pre realizáciu stavby. Spornou skutočnosťou bolo prevzatie projektu pre realizáciu stavby odporcom. Konajúci súd ustálil, že projekt pre realizáciu stavby nebol odporcom fyzicky prevzatý, napriek tomu, že v zápisniciach zo dňa 12.09.2005, 06.10.2005 a 15.10.2005 odporca podpisom prevzatie projektu pre realizáciu stavby potvrdil. Súd prvého stupňa dospel k takému záveru z dôvodu, že k prevzatiu projektu pre realizáciu stavby malo dôjsť (podľa vyhlásení oboch účastníkov) dňa 15.10.2005, avšak podľa zápisníc k tomu došlo už aj 12.09.2005 a 06.10.2005. Nepovažoval teda zápisnice z prevzatia za hodnoverné listinné dôkazy preukazujúce skutočné prevzatie projektu pre realizáciu stavby. Skutočnosť, že projekt pre realizáciu stavby nebol odporcom prevzatý, preukazujú aj výzvy navrhovateľa zo dňa 09.11.2005 a 23.11.2005, v ktorých navrhovateľ odporcu vyzýva na prevzatie projektu pre realizáciu stavby, pričom potvrdil, že odporca požiadal o prerušenie úkonu preberania. Vysvetlenie navrhovateľa, že sa jednalo len o prevzatie paré projektu, sa súdu prvého stupňa javilo ako nehodnoverné, nakoľko súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa navrhovateľ tak vehementne domáhal prevzatia paré projektu, skôr má za to, že sa domáhal prevzatia projektu odporcom, aby splnil svoj záväzok zo zmluvy a nedostal sa tak do omeškania. Napriek tomu, že k fyzickému prevzatiu projektu pre realizáciu stavby odporcom nedošlo, konajúci súd považoval dielo za navrhovateľom vykonané v zmysle § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko navrhovateľ odporcovi umožnil nakladať s projektom pre realizáciu stavby, a to opakovane, čo bolo preukázané práve výzvami navrhovateľa na prevzatie projektu pre realizáciu stavby. Bol to naopak odporca, ktorý si povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, nesplnil, keď vykonané dielo neprevzal. Súd prvého stupňa skonštatoval, že predmetom konania je doplatenie ceny za vyhotovenie projektu pre realizáciu stavby, avšak odporcom predložené pripomienky zo dňa 11.10.2005 a 12.10.2005 sa týkali projektu pre stavebné povolenie. Oznámenie pripomienok odporcu konajúci súd nepovažoval za oznámenie vád diela v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže odporca nimi žiadal len o zapracovanie zmien v projekte. Pripomienky odporcu boli len jeho požiadavkami o zapracovanie zmien v projekte, ale uvedené požiadavky neboli vadami projektu. Vady projektu pre realizáciu stavby nepreukázalo ani odborné vyjadrenie č. 25/1/2006 ani znalecký posudok č. 1/2006, nakoľko ich predmetom bol projekt pre stavebné povolenie a nie projekt pre realizáciu stavby. Ďalej poukázal na ust. § 344 Obchodného zákonníka a uviedol, že to vyplynulo z obsahu samotného odstúpenia odporcu od predmetnej zmluvy o dielo, dôvodom odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že projektová dokumentácia vysoko prevyšuje dohodnutý investičný náklad, nie je pre odporcu realizovateľná a dielo má vady, ktoré neboli ani dodatočne odstránené. Pri zmluve o dielo je úprava odstúpenia od zmluvy o diela obsiahnutá v § 547 ods. 5, § 550, § 552 ods. 1 ako aj § 564 (ktorý odkazuje na možnosť aplikácie § 436 - § 441 Obchodného zákonníka aj na zmluvu o dielo) a § 565 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah odstúpenia od zmluvy zo dňa 20.12.2006, mal súd prvého stupňa za to, že toto odstúpenie je neplatné, pretože nebolo vykonané z dôvodov stanovených Obchodným zákonníkom (keďže zmluva o dielo dôvody odstúpenia nestanovuje). Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy nemôže byť výška investičných nákladov, keďže dojednanie o výške investičných nákladov nebolo obsahom zmluvy, od výšky investičných nákladov sa len odvíjala výška ceny za vykonanie diela, ako je to výslovne uvedené v cenovej ponuke navrhovateľa. Odporca ďalej nepreukázal, že oznámil vady diela navrhovateľovi v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, ani že by žiadal odstrániť vady diela a poskytol navrhovateľovi dodatočnú lehotu na ich odstránenie, a teda nepreukázal, že by riadne uplatnil nároky z vád diela. Keďže odporca navrhovateľovi neoznámil vady diela v súlade s § 562 Obchodného zákonníka a navrhovateľ to v podaní doručenom súdu dňa 14.05.2012 namietal, konajúci súd odporcovi nemohol priznať nároky z vád diela, navyše odporca nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy v zmysle § 565 Obchodného zákonníka, nakoľko navrhovateľovi neoznámil včas vady diela. Odstúpenie od zmluvy uplatnené odporcom posúdil konajúci súd ako neplatné. Preto odporcovi nevznikol nárok na vrátenie zaplatenej ceny za vykonanie diela, a preto súd vzájomný návrh odporcu zamietol. Naopak navrhovateľ preukázal riadne vykonanie diela, preto mu vznikol nárok na zaplatenie ceny za jeho vyhotovenie, a preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie 1.947,89 eur. Odporca sa dostal s peňažným plnením do omeškania, preto navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľovi súd priznal vo výške dohodnutej v zmluve o dielo, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do dňa zaplatenia dlžnej sumy. Súd prvého stupňa nenariadil znalecké dokazovanie k určeniu výšky investičných nákladov a k vadám projektu, ktoré by bolo nadbytočné, keďže aj v prípade konštatácie vád, tieto neboli oznámené včas, preto by odporca nemohol od zmluvy odstúpiť, ani by mu súd nemohol priznať nároky z vád. Výška investičných nákladov z vyššie uvedených dôvodov navyše nie je platným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, ani vadou diela. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Uviedol, že navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v podaní doručenom súdu dňa 18.01.2013 vo výške 1.371,75 eur vynaložených na právne zastupovanie, ďalej náhradu cestovného spolu vo výške 154,52 eur s DPH, náhradu za stratu času spolu vo výške 139,10 eur. Skonštatoval, že pri určení náhrady trov konania súd musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Za také výdavky navrhovateľa súd považoval výdavky na úkony právnej služby, ktorých vykonanie bolo súdu preukázané - resp. vyplýva zo súdneho spisu, a bez ktorých vykonania nemohol navrhovateľ úspešne uplatniť svoje právo. Súd považoval výdavky na odmenu právneho zástupcu za úkony právnej služby za účelne vynaložené, ich náhrada bola uplatnená v súlade s O.s.p., tieto trovy zodpovedajú vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, zákonu č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a opatreniu MPSVaR č. 632/2008 Z.z., a preto súd túto náhradu trov konania navrhovateľovi podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vo výške 1.371,75 eur za trovy právneho zastúpenia a vo výške 116,70 eur za zaplatený súdny poplatok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukázal na to, že podľa čl. V ods. 5.5 Zmluvy o dielo, malo byť dielo odovzdané objednávateľovi osobne proti podpisu o prevzatí a odovzdaní diela, resp. zaslané doporučenou poštou. Navrhovateľ teda podľa predmetnej zmluvy, keďže nedošlo k jeho odovzdaniu osobne, mal odoslať poštou, čo však neurobil. Použitie § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka v tomto prípade preto neprichádza do úvahy a máme za to, že dielo nebolo riadne odovzdané. Vzájomným návrhom si odporca uplatnil vrátenie už zaplatenej časti ceny diela z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Mal za to, že aj keď dohoda o výške investičných nákladov nebola priamo zahrnutá v zmluve, vyplývala z ostatnej komunikácie medzi účastníkmi zmluvy (z cenovej ponuky vypracovanej navrhovateľom adresovanej odporcovi na základe ktorej bola určená cena diela) a navrhovateľ ju pri určovaní ceny diela akceptoval, považoval túto skutočnosť za ústnu dohodu o ďalších podmienkach diela. Prekročenie takto dohodnutého investičného nákladu nad hranicu akceptovateľnú odporcom, keďže navrhovateľ vedel o investičných zámeroch odporcu, je porušením zmluvy podstatným spôsobom. Vzhľadom na to, že ak voľba medzi nárokmi, ktoré objednávateľovi priznáva Obchodný zákonník, patrí objednávateľovi len ak ju oznámi zhotoviteľovi vo včas zaslanom oznámení vád, je zrejmé, že oznámenie vád aj odstúpenie od zmluvy ako voľba tohto nároku môže byť obsiahnuté v jednom dokumente. V odstúpení od zmluvy zo dňa 20.12.2006 odporca uviedol, z dôvodu akej vady od diela odstupuje, a teda je v ňom obsiahnuté oznámenie o vade diela. Pre potvrdenie skutočnosti, že dielo má vadu, žiadal odporca ako dôkaz vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie tejto skutočnosti. Súd však tento návrh zamietol. Nesúhlasil tiež s výškou trov konania priznaných navrhovateľovi, konkrétne s náhradou cestovného z Bratislavy do Pezinka a späť na pojednávania dňa 18.06.2007 v sume 14,92 eur a 03.10.2007 v sume 14,88 eur. Pojednávania sa konali na Okresnom súde Bratislava III, teda v mieste sídla právneho zástupcu navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd posúdi výrok rozsudku vo veci samej ako vecne správny, navrhol, aby zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania. K odvolaniu odporcu navrhovateľ vo svojom podaní, ktoré bolo súdu doručené 23.04.2013, uviedol, že o riadnom a včasnom odovzdaní predmetu zmluvy svedčia zápisnice zo dňa 06.10.2005, v ktorej sa nenachádza zmienka o potrebe zapracovania akýchkoľvek pripomienok, o ktorých sa údajne mal s odporcom dohodnúť pri preberaní dokumentácie pre stavebné povolenie dňa 12.09.2005; ani v tejto zápisnici žiadna taká požiadavka nie je uvedená. Z preberacieho protokolu zo dňa 15.10.2005, spísaného pri prevzatí projektovej dokumentácie dopracovanej do rozsahu pre realizáciu stavby, o prevzatí dokumentácie odporcom. Pripomienky stavebného úradu boli z časového hľadiska až po odovzdaní projektovej dokumentácie odporcovi a týkali sa častí, ktoré navrhovateľ nemohol vypracovať tak, ako to vyplýva z listov zo dňa 11. a 12.10.2005. Poukazom na čl. V ods. 5.5 Zmluvy o dielo navrhovateľ konštatoval, že táto výslovne neukladala povinnosť odoslať dielo poštou, ale dáva možnosť si zvoliť spôsob jeho odovzdania, pričom nárok na cenu za dielo, resp. jej fakturáciu mu vznikol v zmysle čl. 3.1. a 3.2 Zmluvy. Argumentáciu odporcu o tom, ako malo byť dielo odovzdané, považuje za účelovú. Uviedol tiež, že v rozpore s tvrdením odporcu o nesplnení záväzku navrhovateľa, je možné jeho čiastočné plnenie v zmysle ust. § 323 ods. 2 v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka posudzovať ako uznanie zvyšku záväzku. Navrhovateľ tiež odmietol dôvod, ktorý odporca uvádzal v súvislosti s jeho odstúpením od zmluvy zo dňa 20.12.2006, pretože návrh cenovej ponuky za vypracovanie projektov vychádzal z cenníka projektových prác a inžinierskych činností, podľa ktorého sa výška ceny odvíja od výšky investičného nákladu; jediný investičný náklad pritom vyplýval z projektu pre územné konanie vypracovaného T.. K., a to vo výške 7 mil. Sk, nezahŕňal však investičné náklady na terénne úpravy všeobecne na osadenie stavby do terénu. Odporca nevzniesol žiadne námietky k obsahu a rozsahu projektovej dokumentácie a ani k výške investičného nákladu stavby. Pripomienky odporcu, ktoré navrhovateľ zapracoval do projektovej dokumentácie, nemožno považovať za oznámenie vád diela v zmysle § 562 ods. 2 a 564 Obch. zák., čo konštatoval aj súd prvého stupňa. Skutočnosť, že odporca dňa 11.10.2005 splnomocnil navrhovateľa na zastupovanie vo veci vybavenia stavebného povolenia, svedčí o tom, že odporca nepovažoval projekt za vadný, a práve na základe tohto projektu bolo 06.03.2006 vydané stavebné povolenie s kladnými stanoviskami zúčastnených orgánov štátnej správy v stavebnom konaní. Argumentácia odporcu, že prekročenie investičného nákladu nad hranicu akceptovateľnosti odporcom, je porušením zmluvy podstatným spôsobom, neobstojí a naviac odporca ju použil až v odvolaní, a preto ju nemožno považovať za relevantný odvolací dôvod v zmysle O.s.p.. Navrhovateľ sa nestotožnil so skutkovými závermi súdu v časti vyhodnotenia vykonaného dokazovania (preberacími protokolmi) o tom, že dielo nebolo odovzdané, ale konštatoval, že je možné sa alternatívne stotožniť s právnym názorom súdu, že dielo bolo vykonané navrhovateľom riadne v zmysle § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ vyslovil, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej považuje za vecne správny a náležite odôvodnený, a preto žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia uviedol, že v časti náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času za účasť na pojednávaniach dňa 18.06.2007 a 03.10.2007 v celkovej výške 76,68 eur berie svoj návrh späť, keďže bol uplatnený nedopatrením. Navrhol, aby napadnutý rozsudok v časti náhrady trov konania zmenil tak, že odporcu zaviaže na náhradu trov konania vo výške 1.295,07 eur. Súčasne žiadal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktorá ku dňu podania tohto vyjadrenia predstavuje sumu 58,17 eur (a to za 1 úkon právnej služby 40,66 eur, režijný paušál vo výške 7,81 eur a 9,69 eur - daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2, 3 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo zaplatenie 1.947,89 eur a tiež vzájomný návrh odporcu na zaplatenie (vrátenie) 15.088,20 eur; právnym podkladom sporu bola zmluva o dielo č. 07.01/2003, uzavretá 13.04.2005, v znení dodatku zo dňa 20.05.2005, predmetom ktorej bolo vypracovanie a dodanie projektu pre stavebné povolenie a dopracovanie a dodanie projektu pre realizáciu stavby. Spornou skutočnosťou zostalo prevzatie projektu pre realizáciu stavby odporcom, následne zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania a tiež odstúpenie od zmluvy zo strany odporcu. Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku odporcu, že dielo mu nebolo odovzdané riadne. Odporca poukázal na skutočnosť, že ani súd prvého stupňa neuznal argumenty navrhovateľa, že dielo bolo odovzdané pri osobných stretnutiach, ktoré sa konali 12.09.2005, 06.09.2005 a 15.10.2005, ale považoval dielo za vykonané v súlade s ustanovením § 555 ods. 1 Obch. zákonníka tým, že mu umožnil s dielom nakladať. S ohľadom na obsah spisu, konkrétne na čl. V body 5.5 a 5.6 zmluvy o dielo ako aj na zápisnice o odovzdávaní a preberaní diela (zo dňa 12.09.2005, 06.10.2005 a 15.10.2005), ktoré sa vždy uskutočňovalo v priestoroch navrhovateľa, nie tiež možné akceptovať výklad ustanovenia § 555 ods. 1 Obch. zák., prezentovaný odporcom. Už zo zápisnice zo dňa 12.09.2005 (ktorej originál bol v rámci dokazovania porovnaný s kópiou založenou v súdnom spise), je zrejmé, že ide o odovzdanie vypracovaného projektu pre stavebné povolenie a realizáciu stavby v šiestich vyhotoveniach objednávateľovi s tým, že si dokumentáciu skontroloval a oboznámil sa s jej rozsahom, obsahom a prehlasuje, že je vypracovaná v súlade so zmluvou o dielo a jej dodatkom a súhlasí s jej obsahom a rozsahom. Podpisy objednávateľa i zhotoviteľa sú pod textom zápisnice; zápisnica bola podpísaná aj T.. Ď., ktorý pre objednávateľa zabezpečoval prípravu stavby. Na č.l. 183 je založená písomnosť odporcu zo dňa 12.10.2005, označená ako „moje vyjadrenia a pripomienky k projektu“, v ktorej je uvedené, že projekty prevzal dňa 06.10.2005. Uvedená písomnosť bola navrhovateľovi odoslaná faxom i doporučenou poštou. Z podania navrhovateľa zo dňa 17.02.2006 je zrejmé, že pripomienky odporcu k projektu pre realizáciu stavby boli odstránené v 10/2005. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu (bez vykonania ďalšieho dokazovania) vyplýva, že dielo bolo odovzdané v súlade so zmluvou; to však nič nemení na závere súdu prvého stupňa, že s ohľadom na splnenie podmienok ustanovenia § 555 ods. 1 Obch. zák. navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie (doplatenie) ceny za jeho vykonanie. Vzhľadom na to, že neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany odporcu súd prvého stupňa náležite právne odôvodnil, čo zodpovedá aj skutkovému stavu, ktorý vyplýva z obsahu spisu, nebolo možné odvolaciu námietku odporcu ohľadom zamietnutia vzájomného návrhu akceptovať. Vzhľadom na to, že pojednávania dňa 18.06.2007 a 03.10.2007 sa nepochybne konali na Okresnom súde Bratislava III, a nie na Okresnom súde Pezinok, odvolací súd zmenil výrok rozsudku v časti trov právneho zastúpenia tak, že odporcovi uloženú povinnosť na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.371,75 eur znížil o sumu 76,88 eur, čo predstavuje 2 x náhradu za stratu času vo výške 23,44 eur a 2 x cestovné výdavky v sume 14,88 eur. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Pretože navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a náhradu trov tohto konania si včas uplatnil, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v tomto konaní v celkovej sume 165,42 eur, a to za písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21.04.2013 - (nie zo dňa 21.04.2014 - ako uviedol navrhovateľ) podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 106,97 eur (pozostávajúcej z tarifnej odmeny vo výške 81,33 eur, režijného paušálu 7,81 eur plus DPH vo výške 17,83 eur) a za zastupovanie na pojednávaní dňa 26.06.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo výške 58,45 eur (pozostávajúcej z 1 tarifnej odmeny vo výške 40,67 eur, režijného paušálu 8,04 eur a DPH v sume 9,74 eur). Vzhľadom na to, že ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. pre vznik nároku na náhradu trov konania okrem úspechu vo veci predpokladá tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, súd navrhovateľovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Účelnosť trov právna teória stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Priznať možno len náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Zmenu právneho zástupcu navrhovateľa však nemožno považovať za potrebnú k účelnému bráneniu práva, keďže navrhovateľ vypovedal plnú moc pôvodnej právnej zástupkyni dňa 02.10.2013, teda až po rozhodnutí vo veci samej, v ktorej bol úspešný. Toto právo nemožno navrhovateľovi uprieť, avšak (aj) v zmysle ustálenej judikatúry mu nepatrí opakovane náhrada za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.