Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306220669 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1306220669.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: F.. Z. Y., G. Č. U. Č.. X, G., zast. JUDr. Hanou Kováčikovou, Advokátska kancelária, Odborárske námestie č. 3, Bratislava, proti žalovanému: Y. K., G. K. W.. Č.. X, G., zast. Advokátska kancelária Mojžiš a Partneri, Karadžičova ul. č. 8/A, Bratislava, o neplatnosť právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 17. mája 2013 č. k. 15C/107/2006-324, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi dňa 2. 5. 2005 a neplatnosti notárskej zápisnice z 18. 7. 2006 č. N 415/2006, NZ 28246/2006, NCRI s 28197/2006. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 589,27 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 2. 5. 2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný požičal žalobcovi sumu 500.000,- Sk a túto pôžičku sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť dňa 1. 6. 2005. Dňa 18. 7. 2006 bola spísaná notárska zápisnica č. N 415/2006, Nz 28246/2006, NCRIs 28197/2006, v ktorej žalobca uznal predmetný dlh 500.000,- Sk a vyslovil súhlas s tým, že v prípade nesplnenia záväzku (nevrátenia pôžičky) sa táto notárska zápisnica stane vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 zák. č. 233/1995 Z. z. Žalobca v konaní tvrdil, že v skutočnosti žiadne peniaze od žalovaného neprevzal a zmluvu o pôžičke ako aj notársku zápisnicu podpísal pod nátlakom a pod hrozbou fyzického násilia a fyzickej likvidácie, pričom konal v tiesni pod nátlakom a pod vplyvom omamnej látky (anestéza u stomatológa počas stomatologického zákroku). Vyšetrovateľ PZ, úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, začal na podnet žalobcu dňa 16. 8. 2006 trestné stíhanie pre zločin vydierania, ktoré však bolo uznesením zo 16. 5. 2007 prerušené, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V trestnom konaní sa nepreukázali skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v trestnom oznámení, a teda nebolo preukázané, že žalovaný pod hrozbou násilia donútil žalobcu k podpísaniu zmluvy o pôžičke a následného vyhlásenia v notárskej zápisnici. Na rovnakom skutkovom základe bolo založené aj toto súdne konanie, pričom ani v tomto sa žalobcovi nepodarilo preukázať nedostatok slobodnej vôle pri uzatváraní napadnutých právnych úkonov. Práve naopak, dôkazy v trestnom konaní (prepisy telefonických rozhovorov žalovaného) nasvedčujú tomu, že žalobca si od žalovaného peniaze skutočne požičal, tieto v dohodnutej lehote nevrátil, a doposiaľ sa vyhýba plneniu svojich povinností (napríklad aj cestou prevodu svojho majetku na blízke osoby). Dôkazy predložené žalobcom (prehlásenia Z. X., D. P.) súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôveryhodné, ktoré žalobca neuvádzal ani pri podávaní trestného oznámenia, ani v priebehu trestného konania a napokon ich neoznačil ani v žalobe v prejednávanej veci. Zároveň tieto dôkazy nevylučujú prítomnosť žalobcu pri uzatváraní napadnutých právnych úkonov. Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Tvrdil, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože odmietol vykonať dôkazy výsluchom svedkov Z. X. a D. P., ktorí mali preukázať, že žalobca sa v čase poskytnutia pôžičky t. j. dňa 2. 5. 2005, nenachádzal I., a preto v tento deň žalovaný nemohol poskytnúť pôžičku, ani nemohla byť uzavretá zmluva o pôžičke. Pokiaľ nie sú pravdivé okolnosti poskytnutia pôžičky a uzavretia samotnej zmluvy o pôžičke, nemôže byť pravdivý a teda ani platný úkon uznania (neexistujúceho) dlhu obsiahnutý v notárskej zápisnici zo 18. 7. 2006. Rozhodnutie vyšetrovateľa nijako neprejudikuje, že sa vyšetrovaný trestný čin nestal. Žiaden z dôkazov nepotvrdil, že žalovaný dňa 2. 5. 2005 disponoval hotovosťou v sume 500.000,- SK, že tieto peniaze požičal žalobcovi a že v tento deň uzatvorili spornú zmluvu o pôžičke. K podpísaniu zmluvy o pôžičke došlo dňa 18. 7. 2006, kedy žalovaný za prítomnosti kamarátov V.. H. a V.. I. prinútil v objekte S. I. V. žalobcu podpísať zmluvu o bezúročnej pôžičke s dátumom 2. 5. 2005, v ktorej si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania v sume 0,5 % z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania, t. j. 182,5 % p. a. Žalovaný sa žalobcovi vyhrážal fyzickým násilím smerovaným tak voči nemu, ako aj voči jeho rodinným príslušníkom, najmä deťom. Žalobca v strachu o zdravie svoje a svojich blízkych súhlasil s podpisom zmluvy o pôžičke i s vyhotovením notárskej zápisnice. Žalovaný si teda vynútil od žalobcu podpis zmluvy o pôžičke, ktorú mu nikdy neposkytol, a to pod hrozbou fyzického násilia. Bez tohto protiprávneho konania žalovaného by žalobca nikdy nepodpísal zmluvu o pôžičke 500.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky ani nedostal a nepodpísal by ani notársku zápisnicu o uznaní tohto dlhu. Napokon žalovaný na základe uvedenej zmluvy o pôžičke od žalobcu vymáha úžernícke úroky z omeškania. Ustanovenie čl. II bod 5 zmluvy o pôžičke o úrokoch z omeškania je v rozpore s kogentným ustanovením zákona, a preto je zmluva o pôžičke v tejto časti neplatným právnym úkonom. Napokon žalobca v odvolaní namietol, že napadnutý rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým tým, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.) a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem tu existuje iba vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o pôžičke. Totiž v prípade, ak by sa v tejto časti žalobe vyhovelo, odstránil by sa stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania a súčasne by stratila opodstatnenie i predmetná notárska zápisnica, v ktorej žalobca uznal dlh z pôžičky a súhlasil s jej vykonateľnosťou. Nie je totiž možné uznať neexistujúci, resp. neplatný záväzok, a súčasne nie je možné vykonať exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z. z. na podklade súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá obsahuje neexistujúci právny záväzok. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že ak súd nariadi podľa notárskej zápisnice so súhlasom s jej vykonateľnosťou výkon exekúcie, hoci oprávnený nemá na vymáhané plnenie podľa hmotného práva nárok, je to dôvodom na zastavenie exekúcie. Na druhej strane však žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice. Notárska zápisnica totiž nie je právnym úkonom, ale verejnou listinou potvrdzujúcou obsah v nej uvedený. Preto nie je možné posudzovať (ne)platnosť notárskej zápisnice z hľadiska § 37 a nasl. Obč. zák. Notárska zápisnica ako verejná listina musí obsahovať náležitosti uvedené v § 47 písm. a/ až j/ zák. č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok) a ak tieto náležitosti neobsahuje, nejedná sa o notársku zápisnicu. Inými slovami, ak notárska zápisnica obsahuje náležitosti uvedené v § 47 písm. a/ až j/ zák. č. 323/1992 Zb., ide o notársku zápisnicu - verejnú listinu, ktorá však nie je právnym úkonom. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na to, že notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má iba formálny charakter, keďže obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola ako titul pre exekúciu vykonateľná. Notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve. Žalobca mohol mať naliehavý právny záujem iba na určení neplatnosti uznania dlhu, ktoré je ako jeho právny úkon obsiahnuté v notárskej zápisnici. Žalobca však takto nepostupoval a v tomto smere žalobný petit neupravil. Svedčia o tom aj jeho vyjadrenia na č. l. 217 a 309 spisu. Súd prvého stupňa viazaný žalobným petitom vyhovieť žalobe o neplatnosť notárskej zápisnice, keďže táto nie je právnym úkonom podľa § 34 a nasl. Obč. zák. Žalobca sa neplatnosti uznania dlhu v tomto konaní nedomáhal. Pokiaľ ide o existenciu samotného dlhu, odvolací súd poukazuje na to, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v dobe uznania. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že dlh, ktorý uznal v čase podpísania notárskej zápisnice neexistoval, resp. zanikol. Žalobca však nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by existenciu dlhu vyvrátil a takýto dôkaz sa nenachádza ani v pripojených trestných spisoch. Práve naopak, jeho existencia vyplýva zo záznamov telekomunikačnej prevádzky. V tomto smere bolo irelevantné, či k podpísaniu zmluvy o pôžičke došlo dňa 2. 5. 2005 alebo dňa 18. 7. 2006. Podstatné bolo, že v čase spísania notárskej zápisnice žalobca dlh uznal, čo zakladalo vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v čase uznania. Inými slovami, aj v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu peňazí nedošlo dňa 2. 5. 2005, nič by to nemenilo na skutočnosti, že platí vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh vo výške 500.000,- SK s príslušenstvom ku dňu 18. 7. 2006 (t. j. ku dňu uznania) existoval. Žalobca tak mohol neexistenciu dlhu, prípadne jeho zánik, preukázať najskôr ku dňu 18. 7. 2006. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že predmetný dlh ku dňu jeho uznania neexistoval. Žalobca teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosti predchádzajúce uznaniu dlhu boli pre posúdenie veci bezvýznamné. Rozhodujúce teda bolo, či dlh zo zmluvy o pôžičke existoval ku dňu uznaniu a nie ku dňu uzavretiu zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na uvedené prípadný výsluch navrhnutých svedkov by bol irelevantný. K argumentu žalobcu, že notársku zápisnicu podpísal pod nátlakom, odvolací súd uvádza, že pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby tento bol urobený slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 O. Z.). Právny úkon vykonaný pod psychickým donútením (bezprávnou vyhrážkou) je absolútne neplatný. Nedostatok slobody a vážnosti pri uzatváraní právneho úkonu bol povinný preukazovať žalobca. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal, že k podpísaniu notárskej zápisnice došlo v dôsledku bezprávnej vyhrážky. V tomto smere správne postupoval súd prvého stupňa, keď vychádzal z trestných spisov, z obsahu ktorých nevyplýva, že by bol žalobca donútený podpísať zmluvu o pôžičke a že by teda tento právny úkon neurobil slobodne. K odvolacej námietke ohľadne úžerníckych úrokov zakotvených v zmluve o pôžičke, odvolací súd poznamenáva, že predmetom tohto súdneho konania (z hľadiska skutkového vymedzenia okolností žalobcom v žalobe) nebolo posudzovanie platnosti dojednania úrokov z omeškania, ale posudzovanie platnosti právnych úkonov z hľadiska slobody prejavenej vôle pri ich uzatváraní. Žalobca sa svojou žalobou (z hľadiska jej skutkového vymedzenia) nedomáhal neplatnosti predmetných právnych úkonov z dôvodu dojednania úžerníckych úrokov z omeškania (žalobca takto neformuloval ani žalobný petit). Žalobcovi teda nič nebráni v tom, aby v tomto smere podal novú žalobu opierajúcu sa o tieto skutkové tvrdenia, prípadne, aby sa poukazom na neprípustne vysoké úroky z omeškania bránil v exekučnom konaní. Aj prípadná neplatnosť dojednania úrokov z omeškania by nespôsobila neplatnosť celého právneho úkonu (zmluvy o pôžičke), pričom zároveň v danom prípade nešlo o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, kde by prípadná neplatnosť ustanovenia o úrokoch z omeškania, mohla vyvolať neplatnosť celého právneho úkonu. Napokon neobstojí argument žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napríklad IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (A. zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (. Y. proti španielsku zo dňa 9. decembra XXXX). Napadnutý rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré súd aplikoval na ním riadne zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd prvého stupňa teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec náležite právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.