Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/135/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307200373 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1307200373.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateliek: 1. C. W. B. K. M. O. H. Á., rodená W., narodená dňa X.X.XXXX, bytom A. Č.. XX, R., 2. K. W. B. K. M. O. H. Á. , rodená W., narodená dňa X.X.XXXX, bytom A. Č.. XX, R. (navrhovateľky v 1., 2. rade ako právne nástupkyne pôvodnej navrhovateľky: B.. Q. W. B. K. M. O. H. Á. , rodená C., narodená dňa X.X.XXXX, zomrela dňa 11.2.2013, naposledy bytom A. Č.. XX, R.), proti odporcom: I. G.. H. E. F. A. Ý. Č. Y. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom A. Č.. X, R., II. C.. C. D. O. M. K. L. O. H. B. Č. O. H. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XX, R., zastúpená JUDr. Pavlom Polakovičom, narodený dňa 9.1.1962, bytom Detvianska č. 14, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o určenie neplatnosti nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam, s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v I., II. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. apríla 2011, č. k. 20 C 6/2007-222, proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. februára 2012, č. k. 20 C 6/2007-402, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. apríla 2011, č. k. 20 C 6/2007-222, opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. februára 2012, č. k. 20 C 6/2007-402, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. konal a rozhodol aj vo vzťahu k spoločnosti Danubia Financial s.r.o., Zámocká č. 22, Bratislava, IČO: 35 974 664, v procesnom postavení odporca v I. rade, hoci uznesením zo dňa 18.5.2009, č.k. 20 C 6/2007-154, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2009, konanie voči nemu zastavil, a jednak uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11.2.2009, sp.zn. 36 Exre 28/2009, Sro 39080/B, bola daná spoločnosť zrušená bez likvidácie; terajší odporcovia v I., II. rade vystupovali ako odporcovia v II., III. rade. Pre zrozumiteľnosť, prehľadnosť, pri uvádzaní rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ponechal označenie účastníkov konania na strane odporcu tak, ako boli označení súdom prvého stupňa. Po zmene návrhu so súhlasom súdu súd prvého stupňa (napadnutým) rozsudkom zo dňa 4.4.2011, č.k. 20 C 6/2007-222, určil, že (pôvodná) navrhovateľka B.. Q. W. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu v R., C.. V.. T., súpisné č. XXXX, orientačné č. vchodu XX, vedený ako stavba na parcelách č. XXXXX/X, X, X, X, X, XXXXX/XXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9/1000, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 9/1000 na parcele č. XXXXX/X vo výmere 290 m2, parcele č. XXXXX/X vo výmere 290 m2, parcele č. XXXXX/X vo výmere 299 m2, parcele č. XXXXX/X vo výmere 296 m2, parcele č. XXXXX/X vo výmere 293 m2, parcele č. XXXXX/XXX vo výmere 412 m2, vedených v LV č. XXXX pre okres Bratislava, Obec Bratislava-m.č. Nové mesto, katastrálne územie U. G.; určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade dňa 15.12.2006, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným, je neplatná; určil, že nadobudnutie vlastníckeho práva odporkyňou v III. rade k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva V-35059/07, je neplatné; navrhovateľke priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa po právnej stránke ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4, § 553 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, článkom II. bod 1, článkom III. bod 1 prvá a druhá veta, bod 2 tretia veta, bod 3, článkom IV. úverovej zmluvy, článkom V., článkom VIII. bod 1 zmluvy o zabezpečení, ustanovením § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, písm. d/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. a po vecnej stránke tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že B.. Q. W. (právna predchodkyňa navrhovateliek v l., 2. rade) uzavrela s odporcom v I. rade dňa 20.6.2006 zmluvu o úvere č. 022019, ktorou jej odporca v I. rade poskytol úver v sume 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť do 20.6.2007 s poplatkom v sume 1.672,97 € (50.400,-- Sk) mesačne. V rovnaký deň bola uzavretá i zmluva o zabezpečení tohto úveru prevodom práva sporných nehnuteľností na odporcu v I. rade. B.. Q. W. splácala úver tak, že dňa 17.7.2006 zaplatila sumu 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa 17.8.2006 sumu 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa 19.9.2006 sumu 1.672,97 € (50.400,-- Sk), v mesiaci október 2006 nepoukázala žiadnu splátku, v mesiaci november 2006 poukázala splátku až dňa 25.11.2006 v sume 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa 10.12.2006 v sume 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa 20.12.2006 v sume 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa 20.12.2006 sumu 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk); v omeškaní bola so splátkou za mesiac október 2006 a november 2006, pričom listom zo dňa 21.11.2006 bola písomne upozornená na túto skutočnosť. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, že odporca v I. rade uzavrel s odporcom v II. rade dňa 15.12.2006 kúpnopredajnú zmluvu, ktorou predal nehnuteľnosti odporcovi v II. rade za kúpnu cenu 43.815,97 € (1.320.000,-- Sk). Odporca v I. rade dňa 27.11.2006 oznámil katastrálnemu úradu, že v dôsledku porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 022019 sa stal výlučným a definitívnym vlastníkom daných nehnuteľností. Katastrálny úrad dňa 7.3.2008 zavkladoval pod č. H.- XXXXX/XX zmluvu o zabezpečení prevodom práva k sporným nehnuteľnostiam medzi odporcom v II. rade a odporkyňou v III. rade, na základe čoho bola v katastri nehnuteľností ako vlastníčka zapísaná odporkyňa v III. rade. Súd prvého stupňa mal preukázaný naliehavý právny záujem vo vzťahu k určeniu vlastníctva nehnuteľností, keď návrh na určenie vlastníctva smeruje voči osobe, ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností a v takomto prípade je daný naliehavý právny záujem vždy. Súd prvého stupňa mal za preukázaný i naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, nakoľko od neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade a zmluvy o zabezpečení prevodu práva uzavretej medzi odporcom v II. rade a odporkyňou v III. rade právna predchodkyňa navrhovateliek odvodzuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Za danej situácie bol súd povinný skúmať platnosť zmluvy uzavretej medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade bez ohľadu na to, či B.. Q. W. bola účastníkom zmluvy. Súd prvého stupňa posúdil právny vzťah medzi B.. Q. W. a odporcom v I. rade ako vzťah spotrebiteľský, keď odporcom v I. rade bola právnická osoba, ktorá poskytovala úvery v rámci svojho podnikania, B.. Q. W. bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania. Súd prvého stupňa mal za to, že úverová zmluva č. 022019 neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., pričom zmluva o zabezpečovacom prevode práva má akcesorický charakter vo vzťahu k úverovej zmluve a má predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, k realizácii ktorej môže dôjsť až pre prípad, že dlžník bol v omeškaní s plnením z úverovej zmluvy. Táto podmienka nebola splnená, nakoľko úver bolo potrebné pokladať za bezúročný a bez poplatkov pre neexistenciu uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov. Navrhovateľka nebola v omeškaní ani dňa 15.12.2006, kedy odporca v I. rade uzatváral kúpnu zmluvu o prevode zabezpečených nehnuteľností na odporcu v II. rade, keď splatnosť istiny bola až 20.6.2007 a hlavný záväzok vo vzťahu k odporcovi v I. rade zanikol dňom 20.12.2006, keď B.. Q. W. poukázala odporcovi v I. rade sumu 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk) a týmto dňom sa stala spätne vlastníkom nehnuteľností. Postup odporcu v I. rade v čase, keď B.. Q. W. nebola v omeškaní s plnením hlavného záväzku a predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2006 odporcovi v II. rade, bol v rozpore s článkom V. a VIII. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcom v I. rade; z týchto dôvodov súd kvalifikoval tento právny úkon ako neplatný a zánikom zabezpečovacieho prevodu došlo k opätovnému vráteniu vlastníctva predmetu zabezpečenia z odporcu v I. rade dňom 20.12.2006 na B.. Q. W.. Odporca v I. rade nebol oprávnený disponovať s predmetom zabezpečenia a tento predať, a preto je kúpna zmluva absolútne neplatná. Článok VIII. zmluvy o zabezpečovacom prevode, podľa ktorej v prípade omeškania s plnením hlavného záväzku malo dôjsť k tzv. definitívnemu vlastníctvu k predmetu zabezpečenia za cenu nesplatenej časti úveru, vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, keď účelom zabezpečenia je predovšetkým zabezpečenie pohľadávky veriteľa, existencia a výška, ktorá vyplýva z hlavného záväzku. Účelom zabezpečenia je i uhradzovacia funkcia, ktorá sa má realizovať z predmetu zabezpečenia a pre takýto prípad musí byť dohodnutý spôsob ocenenia nehnuteľností k tzv. definitívnemu prechodu vlastníctva. Konštatovanie, že cena nehnuteľností predstavuje nesplatenú časť úveru dojednanú v čase, keď nie je zrejmá ani cena nehnuteľností v čase tzv. omeškania a nie je zrejmá ani výška pohľadávky k tomuto dňu, treba podľa súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku. Samotný postup odporcu v I. rade, najmä vo vzťahu k realizácii tzv. prepadného zabezpečenia prevodom práva, ktorý vyústil do uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade, kvalifikoval súd ako konanie, ktoré odporuje zákonu, teda ako konanie, ktoré odporuje účelu zabezpečenia prevodom práva. Odporca v I. rade dňa 21.11.2006 oznámil B.. Q. W., že mešká s dvomi po sebe idúcimi splátkami, pričom táto listom zo dňa 14.12.2006 oznámila odporcovi v I. rade, že má záujem na okamžitom splnení dlhu. Dňa 25.11.2006 uhradila omeškanú splátku za október 2006 a dňa 13.12.2006 uhradila splátku za november 2006; oznámila tiež, že v mesiaci december 2006 zaplatí zostatok úveru v sume 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk). Odporca v I. rade pristúpil k predaju zabezpečených nehnuteľností v čase, keď B.. Q. W. uhradila zameškané splátky a dala písomný prísľub na úhradu celého úveru; z chovania odporcu v I. rade vyplýva, že mal predovšetkým záujem stať sa tzv. definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia a následne tento predať. Odporkyňa v III. rade sa nemohla stať vlastníkom nehnuteľností, nakoľko odporca v II. rade nebol vlastníkom predmetu zabezpečenia podľa zásady, že nikto nemôže previesť viac práv ako má sám a takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Súd prvého stupňa nevzhliadol dôvodnú námietku odporkyne v III. rade v tom, že nemožno určiť vlastnícke právo, keď nie je možné vrátiť plnenie pre zánik odporcu v I. rade, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie nebráni určovacej žalobe vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva, ktoré by znemožňovalo takéto určenie pre prípad zániku právnickej osoby a takémuto určeniu nebráni skutočnosť, že odporca v II. rade, resp. odporkyňa v III. rade investovali do nehnuteľností značné finančné prostriedky. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. pričom si vymienil, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali včas odvolanie odporcovia v I., II. rade (v rozsudku súdu prvého stupňa v procesnom postavení odporcovia v II. rade a III. rade); pre prehľadnosť ďalej zostanú označení ako odporcovia v II., III. rade a zaniknutá spoločnosť ako odporca v I. rade. Dôvodili ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1, ods. 2 O.s.p. namietali, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa nie je totožný s podaným návrhom právneho predchodcu navrhovateľov. Podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. verejná listina alebo iná listina obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra “C“ alebo parcela registra “E“, druh pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Z návrhu na zmenu petitu doručeného súdu prvého stupňa dňa 18.9.2008 a z uznesenia o pripustení zmeny návrhu zo dňa 22.10.2008 a z napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že označenie nehnuteľností je s nimi v rozpore, ale najmä v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností a následne v rozpore s ustanovením § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z., čo má za následok nespôsobilosť listiny na zápis do katastra nehnuteľností, a tak rozhodnutie súdu je nevykonateľné (napríklad nie je uvedený okres, kde sa nachádza nehnuteľnosť, nie je uvedený podiel bytu, absencia uvedenia nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9/1000, nie je uvedený register parciel, druh pozemku je uvedený v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností a zmätočnosť súčasného uvádzania výlučného vlastníctva a spoluvlastníctva). Zdôraznili, že pri návrhu na zmenu petitu doručeného súdu prvého stupňa dňa 18.9.2008 a následne uznesením o pripustení zmeny návrhu zo dňa 22.10.2008, kde sa právny predchodca navrhovateľov domáhal uloženia povinnosti odporcovi v I. rade previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na B.. Q. W. v súlade so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 20.6.2006, sa jedná o nešpecifikovanú zmluvu (zameniteľnú listinu). Rovnako vytkli súdu prvého stupňa, že predmetom konania bol návrh B.. Q. W. o uložení povinnosti odporcovi v I. rade previesť vlastnícke právo na ňu, pričom súd prvého stupňa o tejto časti návrhu nerozhodol. Zastávajú názor, že návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyňou v III. rade je neurčitý, tieto listiny nie sú riadne špecifikované. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie a rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu za dobu minulú. B.. Q. W. nepreukázala ani naliehavý právny záujem, neuviedla, čo sa vyrieši rozhodnutím o vlastníckom práve, keďže z obsahu návrhu, ako aj z prednesov na pojednávaní, nevyplýva jej záujem o predmetné nehnuteľnosti. Zdôraznili rozhodnutie V 15/1987, podľa ktorého vlastnícke právo nemožno určiť za uplynulú dobu, ak v čase rozhodovania súdu je sporná vec už vo vlastníctve iného subjektu. Konečný návrh bol doručený súdu prvého stupňa dňa 18.9.2008, pričom odporca v II. rade nadobudol nehnuteľnosti dňa 24.1.2007, odporkyňa v III. rade dňa 7.3.2008, t.j. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli pred rozhodovaním súdu o návrhu. B.. Q. W. riadne nešpecifikovala nehnuteľnosti a žiadala určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, kde nemala aktívnu legitimáciu. Poukázali ďalej na zmluvu o úvere č. 022019, v ktorej je riadne a zrozumiteľne uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd bol povinný akceptovať dohodu účastníkov zmluvy. B.. Q. W. podnikala ako živnostník a pracovala pre spoločnosť Provident Financial, pre ktorú získavala klientov a poskytovala im pôžičky. Namietali výpoveď B.. Q. W., keď z celkového úveru v sume 1.200.000,-- Sk sumu 750.000,-- Sk požičala inej osobe, sumu 100.000,-- Sk použila na splatenie nedoplatkov na byte a zo zvyšku platila splátky na vrátenie úveru. Namietali, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz navrhovaný odporkyňou v III. rade - výpoveď svedkyne, ktorej požičala B.. Q. W. sumu 750.000,-- Sk, nežiadal pripojenie spisu vo veci, kde sa B.. Q. W. domáhala vrátenia predmetnej sumy. Preukázalo by sa, z akých dôvodov B.. Q. W. uzatvárala zmluvu o úvere a na základe akého právneho úkonu požičiavala sumu 750.000,-- Sk, s akým úrokom, resp. poplatkom. Ani z výpovede svedka I. nie je možné vyvodiť, žeby potvrdil účel úveru na iný ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvého stupňa tak vyhovel návrhu výlučne len na základe tvrdenia navrhovateľky bez súčasného zistenia, z akých dôvodov uzatvorila zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v rozpore so zisteným stavom vyhodnotil aj dohodu obsiahnutú v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, keď vyslovil, že odporca v I. rade nemal o definitívne vlastníctvo záujem. Odporca v I. rade nespravoval nehnuteľnosti, ale poskytoval pôžičky a mal záujem na uspokojení pohľadávky tak, aby získal finančné prostriedky na svoje podnikanie. Súd prvého stupňa mal preukázané, že bola zistená hodnota nehnuteľností ku dňu nadobudnutia vlastníctva v prospech odporcu v I. rade, ktorá zodpovedala výške zistenej pohľadávky, ktorú uznala aj B.. Q. W.. Nestotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa, keď povinnosť zaplatiť náhradu trov konania uložil len odporcom v II., III. rade a nie aj odporcovi v I. rade. Nie je zrejmé, prečo odporcom v II., III. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 % napriek tomu, že v danom prípade absentuje rozhodnutie o časti návrhu o povinnosti odporcu v I. rade previesť vlastnícke právo. Odvolaciemu súdu navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľov zamietne; žiadali náhradu trov konania. V ďalšom podaní odporca v II. rade doplnil, že B.. Q. W. nevrátila odporcovi v I. rade sumu 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk), pričom odporca v II. rade zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti v sume 44.811,79 € (1.350.000,-- Sk), rekonštrukcia bytu stála 94.602,67 € (2.850.000,-- Sk); peniaze mu nikto nevráti, keďže odporca v I. rade už neexistuje. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov v II., III. rade navrhovateľka (B.. Q. W.) zdôraznila, že uznesením zo dňa 18.5.2009 súd konanie voči odporcovi v I. rade zastavil z dôvodu, že tento bol zrušený bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 6 písm. b/, d/, f/ a g/ Obchodného zákonníka, dňa 25.2.2009 bola táto obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Z tohto dôvodu nebolo možné s odporcom v I. rade v spornej veci už pokračovať a nebolo dôvodné zaoberať sa povinnosťou odporcu v I. rade previesť vlastnícke právo na ňu. Rovnako nebolo možné odporcovi v I. rade uložiť povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania. Nesúhlasila s tým, že chýbajúci údaj časti okresu či podielu výlučného vlastníctva k bytu by spôsoboval vadu pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a jedine absencia registra pri definovaní parciel by mohla spôsobovať problémy pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V čase podania návrhu nebolo potrebné údaje registra „C“ a „E“ uvádzať; túto povinnosť zaviedla až novela katastrálneho zákona účinná od 1.5.2010. K určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami I., II. rade, ktorej predmetom boli dané nehnuteľnosti, dôvodila, že nie je možné zameniť túto zmluvu za inú a rovnako je tomu aj v prípade výroku určenia neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom v III. rade k nehnuteľnostiam. Preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; dosiahnuť zhodu zápisu v prípade určenia vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a ochranu jej práv, kde prejudiciálne musí byť riešená aj otázka určenia neplatnosti prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam na tretie osoby; vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo prevedené na odporcu v I. rade v rozpore so zmluvou o úvere č. 022019 zo dňa 20.6.2006, v rozpore so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 20.6.2006. Vzťah z úverovej zmluvy možno považovať za vzťah spotrebiteľský, kde odporca v I. rade poskytoval úvery v rámci podnikania a jej bol poskytnutý úver nie pre potreby povolania alebo podnikania. Aj v prípade, ak by daný úverový vzťah nebol spotrebiteľským úverom a riadil by sa Obchodným zákonníkom v plnom rozsahu, úroková sadzba vo výške 50 % je v rozpore s dobrými mravmi a napĺňa skutkovú podstatu úžery podľa § 235 Trestného zákona. Zdôraznila, že sa so splácaním úveru, resp. mesačných poplatkov, nedostala do omeškania a nemohlo preto dôjsť k prevodu vlastníctva na odporcu v II. rade dňa 24.1.2007, nakoľko odporca v I. rade v tom čase nebol vlastníkom nehnuteľností; z toho vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu. Odporcovia v I., II. rade vedeli od 20.12.2006, že úver bol splatený v celom rozsahu. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky odporcovia v II., III. rade namietali postup súdu prvého stupňa, keď tento nepoučil účastníkov, že výsledky dokazovania vedú k podstatnej zmene právneho posúdenia veci ohľadom úverového vzťahu na vzťah spotrebiteľský. Nemožno podľa ich názoru vychádzať z tvrdenia B.. Q. W., že úver slúžil na jej osobné potreby, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pracovala pre spoločnosť zaoberajúcu sa poskytovaním pôžičiek. Úver zodpovedal založenej nehnuteľnosti, zmluvný vzťah uzatvorila pre svoju známu, a teda žiadala a prevzala úver pre inú osobu; nemohol slúžiť na jej osobné potreby. Zdôraznili, že úver s výnimkou troch splátok nevrátila. Opravným uznesením zo dňa 25.2.2012, č. k. 20 C 6/2007-402, s poukazom na ustanovenie § 164, § 166 ods. l O.s.p., § 42 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. súd prvého stupňa opravil výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa tak, že za každú parcelu vložil slovné spojenie registra „C“; v záhlaví napadnutého rozsudku u navrhovateľky doplnil rodné č. XXXXXX/XXX. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie odporcovia v II., III. rade. Odvolaciemu súdu navrhli uznesenie zrušiť. Namietali, že dopisovanie slovného spojenia „registra C“ ako jedného z údajov pre označenie nehnuteľností súdom prvého stupňa vo výroku rozsudku nie je opravou chyby v písaní, ani inej zrejmej nesprávnosti podľa ustanovenia § 164 O.s.p., nakoľko sa jedná o zásah do predmetu sporu, ktorý ako individuálne určený musí byť v návrhu označený spôsobom zodpovedajúcim zápisu v katastri nehnuteľností. Katastrálny zákon pre byt a pozemok upravuje individuálny popis; takýto popis predmetu sporu je zmätočný a nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Namietali postup, že dochádzalo k zmätočnému opakovanému vytyčovaniu pojednávaní po vynesení rozsudku vo veci samej bez uvedenia dôvodov. Namietali tiež, že súd prvého stupňa doplnil rodné číslo navrhovateľky, pričom v záhlaví nie je dátum narodenia odporcu v II. rade. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov v II., III. rade je potrebné priznať úspech. Odvolací súd považuje za potrebné najprv uviesť nasledovné. Navrhovateľka B.. Q. W. (v odvolacom konaní) zomrela dňa 11.2.2013. Dedičmi po nej zostali jej dve deti C. W., K. W., obe bytom R., A. Č.. XX, na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Alžbetou Juríkovou notárkou a vo veci súdnou komisárkou (vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV.) zo dňa 10.10.2013, č.k. 65 D 178/2013-55, Dnot 21/2013, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 10.10.2013. Obe dedičky vstúpili do konania na stranu navrhovateľky, do práv a povinností ich matky (§ 211 ods. 2, § 92 ods. 2 O.s.p.); v konaní zostali navrhovateľkami v 1., 2. rade. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že B.. Q. W. ako dlžník so spoločnosťou Danubia Financial s.r.o., Bratislava, IČO: 35 974 664, ako veriteľ, uzavrela dňa 20.6.2006 zmluvu o úvere č. 022019, na základe ktorej (čl. II. zmluvy) veriteľ dlžníčke poskytol úver v sume 1.200.000,-- Sk s mesačným poplatkom v sume 50.400,-- Sk, keď štvrtina poplatkov predstavovala dohodnuté úroky a zvyšok boli náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, na administratívu spojenú s úverom. Zároveň bolo dohodnuté, okrem iného (čl. III. ods. l zmluvy), že istina úveru je splatná do 20.6.2007 s možnosťou predčasného splatenia. Veriteľ mal nárok na plnú výšku mesačného poplatku za každý začatý mesiac trvania pohľadávky, minimálne za 5 mesiacov. Dňa 20.6.2006 účastníci (v rovnakom postavení) uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa (čl. III., IV. zmluvy) dlžník previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I. zmluvy (vedené pre okres Bratislava III., Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie U. G. v LV č. XXXX) v prospech veriteľa do doby splnenia predmetných záväzkov voči veriteľovi; celkovej pohľadávky v sume 1.804.800,-- Sk. Napokon sa účastníci dohodli (čl. VIII. zmluvy), že v prípade, ak dlžník poruší svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 022019, najmä povinnosť uhradiť v dohodnutej lehote plnú hodnotu istiny a jej príslušenstva, alebo ak veriteľ vyhlási úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku s príslušenstvom z dôvodu uvedeného v čl. VI. ods. 3 zmluvy, stáva sa veriteľ definitívnym vlastníkom nehnuteľného majetku, je oznámenie veriteľa doručené príslušnej správe katastra a dlžníkovi, že dlžník neuhradil úplne alebo čiastočne istinu alebo jej príslušenstvo. Na definitívny prevod vlastníctva na veriteľa stačilo, ak bude dlžník v omeškaní s dvomi po sebe idúcimi mesačnými poplatkami, resp. čo i len časťou týchto poplatkov. Definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na veriteľa zanikol nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovaného záväzku; že takýto záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. Na základe danej zmluvy katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva dňa 30.6.2006 pod č. H.-XXXX/XXXX v prospech veriteľa. Dlžník sa dostal do omeškania so splátkami v mesiaci október 2006, v mesiaci november 2006, úver ako celok splatil dňa 20.12.2006; následne mu veriteľ zaslal vyúčtovanie a vrátil sumu 1.010.400,-- Sk. Sama dlžníčka B.. Q. W. ďalej potvrdila (č.l. 203, 204 spisu), že v roku 2006 pracovala pre spoločnosť Provident Financial, pre ktorú získavala klientov, poskytovali pôžičky, sama uzatvárala za danú spoločnosť zmluvy o pôžičkách (s rovnakými, podobnými podmienkami). Dané nehnuteľnosti zdedila po svojej matke, boli v nevyhovujúcom stave, pred rekonštrukciou, boli začaté búracie práce. Od odporcu v I. rade si požičala peniaze, pretože spoločnosť Provident Financial požičiaval maximálne len 30.000,-- Sk. Zmluvu o úvere si prečítala, nikto ju nenútil zmluvu podpísať. Sporné nebolo to, koľko dlžníčka veriteľovi z úveru splatila, ani to, že jej veriteľ zaslal vyúčtovanie a vrátil sumu 1.010.400,-- Sk; ale ani to, že B.. Q. W. nemala žiadne pripomienky k výsluchu svedka C. I., konateľa veriteľa (č.l. 215 a nasl. spisu). Neboli sporné ani okolnosti, za akých sa odporcovia v II., III. rade stali vlastníkmi daných nehnuteľností, že tieto sú v súčasnosti zrekonštruované. Súd prvého stupňa pochybil v prvom rade v tom, že konal a rozhodol napadnutým rozsudkom a opravným uznesením so subjektom (odporcom v I. rade), vo vzťahu ku ktorému konanie zastavil ešte v roku 2009, a tiež napriek tomu, že ešte v roku 2009 tento subjekt zanikol. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové závery majúce za následok nesprávne právne posúdenie veci a v konečnom dôsledku nesprávne rozhodnutie. Súd prvého stupňa pochybil, keď sa zaoberal len otázkou platnosti/neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, ako spotrebiteľskej zmluvy. Pre rozhodnutie vo veci je nevyhnuté zaoberať sa všetkými skutočnosťami, zo všetkých hľadísk, aj okolnosťami, za akých došlo k uzavretiu daných zmlúv, aké práva a povinnosti zo zmlúv účastníkom vyplývali, aké boli následky pre nedodržanie zmluvných podmienok; chovaním účastníkov zmlúv, v neposlednom rade chovaním B.. Q. W. už len v tom, že sama zmluvy s rovnakým, resp. podobným, obsahom uzatvárala, že teda obsah zmlúv poznala, že sama potvrdila, že zmluvy uzavrela slobodne, vážne, že dojednané podmienky účastníci zmluvy, teda ani ona, nepovažovali za konanie v rozpore s dobrými mravmi, že nikto na ňu nevykonával tlak; že založila nehnuteľnosti v nevyhovujúcom stave v hodnote 1.200.000,-- Sk, že následne po vyúčtovaní prijala od veriteľa sumu 1.010.400,-- Sk. Rovnako sa nezaoberal otázkou, čo B.. Q. W. ponúkla a dala veriteľovi, čo od neho získala, následne čo by získala v prípade úspechu, a teda v konečnom dôsledku či sama nekonala v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Už len tieto skutočnosti boli spôsobilé odôvodniť zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie; vrátane výroku o náhrade trov konania ako výroku súvisiaceho (§ 221 ods. l písm. b/, h/, ods. 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Z tohto dôvodu, už bez ďalšieho, odvolací súd zrušil aj opravné uznesenie. V ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), súd prvého stupňa ustáli okruh účastníkov na strane odporcu, s ktorými bude v konaní pokračovať. Zopakuje dokazovanie prečítaním výpovede B.. Q. W., vykoná, doplní dokazovanie výsluchom terajších navrhovateliek v 1. a v 2. rade, odporcov v II., III. rade, svedkov, vyjadrením odporcu v I. rade, doplní dokazovanie aj iné v prípade, že doplnenie dokazovania pre rozhodnutie bude nevyhnutné (§ 120 ods. l, osobitne tretia veta, a nasl. O.s.p.), dôkazy vyhodnotí dôsledne podľa ustanovenia § 132 O.s.p. (podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo bude prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci). Osobitne posúdi chovanie veriteľa a dlžníka pred uzatváraním a v priebehu uzatvárania zmluvy o úvere dňa 20.6.2006 č. 022019, zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka dňa 20.6.2006, chovaním ich účastníkov následne; následné chovanie veriteľa a v neposlednom rade úkony, chovanie odporcov v II., III. rade. Rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (súd uvedie, čoho sa domáhali účastníci, stručne, jasne, výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec posúdil po právnej stránke). Bude dbať na to, aby písomné vyhotovenie rozsudku bolo presvedčivo odôvodnené. Je notorietou, že nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom ( § 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.