Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/435/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307221915 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1307221915.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu Romana Bolebrucha a JUDr. Beaty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: H. Z.Á., bytom Bratislava, Sibírska 33, zast. JUDr. Ivanom Syrovým, advokátom v Bratislave, Kadnárova 2, proti odporcom: 1/ L. W., bytom J., E. XX, 2/ J. J., bytom L., V. XX, obaja zastúpení AK Kucek, Havlík & Partners, Kukuričná 1, Bratislava, o neplatnosť kúpnych zmlúv, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. júla 2012, č.k. 28C 119/2007-498, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na odporcu 1/ v podiele 1. k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X poschodí R. N. XX Y. L., súp.č. XXXXX/X, ako aj spoluvlastníckeho podielu XXXX, postaveného na parcelách XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX, zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava, kat. územie Nové Mesto uzatvorená dňa 09.11.2007 a kúpna zmluva uzatvorené medzi predávajúcim L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J. a kupujúcim J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. XX, vklad ktorej bol povolený pod V 30021/09, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na byte č. XX na X. poschodí bytového domu na R. XX Y. L., ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie X. H. sú neplatné. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.2007 previedla spoluvlastnícky podiel špecifikovaný vo výroku rozhodnutia na odporcu 1/, vklad ktorej bol povolený Správou katastra pod značkou V 34742/07 dňa 25.06.2008. Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľky, že pre svoju duševnú poruchu nebola spôsobila na uzatvorenie tohto právneho úkonu, za účelom posúdenia jej vôľovej, resp. ovládacej schopnosti pri uskutočnení právneho úkonu zo dňa 09.11.2007 nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku zistil, že v roku 1995 bola u navrhovateľky diagnostikovaná paranoidná psychóza, pre ktoré ochorenie bola nepretržite v intenzívnej ambulantnej psychiatrickej liečbe, navrhovanú hospitalizáciu odmietala. Jej psychický stav bol kolísavý, paranoidita pretrvávala v menlivej intenzite, podobne poruchy správania, perzistovali poruchy súdnosti a kritickosti, náhľad na ochorenie a správanie bol nedostatočný, až chýbajúci, v roku 2002 bola u nej konštatovaná paranoidná psychóza s chronickými príznakmi a diagnostický záver bol zmenený na trvalú poruchu s bludmi. Mal tiež preukázané, že v roku 2007 po smrti jej matky došlo k reaktívnemu zhoršeniu jej psychického stavu s depresívnou syptomatikou. Ošetrujúca psychiatrička suponovala, že sa stala pravdepodobne obeťou podvodu. V roku 2008 boli u nej zaznamenané masívne poruchy správania, sťažovanie sa na finančné problémy a problémy s bytom. Znalkyňou bolo v znaleckom posudku konštatované, že u osobnosti s nepriaznivou hereditou osobnostnou štruktúrou sa vyvinula symptomatika dlhodobej neurotickej dekompenzácie s prechodom do chronicity, v dôsledku čoho nebola schopná zotrvať v pracovnom pomere a bolo jej priznaný invalidný dôchodok. Od roku 1995 bola u navrhovateľky diagnostikovaná paranoidná psychóza, ktorá mala chronický priebeh, boli u nej znížené schopnosti logických súvislostí pamäťových stôp, zvýšená sugestibilita, konanie pod vplyvom aktuálnych vonkajších podnetov a v afektívnej tenzii a schopnosťou racionálnej kontroly a korekcie. Skonštatovala, že navrhovateľkina psychická porucha bola diagnostikovaná ako trvalá. Vychádzajúc z posúdenia psychickej poruchy navrhovateľky vyvodil, že sa jedná o trvalú poruchu s bludmi alebo reziduálnu schizofréniu, pre ktorú by nasvedčovala aktuálna symptomatika. Dospel k záveru, že je nesporné, že v uvedenom čase navrhovateľka trpela psychotickou poruchou trvalého charakteru, pre ktorú nebola schopná chápať a posúdiť následky svojho konania poukazujúc aj na záver znalkyne a jej výpoveď v konaní. Mal za to, že pre túto psychotickú poruchu, ktorou trpela navrhovateľka už pred rokom 2007, v roku 2007 a trpí ňou v súčasnosti, pri podpisovaní zmluvy dňa 09.11.200, nebola schopná ovládať svoje konanie ani posúdiť jeho následky. Nevyhovel návrhu odporcov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko mal za jednoznačné závery znaleckého posudku vypracovaného na základe zdravotnej dokumentácie navrhovateľky. Považoval tak kúpnu zmluvu uzavretú navrhovateľkou za neplatnú v zmysle § 38 ods. 3 Obč. zák. pre duševnú poruchu navrhovateľky, ktorou trpela aj v čase uzatvárania tejto zmluvy. Vzhľadom na to, že určil neplatnosť kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom 1/,vyvodil, že tento sa nemohol stať skutočným vlastníkom polovice predmetnej nehnuteľnosti, určil aj neplatnosť kúpnej zmluvy ohľadom prevodu tejto nehnuteľnosti z odporcu 1/ na odporcu 2/. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nenariadil nimi navrhované kontrolné znalecké dokazovanie za účelom bezpečného zistenia spôsobilosti navrhovateľky ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky dňa 11.09.2007 pri podpisovaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a kupujúcim L. W.. Predmetom kontrolného znaleckého posudku podľa nich malo byť posúdenie možnosti nebezpečného zistenia, či duševná porucha, ktorou navrhovateľka v čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 09.11.2007 trpela, bola nevyhnutným determinantom nespôsobilosti navrhovateľky posúdiť následky svojho konania, keďže od uzavretia zmluvy prešli viac ako štyri roky, posúdiť schopnosť navrhovateľky ovládnuť svoje konanie dňa 09.11.2007 a jeho následky pri podpisovaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu, či navrhovateľka trpela duševnou poruchou, pre ktorú nedokázala posúdiť následky uzatvorenej kúpnej zmluvy alebo svoje konanie ovládať a odpovedať na otázku, či každý človek s diagnózou trvalá porucha s bludmi je nespôsobilý na právne úkony, resp. nie je schopný posúdiť následky uzavretia kúpnej zmluvy. Mali za to, že otázku spôsobilosti na právne úkony je potrebné v každom jednotlivom prípade preukázať bez akýchkoľvek možných pochybností. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Na podporu tvrdenia, že vzhľadom na jej zdravotný stav nebola v čase uskutočnenia právneho úkonu, t.j. dňa 09.11.2007 schopná posúdiť jeho význam, poukázala aj na skutočnosť, že samotné úradné overenie podpisu navrhovateľky na predmetnej zmluve zamestnankyňou poverenou notárom p. G., ktorá bola vypočutá ako svedok, bolo odmietnuté, nakoľko navrhovateľka na ňu nepôsobila ako osoba v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. Skutkový stav vykonaný súdom prvého stupňa považoval za dostatočne vykonaný a poukázala na to, že na jej psychický stav bolo vykonané aj znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa vychádzala z jej zdravotnej dokumentácie ako aj z vykonaného psychiatrického vyšetrenia a zo znaleckého posudku vplyv jednoznačný záver. Preto odvolanie odporcov považovala za nedôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné. <http://hn.hnonline.sk/absolutna-neplatnost-pravnych-ukonov-84511> <http://hn.hnonline.sk/absolutna- neplatnost-pravnych-ukonov-84511> Jedna zo základných prirodzenoprávnych zásad hovorí o tom, že zmluvy majú byť dodržiavané, táto zásada je všeobecne známa - pacta sunt servanda. Je však zrejmé, že ani zmluvná sloboda nemôže byť neohraničená. Legálnu definíciu právneho úkonu zakotvuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to v § 34, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Občiansky zákonník je v slovenskom právnom poriadku základným súkromnoprávnym kódexom, v dôsledku čoho je prípustné, aby špeciálny zákon stanovil pre určitý druh právnych vzťahov špeciálnu úpravu. Z definície právneho úkonu vyplýva to, že ide o taký prejav vôle, s ktorým objektívne právo (zjednodušene - o objektívnom práve hovoríme, pokiaľ máme na mysli právne predpisy a subjektívne právo máme na mysli vtedy, ak ide o oprávnenie určitej osoby, správať sa spôsobom, ktorý je súladný s objektívnym právom) spája ako následok najmä vznik, zmenu alebo zánik občianskoprávnych vzťahov. Predpokladom platnosti právneho úkonu je to, že spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Podľa § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Citované ustanovenie stanovuje základné náležitosti právnych úkonov, pričom pokiaľ právny úkon nespĺňa čo i len jednu náležitosť, je postihnutý absolútnou neplatnosťou. V znení dikcie § 38 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právny úkon vykonaný osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. Najčastejšie pôjde o osoby, ktoré boli právoplatným súdnym rozhodnutím pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo bola rozhodnutím súdu ich spôsobilosť obmedzená (v tomto prípade pôjde o tie právne úkony, ktoré by "zasiahli do obmedzenia"). Ďalej sa bude jednať o prípady, ak vykonali právny úkon osoby, ktoré ešte nedosiahli spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, pretože podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Neplatným je aj právny úkon uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V praxi sa veľmi často vyskytuje absolútna neplatnosť právnych úkonov, ktoré možno subsumovať pod § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o právne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo zákon obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Podľa ustálenej súdnej praxe zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom nemá zamýšľané následky aj napriek tomu, ak ju zmluvné strany uzavreli v dobrej viere a bez ohľadu na to, ktorá zmluvná strana neplatnosť zapríčinila. Osobitným prípadom sú tzv. určovacie žaloby podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Pri týchto žalobách žalobca nežiada plnenie, ale určenie, na základe ktorého nastanú isté právne dôsledky. Za určitých okolností sa môže určovacou žalobou domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy aj osoba odlišná od zmluvných strán, avšak takáto tretia osoba musí osvedčiť naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej hmotnoprávne postavenie môže byť súdom judikovanou neplatnosťou predmetnej zmluvy priaznivo ovplyvnené. To sa samozrejme týka nielen dvojstranných právnych úkonov. Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť aj dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osnova nespôsobilá len na práve urobený právny úkon V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, psychiatrie, apod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na odporcu 1/ v podiele X/X k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X poschodí R. N. XX Y. L., súp.č. XXXXX/X, spoluvlastníckeho podielu XXXX, postaveného na parcelách XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/ X ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX, zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava, kat. územie X. H. uzatvorenej dňa 09.11.2007 a kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J. a kupujúcim J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. XX, vklad ktorej bol povolený pod V 30021/09, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na byte č. XX na X. poschodí bytového domu na R. XX Y. L., ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie X. H. z dôvodu, že vzhľadom na jej zdravotný stav nebola v čase uskutočnenia právneho úkonu, t.j. dňa 09.11.2007 schopná posúdiť jeho význam. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého bolo jednoznačne preukázané, že v roku 1995 bola u navrhovateľky diagnostikovaná paranoidná psychóza, pre ktoré ochorenie bola nepretržite v intenzívnej ambulantnej psychiatrickej liečbe, v roku 2002 bola u nej konštatovaná paranoidná psychóza s chronickými príznakmi a diagnostický záver bol zmenený na trvalú poruchu s bludmi. Mal tiež preukázané, že v roku 2007 po smrti jej matky došlo k reaktívnemu zhoršeniu jej psychického stavu s depresívnou syptomatikou, v roku 2008 boli u nej zaznamenané masívne poruchy správania, sťažovanie sa na finančné problémy a problémy s bytom. Znalkyňou bolo v znaleckom posudku konštatované, že u osobnosti s nepriaznivou hereditou osobnostnou štruktúrou sa vyvinula symptomatika dlhodobej neurotickej dekompenzácie s prechodom do chronicity, v dôsledku čoho nebola schopná zotrvať v pracovnom pomere a bolo jej priznaný invalidný dôchodok. Od roku 1995 bola u navrhovateľky diagnostikovaná paranoidná psychóza, ktorá mala chronický priebeh, boli u nej znížené schopnosti logických súvislostí pamäťových stôp, zvýšená sugestibilita, konanie pod vplyvom aktuálnych vonkajších podnetov a v afektívnej tenzii a schopnosťou racionálnej kontroly a korekcie. Skonštatovala, že navrhovateľkina psychická porucha bola diagnostikovaná ako trvalá. Bolo tak nepochybne preukázané, že u navrhovateľky došlo k duševnej poruche už v roku 1995, ktorá pretrvávala aj v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v roku 2007, z ktorého dôvodu bolo treba považovať tento právny úkon urobený navrhovateľkou za neplatný v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. Námietky odporcov uvedené v odvolaní o nedostatočne vykonanom dokazovaní a potrebe nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, predmetom ktorého podľa nich malo byť posúdenie možnosti nebezpečného zistenia, či duševná porucha, ktorou navrhovateľka v čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 09.11.2007 trpela, bola nevyhnutným determinantom nespôsobilosti navrhovateľky posúdiť následky svojho konania, keďže od uzavretia zmluvy prešli viac ako štyri roky, posúdiť schopnosť navrhovateľky ovládnuť svoje konanie dňa 09.11.2007 a jeho následky pri podpisovaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu, či navrhovateľka trpela duševnou poruchou, pre ktorú nedokázala posúdiť následky uzatvorenej kúpnej zmluvy alebo svoje konanie ovládať a odpovedať na otázku, či každý človek s diagnózou trvalá porucha s bludmi je nespôsobilý na právne úkony, resp. nie je schopný posúdiť následky uzavretia kúpnej zmluvy, neboli dôvodné. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, jej vyšetrení, ako relevantných podkladov pre vyvodenie záveru, či navrhovateľka v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu (11.09.2007) trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila neschopnou posúdiť následky ňou urobeného právneho úkonu, t.j. uzavretia predmetnej zmluvy. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., keďže rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, v ktorej o trovách konania nerozhodol súd prvého stupňa s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok súdu prvého stupňa nemožno napadnúť odvolaním.