Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/218/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307222050 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1307222050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa ZAPA beton SK s.r.o., Vajnorská 142, Bratislava, IČO: 35 814 497, práv. zast. AKMK, s.r.o., Farská 30, Nitra, proti odporcovi ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161, práv. zast. JUDr. Ľudmilou Keményovou, advokátkou, Tallerova 4, Bratislava, o zaplatenie 15.886,60 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 40/2008-629 zo dňa 1. marca 2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 40/2008-629 zo dňa 1. marca 2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o priznaní náhrady trov konania p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.638,46 EUR spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.566,32 EUR od 31.3.2007 do 29.4.2007, spolu s 0,01 % denným úrokom z omeškania zo sumy 29.566,32 EUR od 30.4.2007 do 2.5.2007, spolu s 0,01 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 29.566,32 EUR od 30.4.2007 do 2.5.2007, spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.913,43 EUR od 25.5.2007 do 29.5.2007, spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.638,46 EUR od 31.5.2007 do 23.6.2007, spolu s 0,01 % denným úrokom z omeškania zo sumy 10.638,46 EUR od 24.6.2007 do zaplatenia a spolu s 0,01 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 10.638,46 EUR od 24.6.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi priznal 34 % náhradu trov konania. Vo svojom odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.11.2007 domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 15.886,60 EUR s príslušenstvom, titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy na dodávku čerstvého betónu na stavbu „U. G. F. Q.“. Odporca faktúry uhradil iba čiastočne a zostávajúcu dlžnú sumu 15.886,60 EUR odmietol uhradiť z dôvodu reklamácie vodotesnosti betónu. Účastníci konania si v kúpnej zmluve nedohodli kvalitu čerstvého betónu, jeho kontroly a reklamácií, ale dohodli si iba to, že má spĺňať normy STN pre danú triedu betónu. Odporca vzniesol námietku, že betón nevyhovel skúškam z dôvodov, za ktoré nezodpovedá - vykládka dlhšia ako 60 minút, resp. nesprávne ukladanie betónu. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie tak bolo, či navrhovateľ dodal nekvalitný čerstvý betón alebo či ho odporca nesprávne, resp. oneskorene uložil. Z vykonaného dokazovania a predložených znaleckých posudkov súd prvého stupňa usúdil, že neboli jednoznačné, keďže znalci spravidla hodnotili tie isté skutočnosti v prospech toho účastníka, ktorý si posudok objednal. Na základe uvedeného prvostupňový súd pre určenie výšky zľavy z ceny (nakoľko išlo o neodstrániteľné vady), ako aj pre určenie miery zodpovednosti navrhovateľa za náklady na sanáciu betónových plôch, vychádzal z toho, že z celkovej dodávky betónu dve tretiny vzoriek nevyhovelo, no zodpovednosť navrhovateľa je u týchto nevyhovujúcich vzoriek iba polovičná, nakoľko nekvalitu betónu zavinil aj odporca, pričom jeho podiel zodpovednosti je len tretinový. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v kúpnej zmluve si strany žiadnym osobitným spôsobom nedohodli, ako sa bude kontrolovať kvalita betónu z hľadiska vodotesnosti, akým spôsobom a ako často sa budú odoberať vzorky, a ako sa budú výsledky skúšok posudzovať z hľadiska reklamačných nárokov. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté len právo odporcu vrátiť tovar v prípade zistenia nekvality - konzistencie, frakcie kameniva, obsahu cudzorodých častíc. Z dodacích listov vyplynulo, že kontroly na konzistenciu sa priebežne vykonávali a vyznačovali sa na dodacích listoch. Odobranie vzoriek čerstvého betónu na skúšku vodotesnosti sa uskutočnilo len dvakrát, pričom na dodacom liste nebolo vyznačené odobratie vzorky na túto skúšku. Podľa prvostupňového súdu sa dalo usudzovať, že odporcovi záležalo predovšetkým na konzistencii, ktorá zrejme súvisí aj s priepustnosťou betónu, no samotnej vodopriepustnosti už nevenoval takú pozornosť. Pokiaľ išlo o náhradu škody, odporca zodpovedal za celkové náklady iba v jednej tretine oprávnených a preukázaných nákladov. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 a 7 O.s.p., keďže navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech zodpovedajúci 67 %, po odpočítaní jeho neúspechu zodpovedajúcemu 33 % mu preto patrí 34 % náhrada trov konania a o ich náhrade rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Odvolanie odôvodnil tým, že si u navrhovateľa objednal vodostavebný betón, ktorý nevyhovel skúškam hĺbky priesaku s tým, že namerané hodnoty prekročili maximálne povolený priesak. Takýto betón dodaný zo strany navrhovateľa zároveň prekračoval normy požadované STN a nedosahoval potrebnú akosť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako kupujúci podal správu o vadách bez zbytočného odkladu potom, čo vady zistil, a preto mu patrí právo kupujúceho z vád tovaru, ktoré by mu mal súd v konaní priznať. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku z vád tovaru, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Odporca mal za to, že prípadné neoznámenie voľby nároku nepredstavuje zánik nárokov z vád tovaru a oznámenie o vadách zo dňa 13.2.2007 predstavuje podanie riadnej správy o vadách, a poukázal na ust. § 439 ods. 4 Obch. zákonníka. Odporca poukázal i na to, že pristúpil k jednostrannému započítaniu vzhľadom na to, že boli splnené podmienky na započítanie - išlo o vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, pohľadávky zneli na plnenie rovnakého druhu, boli spôsobilé na započítanie a navrhovateľ nikdy písomne nespochybnil uskutočnené započítanie. Ďalej poukázal na tretinovú zodpovednosť navrhovateľa a v súlade s normou STN je presne stanovený rozsah vykonávaných skúšok a na ňu nadväzujúce vnútropodnikové normy, a to Pracovný postup kontrola transportbetónu a Kontrolný skúšobný plán. Taktiež ak nevyhovuje čo i len jedna vykonaná skúška na vodotesnosť betónu, považuje sa za nevyhovujúci celý objem dodávaného betónu v rozhodnom období. Zodpovednosť navrhovateľa za vady reklamovaného betónu bola v plnom rozsahu preukázaná a záver súdu o miere zodpovednosti účastníkov konania je nesprávny. Súd sa navyše nevysporiadal s bodom 2.2 čl. VI kúpnej zmluvy a nesprávne pripustil aplikáciu ust. § 440 ods. 2 Obch. zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené odporca žiadal o zamietnutie návrhu v plnom rozsahu. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 393,78 EUR. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odporcom prekročený normou stanovený čas spracovania betónu od jeho namiešania a nedostatočné zhutnenie ukladaného betónu odporcom sú dôvodmi, pre ktoré reklamovaný betón nevyhovel skúškam priesaku a pre ktoré nedosahoval akosť vymedzenú odporcom v kúpnej zmluve. Taktiež zo žiadneho ustanovenia normy STN nevyplýva, že ak čo i len jedna skúška na vodotesnosť betónu je nevyhovujúca, je nevyhovujúci celý objem. Pre úplnosť považoval navrhovateľ za potrebné uviesť, že v zmysle čl. V bod 1.6 kúpnej zmluvy vyplývala povinnosť odporcu vyznačiť na dodacích listoch odobratie vzorky betónovej zmesi, avšak túto povinnosť si odporca ani v jednom prípade nesplnil. Ďalej právny zástupca navrhovateľa uviedol, že k strate požadovaných vlastností betónu došlo nekvalitným spracovaním betónu odporcom a prekročením normou stanoveného času spracovania betónu od jeho namiešania, pričom za vzniknutú škodu nesie zodpovednosť sám odporca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 11.11.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, pričom prvostupňový súd správne vyhodnotil zavinenie navrhovateľa i odporcu. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že odporca nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy, správne ustálil skutkový stav prejednávanej veci a správne aplikoval príslušné ust. Obch. zák.. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s jasným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.