Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/411/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308208253 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1308208253.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: WRX Slovakia s.r.o., Slnečná 20, Malinovo IČO: 35 780 461, práv. zast. advokátkou JUDr. Tatianou Ježovou, Martinčekova 6, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, o zaplatenie 18.193,19 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb 103/08 - 218 zo dňa 11. mája 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb 103/08 - 218 zo dňa 11. mája 2012 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, rozhodol, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva a že žalobca je povinný zaplatiť doplatok súdneho poplatku v sume 3.492,93 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 20. apríla 2006, kedy žalovaný v zastúpení W.. J.. Ľ. B. podpísal zmluvu o zapožičaní, technické zariadenie s tým, že podľa čl. II. a III. zmluva bola uzavretá na dobu do 31. mája 2006 s tým, že zariadenie sa zapožičiava bezplatne, pričom podľa čl. IV. zmluvy je predĺženie doby zapožičania možné len dohodou zmluvných strán a pri ukončení doby nájmu je žalovaný povinný zariadenie vrátiť žalobcovi najneskôr do piatich pracovných dní, inak v zmysle bodu VII. zmluvy, ak žalovaný neodovzdá zariadenie do 31. mája 2006, je povinný zaplatiť úplnú cenu predmetu zapožičania, navýšenú o zodpovedajúcu DPH ako aj nájomné vo výške 1% z tejto čiastky za každý aj začatý deň omeškania spolu so zodpovedajúcou DPH. Na požiadavku žalobcu zo dňa 14.06.2007 na vrátenie predmetu výpožičky do 29. júna 2007, žalovaný reagoval listom zo dňa 29. júna 2007 tak, že chce zariadenie vrátiť, nakoľko však dve antény už boli namontované na strechu budovy vojenského útvaru, vyzval žalobcu na odbornú demontáž zariadenia, v liste zo dňa 19.07.2007 žalobca navrhol opätovne odkúpenie zariadenia dôvodiac špecifickým charakterom predmetu výpožičky, ktorý po vrátení je pre neho nepoužiteľný, nakoľko bol zostavený podľa osobitých požiadaviek ministerstva a už uplynula dlhšia doba jeho používania, napokon však 29. augusta 2007 žalobca prevzal časť zariadení - anténu zo strechy, zvyšok neprevzal s tým, že neoddeliteľnú časť zariadení prevzal tretí subjekt - spoločnosť Softel s.r.o. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný oznámil dodanie zvyšného zariadenia dňa 7. septembra 2007, žalobca však vzhľadom na dodanie zariadenia tretej osobe žiadal, aby mu žalovaný zariadenie neodovzdával, navrhujúc riešiť situáciu po 9. septembri 2007; zariadenie však odmietol dňa 5. septembra 2007 prevziať s odvolaním sa na jeho odovzdanie do rúk tretej osobe. Poukazujúc na postup žalobcu a najmä obsah listov zo dňa 14. júna, 19. júla a 31. augusta 2008 dospel k záveru, že žalobca nikdy skutočne nechcel, aby mu žalovaný zariadenie vrátil. Konštatoval, že bezplatné zapožičanie nie je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ale zaplatenie ceny bez predchádzajúcej verejnej súťaže a uzatvorenie kúpnej zmluvy zákonu odporuje. Vyslovil názor, že žalobca tým, že odmietol prevziať zvyšok zariadení, nemohol dosiahnuť zaplatenie jeho ceny, keď takýto postup súd prvého stupňa kvalifikoval ako obchádzanie zákona. Uzavrel, že žalobca mal právo iba na vrátenie bezdôvodného obohatenia a ak sa žalobca tohto práva vzdal tým, že opakovane prejavil nezáujem o vrátenie zariadenia a jeho zvyšnú časť odmietol dňa 5. septembra prevziať, nemôže namiesto práva na vydanie veci získať iné právo. Ďalej konštatoval, že dôvodom zamietnutia žaloby nemôže byť ani skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti nevie nájsť časť zariadení, keď žalobca od júna 2007 žalovanému tvrdí, že nechce vrátiť zariadenie, nemožno po žalovanom požadovať, aby po celý čas veci opatroval, keď žalobca nemá záujem, navyše ide len o časť zariadení, ktoré sa ani nedajú použiť bez tej časti zariadenia, ktorú si žalobca prevzal. Ďalej konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by poskytnutím zariadenia spoločnosti Softel s.r.o. došlo k poškodeniu zariadenia, keď za dôkaz o vzniku poškodenia nepovažoval prehlásenie výrobcu, že neodborná a neautorizovaná inštalácia alebo manipulácia môže spôsobiť poškodenie zariadenia. Pri hodnotení prenechania zariadenia žalovaným spoločnosti Softel s.r.o. prihliadal súd prvého stupňa aj na samotný účel zapožičania zariadenia, deklarovaný žalobcom, ktorým bolo odskúšanie jeho technických parametrov a podpora s uvedením do prevádzky, pričom konštatoval, že testovanie mohlo súvisieť s požiadavkou žalobcu, aby žalovaný zariadenie odkúpil. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že návrhu žalobcu nebolo možné vyhovieť ani podľa ustanovení o náhrade škody, keď nemal za preukázané žiadne porušenie povinnosti žalovaným a ani vznik škody. Napokon uzavrel, že ak žalobca neuspel v súťaži a neuzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, musí znášať dôsledky vyplývajúce z toho, že zariadenie už pre neho nemá žiadnu hodnotu. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom žalovaného v konaní a skutočnosťou, že náhradu trov konania nežiadal. O povinnosti doplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 7 ods. 6 a 7 zák. č. 71/1992 Zb. a položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a súčasne odkázal na odôvodnenie zrušeného rozsudku z 29. júna 2010. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že práve žalovaný svojím konaním porušil svoju povinnosť predmetné technické zariadenie riadne a včas vrátiť. Ďalej uviedol, že žalovaný nebol oprávnený po inštalácii so zariadením čo manipulovať, odborne mal s ním narábať len žalobca. Poukázal na to, že najhodnotnejšia časť zariadenia sa dostala do držby iného subjektu. Keďže koncový stupeň demontoval až žalobca, mal neodborným konaním žalovaného dôvodne zato, že z dôvodu neautorizovaného použitia zvyšku zariadenia na testovanie, došlo k jeho poškodeniu, pretože nebol prítomný koncový stupeň, a teda neboli dodržané požadované prevádzkové a útlmové charakteristiky. Poukázal na to, že žalovaný spoločnosti SOFTEL s.r.o. v rozpore so zmluvou poskytol na testovacie účely práve aktívne časti SPLITER bez utlmovacej anténnej časti, čo viedlo zaiste k jeho poškodeniu až deštrukcii. Napokon namietal, že sa dôsledne neriadil zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/369/2010-126 zo dňa 31. marca 2011 a nezistil dostatočne skutkový stav. Za nepresvedčivý pre nedostatok odôvodnenia označil rozsudok v časti týkajúcej sa doplatku súdneho poplatku. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca 5. septembra 2007 jednoznačne odmietol prevziať zvyšné časti dodaného technického zariadenia. Že sa nemohol bezdôvodne obohatiť, potvrdzuje tvrdenie samotného žalobcu, že zariadenie je nezobchodovateľné a teda bezcenné. Vyjadril nesúhlas aj s výškou žalobcom požadovaného nároku, pretože žalovaný mal po odinštalovaní zariadenia len zvyšnú časť, ktorej súhrnná cena podľa zmluvy o zapožičaní predstavovala 226.740,- Sk bez DPH (7.526,39 EUR). Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalobca mal neodborným konaním žalovaného dôvodne zato, že z dôvodu neautorizovaného použitia zvyšku zariadenia na testovanie došlo k jeho poškodeniu, pretože nebol prítomný koncový stupeň a teda neboli dodržané prevádzkové a útlmové charakteristiky. Žalobca však svoje tvrdenie o poškodení zariadenia bezpečne nepreukázal, keď na svoje tvrdenie predložil iba vyhlásenie výrobcu, ktorý v ňom konštatoval, že neodborná a neautorizovaná inštalácia alebo manipulácia môže spôsobiť poškodenie tohto zariadenia a že aj krátkodobá záťaž pri použití zariadenia P. XXX-XX bez náležitého prepojenia prostredníctvom koaxiálneho kábla môže spôsobiť vážne poškodenie zariadenia. Vyjadrenie výrobcu však vzhľadom na jeho obsah nie je dôkazom, že k poškodeniu zariadenia skutočne došlo. O zistení súdu prvého stupňa, že žalobca v skutočnosti nemal záujem o vrátenie predmetu výpožičky, svedčí nielen obsah listu zo dňa 19. júla 2007, ale aj právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 19. júla 2010 vyjadril, že žalobca zariadenie vrátiť nechce okrem iného aj z dôvodu, že ide o atypické zariadenie, ktoré sa nedá inde umiestniť. Keďže žalobca nepreukázal, že by v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák. vrátenie veci nebolo možné a vzniklo mu tak právo požadovať peňažnú náhradu, súd prvého stupňa správne postupoval, keď žalobu zamietol. Odvolací súd sa tiež stotožnil s námietkou žalovaného, že i keby v konaní bolo preukázané, že žalobcovi v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák. vzniklo právo na peňažnú náhradu, nebola by žaloba dôvodná v celom rozsahu, keďže žalobcom požadovaná suma predstavuje cenu všetkého zapožičaného zariadenia, avšak žalovanému po čiastočnom odinštalovaní zariadenia žalobcom zostala iba jeho zvyšná časť. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že sa súd prvého stupňa neriadil zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu z 31. marca 2011, pretože v ňom odvolací súd iba konštatoval, že sa žalobca jednoznačne domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia a uložil súdu prvého stupňa skúmať, či predmet bezdôvodného obohatenia môže byť žalobcovi vydaný, resp. v akej sume mu patrí peňažná náhrada. Záver súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že zapožičaný predmet bolo možné vydať (žalobca sa však tohto práva vzdal), preto žalobcovi nevzniklo právo na vyplatenie peňažnej náhrady, ktorej sa domáha, nie je v rozpore s uznesením odvolacieho súdu. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia výroku o doplatku súdneho poplatku, keď súd prvého stupňa uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých rozhodoval a poukázal aj na predchádzajúci rozsudok č. k. 26Cb/103/08 - 90 z 29. júna 2010, ktorý obsahoval identický výrok, ktorý je v ňom podrobne odôvodnený. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.