Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/193/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308210233 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1308210233.4 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Mediatron 2000, s. r. o., Stará Vajnorská 15, Bratislava, IČO: 35 773 499, zastúpeného JUDr. Mojmírom Plavcom, advokátom, Májkova 3, Bratislava, proti žalovanému: i - center, spol. s. r. o., Tuhovská 27, Bratislava, IČO: 31 339 778, zastúpenému JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom, Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie 3.950,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb 159/2008-95 zo dňa 09.12.2009 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/159/2008-95 zo dňa 09.12.2009 v napadnutej zamietajúcej časti, ktorou súd žalobu na zaplatenie istiny 3.950,08 Eur zamietol p o t v r d z u j e a v časti, ktorou zamietol úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.950,08 Eur od 3.7.2008 do zaplatenia m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.950,08 Eur od 3.7.2008 do 2.12.2010 t.j. 1.741,97 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrok o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 23Cb/159/2008-95 z 09. decembra 2009 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.950,08 Eur od 18.06.2008 do 02.07.2008 a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 237,-- Eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.08.2008 domáhal zaplatenia 119.000,- Sk (3.950,08 Eur) s príslušenstvom titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.04.2000 a dodatkov č. 1 zo dňa 30.03.2001 a č. 2 zo dňa 30.08.2001. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dal výpoveď z nájmu dňa 28.12.2007, pričom výpovedná lehota uplynula dňom 30.06.2008. Za posledný mesiac nájmu, t. j. od 01.06. do 30.06.2008 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 802223 na sumu 177.855,- 40 Sk (5.970,11 EUR), splatnú dňa 17.06.2008. Žalovaný z uvedenej faktúry zaplatil žalobcovi dňa 09.07.2008 sumu 130,80 Sk (4,34 EUR) a dňa 17.06.2008 započítal žalovaný voči žalobcovi svoju pohľadávku vo výške 60.724,60 Sk (2.015,69 EUR), ktorej započítanie žalobca uznal. Zvyšok vo výške 3.950,08 EUR však žalovaný neuhradil a vzniesol protinávrh v rovnakej výške titulom svojej pohľadávky uplatnenej faktúrou č. 0804639 zo dňa 30.06.2008 titulom technického zhodnotenia vykonaného žalovaným na vlastníctve žalobcu ku dňu ukončenia nájmu, t.j. ku dňu 30.06.2008. K technickému zhodnoteniu nehnuteľnosti (k rekonštrukcii) došlo ešte pred nadobudnutím jej vlastníctva žalobcom. Žalovaný mal za to, že došlo k započítaniu predmetnej pohľadávky, pričom jednostranný započítací úkon urobil žalovaný voči žalobcovi dňa 03.07.2008. Žalobca predmetné započítanie neuznal. Súd skúmal, či existovala protipohľadávka žalovaného spôsobilá na započítanie na žalovanú čiastku a na základe listinných dôkazov dospel k záveru, že žalovanému vzniklo právo na započítanie pohľadávky voči žalobcovi. Súd mal za preukázané, že podľa čl. V bod 1 zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzavretej medzi spoločnosťou VITEX spol. s.r.o., (vtedajším nájomcom) a žalovaným (SIEMENS i - center spol. s.r.o. - pôvodné obchodné meno žalovaného) ako podnájomníkom bolo dojednané, že podnájomník je oprávnený vykonať v priestoroch rekonštrukčné práce s predpokladanou výškou investícií cca. 5.000.000,- Sk. Na základe uvedeného došlo k rekonštrukcii zo strany žalovaného. Predmetný nájom bol ukončený odpredajom predmetu nájmu, t.j. nehnuteľnosti správcom konkurznej podstaty spoločnosti VITEX s. r.o., žalobcovi na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Súd mal z čl. IV predmetnej zmluvy za preukázané, že kupujúci (žalobca) bol oboznámený s tým, že časť preukázaných nehnuteľností je prenajatá a prehlásil, že pozná obsah predmetných nájomných zmlúv, t.j. aj čl. V. bod 1 o rekonštrukčných prácach. Súd mal na základe toho za to, že po ukončení nájomnej zmluvy zo strany žalovaného oprávnene fakturoval voči žalobcovi hodnotu technického zhodnotenia nehnuteľnosti, ktorú vykonal, o čom svedčí aj stanovisko žalobcu zo dňa 12.05.2008, v ktorom oznámil žalovanému, že je pripravený pristúpiť so žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o odkúpení predmetu rekonštrukcie budovy, ktorá bola uskutočnená ešte pred nadobudnutím vlastníctva žalobcom. Žalovaný si následne faktúrou uplatnil len tú časť technického zhodnotenia, o ktorú prejavil žalobca záujem. Súd mal teda preukázané, že protipohľadávka žalovaného existovala. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či došlo k validnému započítaniu vzájomných pohľadávok v súlade s § 358 a nasl. Obchod. zák. a § 580 Obč. zák. a dospel k záveru, že v danom prípade sa vzájomne stretli pohľadávky žalobcu a žalovaného s plnením rovnakého druhu (peňažné plnenie), ktoré sa vzájomne kryjú do výšky 3.950,08 Eur, pričom ide o splatné pohľadávky podľa § 358 Obchod. zák. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalobcu v časti istiny zanikla zápočtom, súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania platby podľa čl. V. bod 5.3 zmluvy o nájme od 18.06.2008, t.j. od splatnosti fa. č. 802223 až do doby zániku vzájomných pohľadávok ich stretom, t.j. 02.07.2008. Súd rozhodol o priznaní úrokov podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti výroku rozsudku, ktorým súd v časti istiny žalobu zamietol a proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaný (predtým SIEMENS i - center s. r. o.) uzatvoril dňa 13.09.1993 so spoločnosťou VITEX Bratislava spol. s. r. o., ako nájomcom (úpadca) zmluvu o podnájme nebytových priestorov na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi úpadcom a prenajímateľom zo dňa 12.07.1993. Vlastníkom budovy (prenajímateľom) bol v tom čase čsl. štát - Elektroodbyt Praha, š. p. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.07.1993 do 30.06.2003, t.j. na 10 rokov. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný - podnájomník je oprávnený vykonať v priestoroch rekonštrukčné práce s predpokladanou výškou investícií 5.000.000,- Sk. Zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným a úpadcom, nie medzi žalovaným a prenajímateľom (vlastníkom). Žalovaný predložil súdu potvrdenie zo dňa 28.01.1995, v ktorom oznámil úpadcovi, že k tomuto dňu preinvestoval do prestavby haly 7.527.942,35 Sk, žalovaný sa však stal majiteľom budovy až na základe Kupní smlouvy z 23.02.1995. Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaný plánoval využívať rekonštruovanú budovu počas svojej doby nájmu (10 rokov), pričom v skutočnosti ju využíval od 01.07.1993 do 30.06.2008, aj keď na základe dvoch rôznych právnych vzťahov. Zo zmluvy o odstúpení práva odpisovania HIM zo dňa 01.01.1996 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom vyplýva, že odpisovanie bude počas celej doby trvania nájomnej zmluvy a žalovaný vedel, že investoval do cudzieho majetku, lebo bez uvedenej zmluvy by nemohol majetok odpisovať, keďže nebol jeho vlastníkom. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že na majetok VITEX spol. s.r.o., bol dňa 24.03.1999 vyhlásený konkurz. Dňa 10.02.2000 bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá písomná dohoda, v ktorej sa dohodli, že úpadca bol ku dňu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok výlučným vlastníkom predmetných nebytových priestorov, t.j. v čítane akýchkoľvek pred tým vykonaných rekonštrukcií. Dňa 17.03.2000 doručil SKP žalovanému výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe čoho si žalovaný mohol prípadný nárok voči úpadcovi na úhradu nákladov rekonštrukcie uplatniť v konkurznom konaní. Dňa 17.03.2000 bola medzi SKP a žalobcom uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol aj prevod predmetnej budovy. Predávajúci predával nehnuteľnosť so všetkými súčasťami a príslušenstvom, bez tiarch. Nie je možné, aby žalovaný časť žalobcovho majetku fakturoval žalobcovi, ktorý už raz tento majetok nadobudol na základe kúpnej zmluvy so SKP. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.04.2000 zmluvy nájomný vzťah - Zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú od 04.04.2000 do 31.12.2010 na časť budovy v čítane vykonanej rekonštrukcie. Na žiadosť žalovaného s ním dňa 04.04.2000 podpísal žalobca súčasne zmluvu o odstúpení práva odpisovania HIM. Dňa 28.12.2007 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď zmluvy o nájme zo dňa 04.04.2000. Následne oznámil dňa 07.05.2008 žalobcovi, že pokiaľ neodkúpi rekonštrukciu, pristúpi k demontáži. Následne dňa 12.05.2008 zaslal žalovaný žalobcovi zoznam vecí určený k demontáži ku dňu skončenia nájmu, t.j. k 30.06.2008. K dohode nedošlo a zoznam nemožno považovať za právny titul na fakturáciu žalovanej čiastky žalobcovi, obzvlášť, keď žalovaný veci zo zoznamu žalobcovi ani neponechal. Dňa 27.06.2008 žalovaný demontoval súčasti budovy zo zoznamu okrem položiek 5, 12, 14, 15 a čiastočne 11. Následne žalovaný namiesto úhrady nezaplatenej časti faktúry za nájomné za jún 2008 zaslal žalobcovi dňa 30.06.2008 právne nepodloženú faktúru č. 0804639 na technické zhodnotenie a nový, nedôvodný jednostranný zápočet zo dňa 03.07.2008 na už raz započítané pohľadávky zápočtom zo dňa 17.06.2008, tentoraz doplnený o účelovo vystavenú faktúru č. 0804639. Žalobca uvedený zápočet neuznáva a takéto konanie žalovaného považuje za konanie rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal žalobcovi trovy konania, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako správny potvrdil. Poukázal na to, že žalobca ako nový vlastník bol oboznámený so stavom nehnuteľnosti aj o tom, že žalovaný predmetné technické zhodnotenie na budove vykonal. Predmet kúpy časti nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy medzi žalobcom a SKP úpadcu VITEX zo dňa 17.03.2000 a nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 04.04.2000 je identický, t. j. nie je v ňom zohľadnené zväčšenie úžitkovej plochy a ďalšie náležitosti, ktorými na v intenciách stavebného povolenia zhodnotil. Žalovaný poukázal i na neprimeranosť hodnoty nakupovanej nehnuteľnosti a hodnotou žalovaným zrealizovaného technického zhodnotenia cca. 8,1 mil. Sk. Kúpna zmluva zo dňa 17.03.2000 takto koncipovaná nie je (t.j. že by kúpna cena obsahovala aj zrealizované technické zhodnotenie). Žalovaný má za to, že tým, že po skončení nájmu žalobca prevzal aj všetky zrealizované zhodnotenia budovy, išlo zo strany žalobcu jednoznačne o bezdôvodné obohatenie, keď vzápätí prenajal nehnuteľnosť ďalšiemu nájomcovi a profituje z príjmov z prenájmu. K prefakturácii technického zhodnotenia zostávajúceho v budove pri skončení nájmu došlo na základe písomného prejavu vôle žalobcu z listu z 12.05.2008, takže nemožno hovoriť o neoprávnenej fakturácii. Vzhľadom k tomu fakturácia bola opodstatnená a jednostranným zápočtom došlo k zániku vzájomných pohľadávok. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 2Cob/48/2010-154 z 19. októbra 2010 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III napadnutej časti tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 950,08 eur a trovy prvostupňového konania vo výške 827,88 Eur k rukám jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 533,38 Eur k rukám jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho zistil okresný súd, nie však s právnym posúdením veci, keď súd prvého stupňa konštatoval, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie 3.950,08 Eur zanikla dňa 02.07.2008 započítaním s pohľadávkou žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovanému nevznikla pohľadávka voči žalobcovi, pretože technické zhodnotenie budovy realizoval na základe iného právneho vzťahu, ktorý mal so spoločnosťou VITEX spol. s r. o., na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.09.1993. Žalovaný preto nemal právny titul na vystavenie faktúry č. 0804639 zo dňa 30.06.2008 a tento titul nevyplýva ani z listu žalovaného zo dňa 12.05.2008 a odpovede žalobcu zo dňa 22.06.2008. Uvedená korešpondencia sa týka demontáže niektorých súčastí budovy, a nie je dohodou o odkúpení predmetu rekonštrukcie budovy. Z uvedených dôvodov žalovaný nemohol ani jednostranne započítať takúto existujúcu pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením zo dňa 21.03.2013 č.k. 1 Obdo/6/2011-185 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Cob/48/2010-154 z 19.10.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní veci dovolací súd zistil, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd nevychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože ohľadne odporcovej pohľadávky dospel k iným skutkovým zisteniam, ako súd prvého stupňa. Ustálenie odlišného skutkového stavu v odvolacom konaní neznamená odlišné právne posúdenie veci, ale jej odlišné skutkové posúdenie, ktoré predpokladá postup odvolacieho súdu podľa ust. § 213 ods. 3 O.s.p., t.j. opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 19. októbra 2010 vyplýva, že odvolací súd vôbec nevykonal žiadne dokazovanie vo veci a dovolateľom napadnutý rozsudok vyhlásil následne po vypočutí prítomných zástupcov účastníkov. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu v rozpore so zákonom - Občianskym súdnym poriadkom došlo k vade konania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. odňatiu možnosti účastníkovi konania - odporcovi konať pred súdom, keďže odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p., nezopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie, hoci v odvolacom konaní vychádzal z iného skutkového stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa ust. § 243b ods. 2, vety prvej O.s.p., zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s tým, že úlohou odvolacieho súdu bude opätovne sa zaoberať odvolaním navrhovateľa v rozsahu, v ktorom napadol rozsudok súdu prvého stupňa, vysporiadať sa s vytknutými vadami s dodržaním podmienok práva účastníkov na spravodlivý proces a následne vo veci znovu rozhodnúť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v odvolaním napadnutej časti s nariadením pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. Vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 213 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 129 ods. 1 O.s.p. a to zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 4.4.2000, Dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2001 a Dodatku č. 2 zo dňa 30.8.2001, faktúry č. 802223, faktúry č. 0804639 - technické zhodnotenie vykonané na budove k 30.6.2008, započítania zo dňa 3.7.2008, zmluvy o podnájme zo dňa 13.9.1993, vzájomnej korešpondencie medzi účastníkmi a zmluvami o odstúpení práva odpisovania HIM zo dňa 1.1.1996 a 4.4.2000. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.10.2013 uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi istinu vo výške 3 950,08 eur ku dňu 2.12.2010 a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k, 2Cob/48/2010-154. V tomto období došlo zo strany žalovaného k úhrade časti úrokov z omeškania, na ktoré žalobcovi vznikol nárok, a to vo výške 29,64 eur, ktoré boli vyčíslené za čas od 18.06.2008 do 02.07.2008 (k úhrade ktorých bol žalovaný zaviazaný Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 23Cb/l 59/2008-95). Tieto sumy (spoločne s náhradami trov konania) žalovaný žalobcovi uhradil, čo preukazuje doloženou listinou - fotokópia vypisu podnikateľského účtu XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2010. Na základe zohľadnenia vyššie uvedených predmetných úhrad vystavil žalobca žalovanému Faktúru č. 802493, ktorou vyzval žalovaného k úhrade úrokov z omeškania vo výške 1.741,97 Eur (vo výške 0,05 % za každý deň omeškania platby, čo predstavuje 18,25% ročne), a to za čas omeškania od 8.06.2008 do 2.12.2010, kedy bola uhradená istina vo výške 3.950,08 Eur. Predmetnú faktúru č. 802493 žalovaný neuznal a vrátil ju žalobcovi späť ako bezpredmetnú. K dátumu 02.12.2010, kedy došlo k úhrade istiny vo výške 3.950,08 Eur, bolo možnéjednoznačne vyčísliť úroky z omeškania, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok podľa článku V. bod 5.3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.04.2000. Ich celková výška za čas omeškania od 18.06.2008 do 2.12.2010 predstavuje sumu 1.771,61 Eur. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 16.10.2013 uviedol, že uhradil žalobcovi súdom priznaný nárok na úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.950,08 Eur od 18.6.2008 do 2.7.2008 v celkovej výške 29,64 Eur. O nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania bolo už právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Bratislava III rozsudkom zo dňa 9.12.2009. Odvolací sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie 3.950,08 Eur zanikla dňa 02.07.2008 započítaním s pohľadávkou žalovaného. V danej veci je nepochybné, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe nájomnej zmluvy - Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.04.2000. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim SKP úpadcu VITEX Bratislava spol. s r. o. zo dňa 17.03.2000. Pôvodná nájomná zmluva bola uzavretá dňa 13.09.1993 medzi prenajímateľom VITEX spol. s r.o., a nájomcom SIEMENS i - center spol. s r. o.. V tejto nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že podnájomník je oprávnený vykonať v priestoroch rekonštrukčné práce s predpokladanou výškou investícií cca. 5.000.000,-Sk. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia ceny nájmu za obdobie mesiaca jún 2008 podľa zmluvy zo dňa 04.04.2000, ktorú žalovaný neuhradil, pričom na svoju obranu uviedol, že uvedená pohľadávka žalobcu zanikla na základe jednostranného zápočtu zo dňa 03.07.2008, ktorým si započítal svoju pohľadávku v rovnakej výške, uplatnenou faktúrou č. 0804639 zo dňa 30.06.2008 za technické zhodnotenie na budove žalobcu ku dňu skončenia nájmu. Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.04.2000 nevyplýva žalovanému voči žalobcovi pohľadávka titulom technického zhodnotenia budovy, uplatnenej faktúrou č. 0804639 zo dňa 30.06.2008. Žalovaný rekonštruoval nehnuteľnosť na základe zmluvy o nájme so spoločnosťou VITEX s.r.o., zo dňa 17.03., 13.09.1993, pričom žalobca po odkúpení predmetnej nehnuteľnosti nevstúpil do práv a povinností nájomnej zmluvy zo dňa 13.09.1993, ale uzatvoril so žalovaným dňa 04.04.2000 novú nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej podľa čl. VII. bod 7.2 mohol žalovaný stavebné úpravy a iné vážne zásady do objektu vykonávať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase žalobcu. Takýto súhlas zo strany žalobcu nebol daný. Žalovanému nevznikla pohľadávka voči žalobcovi, pretože technické zhodnotenie budovy realizoval na základe iného právneho vzťahu, ktorý mal so spoločnosťou VITEX spol. s.r.o., na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.09.1993. Žalovaný preto nemal právny titul na vystavenie faktúry č. 0804639 zo dňa 30.06.2008 a tento titul nevyplýva ani z listu žalovaného zo dňa 12.05.2008 a odpovede žalobcu zo dňa 22.06.2008. Uvedená korešpondencia sa týka demontáže niektorých súčastí budovy, a nie je dohodou o odkúpení predmetu rekonštrukcie budovy. Z uvedených dôvodov žalovaný nemohol ani jednostranne započítať takúto existujúcu pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu nezanikla započítaním a nárok žalobcu (v čase podania žaloby) bol dôvodný. Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2010 však žalovaný istinu 3.950,08 Eur a úroky z omeškania v sume 29,64 Eur uhradil a žalobca žalobu nezobral späť. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. K zániku pohľadávky žalobcu teda nedošlo započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ale úhradou zo dňa 2.12.2010, t.j. splnením záväzku podľa § 324 ods. 1,2 Obch. zák. Keďže žalovaný zaplatil istinu 3 950,08 eur a sumu 29,64 eur titulom úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z istiny 3 950,08 eur od 18.6.2008 do 2.7.2008, žalobca má nárok ešte na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 3.7.2008 do zaplatenia t.j. 2.12.2010, kedy záväzok žalovaného zanikol. Do úplného zaplatenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní so splnením svojho dlhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ktorou súd žalobu na zaplatenie istiny 3 950,08 Eur zamietol, podľa § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil (aj keď na základe iných skutočností) a v časti, ktorou zamietol úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.950,08 Eur od 3.7.2008 do zaplatenia, podľa § 220 O.s.p., zmenil a priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 2 O.s.p. Výrok o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola podaná dôvodne, ale žalobca po zaplatení dlhu žalobu nezobral späť, čo v konečnom dôsledku viedlo k zamietnutiu žaloby čo do zaplatenia istiny, teda úspechu žalovaného v tejto časti. Žalobca bol úspešný čo do úrokov z omeškania, ide teda o čiastočný úspech na strane oboch účastníkov. V odvolacom konaní boli taktiež čiastočne úspešní obaja účastníci konania. Pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania, odvolací súd nepriznal právo na ich náhradu žalovanému podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí odvolací súd v tom, že na základe dovolania žalovaného bol síce rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/48/2010-154 z 19. októbra 2010 zrušený, ale výslovne z procesných dôvodov a v konaní obrana žalovaného, že pohľadávka zanikla započítaním neobstála. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.